2 Občianskeho zákonníka s tým, ţe ust. § 17 ods. 1 písm. a/ zákona je v rozpore s týmito ustanoveniami. Podľa jeho názoru krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu. Namietal, ţe ţalovaný konal v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal taktieţ, ţe v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a celé konanie a to z dôvodu, ţe ţalovaný pouţil v konaní tak dôkazy, ktoré boli získané v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, vykonané telekomunikačným úradom, ktorý konal nad rámec svojich kompetencií. Ţiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalobcu a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobcovi bola uloţená sankcia – upozornenie za porušenie § 17 ods. 1 písm. h/ zákona č. 308/2000 Z. z. poukazujúc na ust. § 6 ods. 3 písm. n/ a § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a ust. § 44 Správneho poriadku. Poukázal na to , ţe telekomunikačný úrad nekonal nad rámec zákona o elektronickej komunikácii,, poukazujúc na skutočnosť ţe rada zodpovedá za obsahovú reguláciu programových sluţieb a odkázal na rozsudok NS SR č. 1Sţ-o-NS/93/2004. Podľa názoru ţalovaného bolo v konaní jednoznačne preukázané porušenie ust. § 17 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 308/2000 Z. z. a to svojvoľným vyradením programovej sluţby Televízia Trenčín z povinnosti MUST CARRY. 3 8Sžo/29/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe rozsudok vrátane je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Najvyšší súd z a súdneho spisu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaný uloţil ţalobcovi sankciu – upozornení, za porušenie ust. § 17 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a to vyradeným Televízie Trenčín z programovej ponuky sluţieb. Z podanej ţaloby je zrejmé, ţe ţalobca ţiadal okrem preskúmania napadnutého rozhodnutia, aby krajský súd rozhodol o jeho návrhu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP uvedeného v jeho ţalobe pod bodom IX poukazujúc na ust. čl.
2 Občianskeho zákonníka s tým, ţe ust. § 17 ods. 1 písm. a/ zákona je v rozpore s týmito ustanoveniami domáhajúc sa, aby sa súd obrátil na Ústavný súd SR, či je ust. § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. v rozpore s ústavou SR. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. 4 8Sžo/29/2011 Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe efektívny súdny prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany ľudských práv. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky spočíva v tom, ţe kaţdý sa môţe domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva. Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náleţite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti závisí od povahy rozsudku. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môţe viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov. Z napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, nie je vôbec zrejmé, prečo krajský súd, ktorý zamietol ţalobu ţalobcu podľa § 250j ods. 1 OSP sa ani v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevyporiadal s jeho návrhom podaným v ţalobe podľa § 109 ods. 1 5 8Sžo/29/2011 písm. b/ OSP, ţe ust. § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. je v rozpore s ust. čl.
2 Občianskeho zákonníka . Preto moţno konštatovať, ţe odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku nie je presvedčivé a v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP. Najdôleţitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta, t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a ktorý musí korešpondovať s výrokom a musí umoţniť kaţdému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Pri nedostatku právnej vety nie je moţné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďţe výroku nekorešponduje relevantné odôvodnenie. Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by váţnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto obral o moţnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď rozhodnutie ţalovaného zrušil bez toho, aby dôvody jeho rozhodnutia boli súladné výrokom rozhodnutia. Takéto rozhodnutie moţno povaţovať za arbitrárne, pretoţe aj nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu môţe zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je garantovaná kaţdému Ústavou Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 OSP a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodní podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 6 8Sžo/29/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 24. mája 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.