Najvyšší súd 8Sžf/38/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu : I.. R. M., bytom Š., R. T., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. I/228/80- 37893/2011/993202-r zo dňa
- marca 2011, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline, č. k. 21S/21/2011-27 zo dňa
- júna 2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline, č. k. 21S/21/2011-27 zo dňa
- júna 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Ţiline (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodujúc o ţiadosti ţalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkoch a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol ţiadosť ţalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkoch a rovnako zamietol jeho ţiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, ţe z Potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (ďalej aj ako „Potvrdenie“) predloţeným ţalobcom vyplýva, ţe ţalobca poberá starobný dôchodok vo výške 367,60 € mesačne, jeho manţelka poberá mesačne invalidný dôchodok vo výške 263,60 €, pričom uvedené dôchodkové dávky sú jediným príjmom domácnosti ţalobcu, ďalej ţalobca nemá ţiadny iný príjem zo zamestnania ani iných zdrojov, nevlastní osobný majetok väčšej hodnoty, nemá ţiadnu vyţivovaciu povinnosť a nemá ţiadnych veriteľov a ako inú okolnosť, ktorá by mohla 2 8Sžf/38/2011 mať vplyv na oslobodenie od súdnych poplatkov uviedol ţalobca, pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav manţelky, vyţadujúci si pravidelné nakupovanie liekov. Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov ţalobcovi, vymienených v ustanovení § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) poukázal na skutočnosť, ţe zo ţaloby a z predloţeného vyjadrenia ţalovaného vyplýva, ţe po smrti A. M., rod. H. sa ţalobca stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností na ul. B.B. v Ţ., ktoré nehnuteľnosti od
- mája 2005 aţ do predaja svojho spoluvlastníckeho podielu v roku 2007 prenajímal, pričom ţalobca svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach predal za kúpnu cenu vo výške 123 291,71 € (3 714 286 Sk). Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca dňa
- apríla 2007 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou ICP, s.r.o. „Dohodu o mimosúdnom vyrovnaní“, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 13 277,57 € (400 000 Sk) a to formou uskutočnenia stavebných prác a dodania stavebného materiálu. Rovnako upriamil pozornosť na to, ţe v roku 2006 bol ţalobca vlastníkom dvojizbového bytu č. 5 na ul. A. R.R., Ţ., ktorý taktieţ prenajímal, avšak v dobe rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov bola, podľa výpisu z katastra nehnuteľností, vlastníkom predmetného bytu uţ tretia osoba. Mal za to, ţe pri súčasnom príjme domácnosti ţalobcu vo výške 631,20 €, zvýšené výdavky na lieky (ktoré však nepreukázal) spolu s ďalšími nepreukázanými výdavkami ţalobcu na chod domácnosti, nemôţu tieto predstavovať takú poloţku, ktorá by znemoţňovala ţalobcovi zaplatiť súdny poplatok bez toho, aby bola ohrozená jeho výţiva a výţiva jeho manţelky s tým, ţe nedostatočné preukázanie tvrdených výdavkov pripísal na ťarchu ţalobcu dôvodiac povahou konania o oslobodení od súdnych poplatkov, ktoré je návrhových konaním a riadi sa dispozičnou zásadou, t.j. ţalobca je povinný nielen tvrdiť relevantné skutočnosti, ale ich aj preukázať. Záverom uznal, ţe príjmy z prenájmu a prevodu nehnuteľností mal ţalobca k dispozícii v minulosti a momentálne môţe poberať len dôchodkové dávky, avšak v tejto súvislosti mal za to, ţe nemoţno vnímať odôvodnenosť oslobodenia od súdnych poplatkov len z pohľadu momentálnej situácie ţalobcu, pričom súčasný príjem domácnosti ţalobcu nevyhodnotil za neprimerane nízky, pokiaľ je nepochybné, ţe ţalobca v nedávnej minulosti mal značný príjem, hlavne z predaja spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností na B. ulici. 