Obsah (17)

§ 20§ 382§ 194§ 36§ 37§ 48§ 42§ 73§ 319§ 371§ 257§ 386§ 388§ 392§ 333§ 369§ 372

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Tdo/85/2022 Identifikačné číslo spisu: 4420010282 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 20Trestného zákona k § 194 ods.

1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.

1. a)Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
2. e)Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 13. decembra 2022 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 19. októbra 2021, sp. zn. 1To/55/2021, takto rozhodol:

§ 382písm.

b) Trestného poriadku dovolanie obvineného E. S. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Nové Zámky (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa"), rozsudkom z 27. mája 2021, sp. zn. 4T/40/2020 uznal obvineného E. S. (ďalej tiež „obvinený") za vinného zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom

§ 20Trestného zákona k § 194 ods.

1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.

1. a)Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
2. e)Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 08.07.2019, v čase od 23:30 h do 23:45 h, v obci B. E. Y., na Q. B. T. č. XXX/XX, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už odsúdeným mlad. U. T. a obžalovaným A. S. (vylúčeným na samostatné konanie) vošli na oplotený pozemok tam stojaceho rodinného domu, a to takým spôsobom, že preliezli oplotenie rodinného domu na priľahlý pozemok rodinného domu vysoké 180 cm, kde z odomknutej garáže odcudzili 1 ks elektrickej kosačky značky Mountfield červenej farby, 1 ks elektrickej kosačky značky Hecht, červenej farby so zberným košom červenej farby, 1 ks plynovej fľaše modrej farby s regulátorom, čím poškodeným manželom G. F., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. E. Y., Ulica B. T. č. XXX/XX a O. F., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. Y., Ulica B. T. č. XXX/XX, spôsobili škodu vo výške 150,00 eur. Za to okresný súd uložil obvinenému

§ 194ods.

1, ods. 2 písm. b/, písm.

1. c)ods. 3 písm.
2. a)Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, [pri zistení poľahčujúcej okolnosti

§ 36písm.

l) Trestného zákona a pri zistení priťažujúcich okolností

§ 37písm.

h), písm. m) Trestného zákona] súhrnný trest odňatia slobody vo výmere trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, pre výkon ktorého ho

§ 48ods.

2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

§ 42ods.

2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo

1. júna 2020, sp. zn. 4T/125/2019, právoplatným
2. júla 2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Súčasne okresný súd obvinenému

§ 73ods.

2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 74 ods. 1 Trestného zákona uložil protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Nitre (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 19. októbra 2021, sp. zn. 1To/55/2021

§ 319Trestného poriadku zamietol.

Proti naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený E. S., prostredníctvom obhajcu dovolanie, a to z dôvodov

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku, argumentujúc tým, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený E. S. zotrval v presvedčení, že v posudzovanej trestnej veci boli splnené podmienky aj pre priznanie poľahčujúcej okolnosti

§ 36písm.

n) Trestného zákona, keďže v konaní pred okresným súdom vyhlásil svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a súd postupom

§ 257ods.

7, 8 Trestného poriadku takéto vyhlásenie prijal s následkom, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nebude vykonávať, primáme tým

jeho názoru uľahčil najmä činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusel pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor hlavnom pojednávaní už nemusel v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. Z toho dôvodu zastával názor, že pri ukladaní trestu nebolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona, keďže u neho neprevažuje pomer priťažujúcich okolností, ale pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný. V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 386ods.

1 Trestného poriadku vyslovil, že rozhodnutím krajského súdu, ako aj rozhodnutím okresného súdu bol porušený zákon v ustanovení § 363 Trestného zákona v neprospech obvineného, súčasne aby

§ 386ods.

2 Trestného poriadku zrušil uznesenie krajského súdu, ako aj jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a

§ 388ods.

1 Trestného poriadku prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Dovolanie bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky, ktorý uviedol, že s jeho právnym názorom nesúhlasí, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti

§ 36písm.

n) Trestného zákona. Zdôraznil, že samotné vyhlásenie obvineného o vine

§ 257ods.