3 8Sžf/38/2011 Z vyššie uvedených dôvodov, ţiadosť ţalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol. K ţiadosti ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov poukázal na to, ţe ustanovenie advokáta je moţné len po tom, čo účastník konania, ktorý ţiada o ustanovenie zástupcu na ochranu jeho záujmov preukáţe, ţe na jeho strane sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a v prípade, ak účastník neţiada samostatne o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd túto otázku posudzuje iba ako predbeţnú. V intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţo/180/2010 sa preto zaoberal aj druhou kumulatívnou podmienkou a to, či u ţalobcu nie je daná zvýšená potreba právnej ochrany vzhľadom k predmetu konania. Uviedol, ţe je nepochybné, ţe v súdenom prípade sa jedná o právne zloţitú vec súvisiacu s prieskumom postupu ţalovaného pri úprave príjmov a výdavkov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a taktieţ aj s prieskumom procesného postupu správcu dane v priebehu daňovej kontroly, pričom zvýšená potreba právnej ochrany je daná aj v súvislosti s tým, ţe v preskúmavanej veci sa jedná o prípad, ktorý spadá pod povinné právne zastúpenie. Uviedol ďalej, ţe ţiadosť ţalobcu posúdil aj s ohľadom na to, či sú príjmy ţalobcu postačujúce na úhradu sluţieb právnej pomoci, zohľadnil aj sociálne pomery ţalobcu a jeho zdravotný stav. Konštatujúc, ţe nie sú naplnené predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov doplnil, ţe príjmy ţalobcu postačujú na úhradu právnych sluţieb a na tejto skutočnosti nič nezmenia ani jeho sociálne a zdravotné pomery, ktoré nie sú takého charakteru, aby znemoţnili ţalobcovi prístup k súdnej ochrane. Z uvedeného dôvodu preto ţiadosť ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom argumentoval tým, ţe dôvody pre podanie ţiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov spočívajú v jeho a manţelkinej súčasnej príjmovej mizérií, keďţe sú odkázaní za sťaţeného ich zdravotného stavu len na príjmy zo starobného resp. invalidného dôchodku. Dôvodil, ţe krajskému súdu 4 8Sžf/38/2011 predloţil o uvedených skutočnostiach doklady v takom rozsahu, v akom ich od neho poţadoval, t.j. na súdom predloţenej predlohe – predtlači. Preto za nenáleţité povaţuje tvrdenie prvostupňového súdu o tom, ţe svoje výdavky nedostatočne preukázal domnievajúc sa, ţe pokiaľ súdu ním tvrdené skutočnosti nepostačovali, mal ho vyzvať na ich preukázanie. K odvolaniu preto doloţil výpisy zo zdravotnej dokumentácie a taktieţ doklady preukazujúce nevyhnutné základné ţivotné výdavky jeho domácnosti, ktoré celkovo mesačne predstavujú sumu 509,79 €, bez nákladov na ošatenie, na cestovné za zdravotnou starostlivosťou a na stravu. Namietal krajským súdom jednostranné posudzovanie prevodu nehnuteľností na B. ulici v Ţ. na tretiu osobu, o ktorej skutočnosti sa mal krajský súd dozvedieť zo súdneho spisu (sp. zn. 21S/21/2011), keď krajský súd uviedol iba kúpnu cenu pripadajúcu na ţalobcu, avšak nebral do úvahy skutočnosť, ţe samotnému prevodu predchádzali nadobúdacie náklady, výdavky na stavebné rekonštrukcie, úpravy, výdavky na rôzne zariadenia, vybavenia, údrţbu a opravy, ktoré sú taktieţ súčasťou uvedeného spisu, no prvostupňovým súdom zostali nepovšimnuté. Poukázal na skutočnosť, ţe z prílohy č. 90 „Platobný výmer č. 894/230/69156/10/Rem – rozvinutie dôvodu odvolania“ zo dňa
- januára 2011 vyplýva vyčíslenie nákladov na dosiahnutie príjmu 123 291,71 € (3 714 286 Sk), pričom tieto náklady sú vyčíslené na sumu 125 668,80 € (3 785 898,40 Sk), to znamená, ţe tieto boli vyššie ako kúpna cena za prevod spoluvlastníckeho podielu. Uviedol ďalej, ţe rovnako sa v uvedenom spise nachádza aj peňaţný denník, v ktorom nie sú zaznamenané len príjmy, ako ich jednostranne uviedol krajský súd, ale aj výdavky spojené s prenájmom tejto nehnuteľnosti, pričom v príslušnom roku 2006 oproti príjmom vo výške 6151,12 € (185 308,60 Sk) činili výdavky 7082,25 € (213 359,80 Sk), teda opätovne ide o stratovú záleţitosť. Uviedol, ţe rovnaká situácia bola aj v prípade prenájmu bytu na ul. A. R. v Ţ., keď v príslušnom roku 2006 príjmy predstavovali sumu 2539,33 € (76 500 Sk) a výdavky sumu 4560,82 € (137 399,20 Sk). Pokiaľ ide o „Dohodu o mimosúdnom vyrovnaní“ k tejto uviedol, ţe ňou došlo len k čiastkovej kompenzácii nerentabilných prenájmov, aj to len v naturálnej podobe. Mal za to, ţe jediným dôvodom pre zamietnutie ţiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov boli jeho vyššie uvedené príjmy z minulosti, ktoré spadajú do obdobia spred piatich rokov poukazujúc zároveň na to, ţe tieto skutočnosti však odporujú obsahu ním predloţeného Potvrdenia, nakoľko toto neobsahuje ţiadnu časť, ktorá by sa týkala minulosti. 5 8Sžf/38/2011 Nesúhlasiac s názorom prvostupňového súdu, ţe príjem jeho domácnosti nie je neprimerane nízky vyhodnotil jeho rozhodnutie za pokus o porušenie – zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Proti výroku o zamietnutí jeho ţiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov argumentoval krajským súdom nezadefinovanou výškou odmeny za poskytnutie právnej sluţby, ktorá je podľa jeho názoru v porovnaní s výškou súdneho poplatku mnohonásobná. Dôvodil ďalej tým, ţe prvostupňový súd ich bez náleţitej špecifikácie označil za také, ktoré neznemoţňujú jeho prístup k súdnej ochrane. Záverom poukázal na vady konania zakladajúce, podľa jeho názoru, neplatnosť napadnutého uznesenia od samého začiatku a to, ţe bolo vydané na základe neúčinného zákonného ustanovenia, keďţe sa v ňom cituje ustanovenie § 30 OSP v znení účinnom do
- decembra 2009 a ďalej, ţe napadnuté uznesenie vydala samosudkyňa JUDr. Veronika Poláčková, aj keď je podpísaná ako predsedníčka senátu, avšak napadnuté uznesenie neobsahuje ţiadny odkaz na zákonné ustanovenie, na základe ktorého by sudkyňa mohla konať samostatne ako samosudca, t.j. podľa § 246 ods. 2 OSP a z uvedeného dôvodu mal za to, ţe vo veci konal súd, ktorý nebol správne obsadený. Na základe týchto skutočností navrhol odvolaciemu súdu, aby mu priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovil mu zástupcu z radov advokátov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Ţalobou sa ţalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. I/228/80-37893/2011/993202-r zo dňa
- marca 2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Ţilina II č. 894/230/69156/10/Rem zo dňa
- októbra 2010, ktorým prvostupňový správny orgán vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov 6 8Sžf/38/2011 a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení ku dňu vydania rozhodnutia za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 18 686,01 €. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto piatej časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP). Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k majetkovým a sociálnym pomerom ţalobcu, ktoré musí vierohodným spôsobom preukázať, výške súdneho poplatku a povahe spoplatňovaného úkonu. Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové (ak je ţiadateľom 7 8Sžf/38/2011 fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálny a zdravotné), ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy, a odôvodňujú záver, ţe poplatník nemôţe (celkom alebo sčasti) splniť poplatkovú povinnosť alebo ţe jej splnenie súd nemôţe od neho spravodlivo ţiadať. Pre posúdenie dôvodnosti ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je súčasne rozhodujúce, či účastník svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni svoje práva. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobca predloţil prvostupňovému súdu riadne vyplnené Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch a taktieţ predloţil prvostupňovému súdu potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške jeho a manţelkiných dôchodkových dávok. Prvostupňový súd na základe predloţených potvrdení v spojení s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise priloţenom k súdnemu konaniu (sp. zn. 21S/21/2011) ţiadosti ţalobcu zamietol, pričom okrem iného dôvodil aj tým, ţe ţalobca svoje tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave a výdavkov domácnosti nepreukázal ţiadnymi listinnými dokladmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“) z obsahu súdneho spisu zistil, ţe prvostupňový súd ţalobcu na predloţenie dôkazov preukazujúcich nepriaznivý zdravotný stav jeho manţelky nevyzval a taktieţ ho nevyzval na vyčíslenie výdavkov pripadajúcich na zabezpečenie riadneho chodu domácnosti. Rovnako odvolací súd, posúdiac obsah Potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch zistil, ţe toto neobsahuje časť, v ktorej by účastník konania mal uviesť iné nevyhnuté výdavky s výzvou na ich preukázanie (napr. na domácnosť alebo na zdravotnú starostlivosť) alebo príjmy získané v minulosti. Odvolací súd, nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ţe ţalobca ako účastník konania mal mať vedomosť o svojej povinnosti vierohodne preukázať výdavky na zdravotnú starostlivosť a na riadny chod domácnosti prvostupňovému súdu, na účely rozhodovania o návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, keďţe sa jedná o návrhové konanie ovládané dispozičnou zásadou, t.j. ţalobca je povinný nielen tvrdiť relevantné skutočnosti, ale ich aj preukázať. V tejto súvislosti nedá odvolaciemu súdu