1 písm. b) Trestného zákona nemožno stotožňovať s napomáhaním objasňovania trestnej činnosti, nakoľko toto má povahu výlučne priznania sa k spáchaniu skutku, za ktorý bola na obvineného podaná obžaloba, za súčasného prijatia v obžalobe uvádzanej právnej kvalifikácie, a teda rozhodnutím o jeho prejave svojho postoja k trestnej činnosti. V tomto kontexte ďalej uviedol, že v súvislosti s jeho všeobecným priznaním a oľutovaním svojho skutku (vrátane ním uskutočneného vyhlásenia o vine) mu bola priznaná poľahčujúca okolnosť

§ 36písm.

l) Trestného zákona, a teda priznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti z rovnakých dôvodov, bez splnenia ďalších zákonných podmienok nemožno v danom prípade považovať za opodstatnené. V nadväznosti na uvedené sa prokurátor nestotožnil s jeho argumentáciou, že v danom prípade nebolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona. S poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného

§ 392ods.

1 Trestného poriadku zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.

1. a)Trestného poriadku], na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie dovolania nepriznáva, v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo založené na dovolacích dôvodoch [ 371 ods. 1 písm.
2. i)Trestného poriadku], ktoré Trestný poriadok v danej situácii nepripúšťa. Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a poučení

§ 257ods.

5 Trestného poriadku, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku, urobil vyhlásenie

§ 257ods.

1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd po kladnom zodpovedaní otázok

§ 333ods.

3 písm. c), písm. d), písm. f), písm.

1. g)a písm.
2. h)Trestného poriadku, jeho vyhlásenie prijal, pričom následne vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste a ochrannom opatrení. Z ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku možno vyvodiť, že dovolanie je možné podať aj proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol obvinený uznaný za vinného, potom čo na hlavnom pojednávaní súd prijal vyhlásenie obvineného o vine. Predmetné ustanovenie však bližšie nevymedzuje subjekt, ktorý je oprávnený toto dovolanie podať. Pre určenie oprávneného subjektu je preto nutné vychádzať predovšetkým z ustanovení

§ 369ods.

1, ods. 2 Trestného poriadku a ustanovenia § 372 ods. 1 Trestného poriadku.

§ 369ods.

1 Trestného poriadku, dovolanie z dôvodov § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku.

§ 369ods.

2 Trestného poriadku, proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku

1. a)generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,
2. b)obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

§ 372ods.

1 Trestného poriadku, oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Interpretujúc ustanovenie § 369 Trestného poriadku v kontexte ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku, je možné dôjsť k záveru, že proti rozsudku, ktorý bol prijatý na základe vyhlásenia obvineného o vine, v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku, môže dovolanie podať iba minister spravodlivosti, ktorý môže v uvedenej situácii namietať iba dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku. Najvyšší súd nad rámec uvedeného dodáva, že určitú modifikáciu v tomto ohľade prinieslo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2020, sp. zn. 5Tdo/33/2020, (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, pod číslom 53/2021), v zmysle ktorého je dovolateľ (obvinený), oprávnený podať dovolanie proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený potom čo bolo súdom prijaté vyhlásenie

§ 257ods.

1 písm.

1. b)alebo
2. c)Trestného poriadku. Dovolanie je aj v danom prípade možné podať len z dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku, pričom porušenie práva na obhajobu je možné namietať iba v súdnom konaní, v rámci ktorého obvinený predmetné vyhlásenie urobil (napríklad ak obvinený nemal na hlavnom pojednávaní obhajcu, hoci išlo o dôvod povinnej obhajoby alebo nebol riadne poučený o následkoch vyhlásenia

§ 257ods.

5 a ods. 8 Trestného poriadku). Dovolanie v tomto prípade môže obvinený podať bez ohľadu na skutočnosť, či vyžil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a tiež nezávisle od toho, či právo podať odvolanie v jeho neprospech využil prokurátor alebo poškodený, tak ako to prezumuje § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedené rozhodnutie v zásade nemá žiaden vplyv na dovolanie, ktoré podal obvinený E. S.. Pokiaľ obvinený v podanom dovolaní namietal dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Trestný poriadok neumožňuje proti predmetnému rozhodnutiu podať dovolanie z dôvodov, ktoré obvinený namietal žiadnej z osôb oprávnených na podanie dovolania. Nakoľko dovolateľ v podanom dovolaní neuplatnil v danej situácii jediný prípustný dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku, pričom ani z obsahu dovolania nevyplývali námietky, ktoré by bolo možné podradiť pod uvedený dovolací dôvod, (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 120/2012) najvyšší súd dovolanie obvineného E. S. na neverejnom zasadnutí

§ 382písm.

b) Trestného poriadku odmietol. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.