neuviesť, ţe práve naopak, za účelom náleţitého posúdenia splnenia zákonných podmienok vymienených 8 8Sžf/38/2011 v ustanovení § 138 ods. 1 OSP s dôrazom na to, aby rozhodnutím súdu nebolo arbitrárne zasiahnuté do ústavného práva občana na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, bolo povinnosťou prvostupňového súdu, aby po zistení skutočností o nepriaznivom zdravotnom stave ţalobcu a jeho manţelky, ţalobcu vyzval na doplnenie jeho ţiadosti predloţením príslušných správ o ich zdravotnom stave, prípadne na predloţenie dokladov preukazujúcich nevyhnutné mesačné výdavky jeho domácnosti a aţ po ich posúdení rozhodnúť o návrhu ţalobcu. Rovnako bolo povinnosťou prvostupňového súdu po zistení, ţe ţalobca bol vlastníkom bytu na ulici R. vyzvať ho na predloţenie zmluvy, ktorou ţalobca previedol vlastnícke právo k predmetnému bytu na tretiu osobu a to za účelom zistenia, kedy k samotnému prevodu vlastníckeho práva došlo a za akých podmienok. Odvolací súd rovnako nesúhlasí s postupom prvostupňového súdu, ktorý pri posudzovaní príjmu ţalobcu prihliadal aj na jeho príjmy z roku 2007, t. j. z obdobia z pred viac ako štyroch rokov, pričom ako správne namietal ţalobca vo svojom odvolaní neprihliadol aj na jeho výdavky spojené s prevádzkou prenajímaných a prevádzaných nehnuteľností. Podľa § 30 ods. 1 OSP účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho ţiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto moţnosti súd účastníka poučí. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladmi na ustanovenie zástupcu z radov advokátov sú: - ţiadosť účastníka konania, - účastník spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov na základe rozhodnutia súdu podľa § 138 ods. 1 OSP, t. j. či také rozhodnutie odôvodňujú pomery účastníka a (kumulatívne) a či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva. - potreba ochrany záujmov účastníka konania v priamej spojitosti s predmetom konania, bez ohľadu na to, či ide o spor alebo inú právnu vec alebo verejné súdnictvo. 9 8Sžf/38/2011 Potreba ochrany záujmov účastníka konania sa posudzuje individuálne a spravidla bude súvisieť so skutkovou a právnou zloţitosťou veci. Zmyslom ustanovenia zástupcu z radov advokátov účastníkovi konania, včítane osobitnej poučovacej povinnosti, je plniť pozitívny záväzok štátu voči osobám (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) na právnu pomoc v konaní pred súdom. Preto súd pri posudzovaní splnenia podmienok ustanovenia § 30 OSP musí zohľadniť aj okolnosť, či takáto pomoc je pre účastníka nevyhnutná a bez nej by sa sťaţilo uplatnenie základného práva na súdnu ochranu účastníka. Prvostupňový súd pri posudzovaní ţiadosti ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov sa nezaoberal všetkými hore uvedenými hľadiskami a to napriek tomu, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal niečo iné, dokonca odvolávajúc sa na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a iba jednostranne prihliadol na príjmy ţalobcu a jeho manţelky, ktoré podľa jeho názoru postačujú na úhradu sluţieb právnej pomoci. Z vyššie uvedených dôvodov musel preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP), v ktorom prvostupňový súd ţiadosti ţalobcu posúdi aj s ohľadom na to, či sú súčasné preukázané príjmy ţalobcu a jeho manţelky postačujúce na zaplatenie súdneho poplatku a na úhradu sluţieb právnej pomoci, zohľadní aj sociálne pomery ţalobcu, jeho a manţelkin zdravotný stav, ako aj potrebu zvýšenej právnej ochrany ţalobcu vzhľadom k predmetu konania a aţ potom o ţiadostiach ţalobcu opätovne rozhodne. Na záver odvolací súd poznamenáva, ţe procesné námietky, ktorými ţalobca poukazoval na neplatnosť napadnutého uznesenia z dôvodu aplikácie neúčinného právneho predpisu a z dôvodu nesprávneho obsadenia konajúceho súdu, vyhodnotil za nedôvodné. Prvostupňový súd síce vo svojom uznesení skutočne uvádzal ustanovenie § 30 OSP v znení účinnom do
- decembra 2009, avšak táto skutočnosť by sama o sebe nemala vplyv na zákonnosť napadnutého uznesenia. Rovnako vo vzťahu v poradí k druhej procesnej námietke je potrebné uviesť, ţe napadnuté uznesenie bolo vydané v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, keďţe sa jedná o procesné rozhodnutie, ktoré vyhlasuje predseda senátu (§ 36d ods. 1 OSP). 10 8Sžf/38/2011 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- mája 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská