3 ZKR započítal svoju pohľadávku v uvedenej výške proti pohľadávke proti príslušnej podstate úpadcu v rovnakej výške na čo nemal nárok. Dokazovaním mal v predmetnej veci preukázané, že k zastaveniu exekučného konania voči dlžníkovi ako povinnému došlo k ex lege, a to vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 K 74/2009-51 z
ktorého k zastaveniu exekučného konania nedochádza rozhodnutím súdu ale ex lege vyhlásením konkurzu v zmysle § 48 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Exekučný súd pri tomto spôsobe zastavenia exekúcie nevydáva rozhodnutie o zastavení exekučného konania. V súvislosti s tým vzniká otázka, či mal súd v uvedenej procesnej situácii rozhodnúť o trovách exekúcie. Túto otázku nerieši zákon o konkurze a reštrukturalizácii a výslovne ani Exekučný poriadok. Na základe analógie práva je preto potrebné postupovať
2 Exekučného poriadku. Aj v prípade exekúcie zastavenej ex lege
Zákona o konkurze a reštrukturalizácií je povinnosťou súdu rozhodnúť o to, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V súlade s uvedeným názorom dovolacieho súdu v obdobnej veci dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Dokazovaním zistil, že k zastaveniu exekúcie došlo ex lege vyhlásením konkurzu, preto exekučný súd v rozhodnutí určí subjekt povinný na náhradu trov exekúcie a ich výšku. Až po rozhodnutí exekučného súdu možno v konkurznom konaní posudzovať pohľadávku exekútora ako prednostnú pohľadávku a ako pohľadávku spôsobilú na započítanie. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel a úspešnému žalobcovi náhradu trov
1 O. s. p. nepriznal, pretože ich nežiadal ani nevyčíslil. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného rozsudkom č. k. 7 CoKR 2/2011-79 z
2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1, § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovanému na ne nárok nevznikol. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 23. januára 2012. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie z dôvodu, že mu bola postupom súdu možnosť odňatá možnosť konať pred súdom
f/ O. s. p. a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Uviedol, že odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 2 O. s. p. tým, že bez výzvy adresovanej účastníkom posúdil predmetnú vec
č. 7/2005 Z. z. a vyvodil z neho záver, že zákon súdneho exekútora neoprávňuje započítať si exekučné trovy oproti výťažku z dražby. Naproti tomu prvostupňový súd vyhovel podanej žalobe z dôvodu, že sa stotožnil so stanoviskom Najvyššieho súdu v rozhodnutí 3 Cdo 104/2008 z 21. 08. 2008 a právny vzťah posúdil
2 Zákona č. 233/1995 Zb. zák. ( Exekučný poriadok ). Rozhodnutie súdov je nepreskúmateľné. Žalovanému bolo upreté právo konať pred súdom, nakoľko súd sa nijako nezaoberal jeho námietkami v záverečnej reči na pojednávaní 4 4 Obdo 14/2012
judikatúry Ústavného súdu má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V tejto súvislosti je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu s odkazom len na iné súdne rozhodnutie bez ďalších širších vlastných úvah, právnych noriem, ktoré by mali oporu v ustálenom skutkovom stave. Nedostatočnosť odôvodnenia je v rozpore so zásadou spravodlivosti a je vybočením z výkladu § 157 ods. 2 O.s.p. Poukázal tiež na nesprávne právne posúdenie veci, tým, že súd nepoužil § 36 ods. 6 Exekučného poriadku a oprel svoje rozhodnutie iba o znenie § 48 ZKR. Nevysporiadal sa ani s ustanovením § 54 ods. 3 ZKR
ktorého započítaním iných pohľadávok nie je vylúčené a ktoré v rozpore s vyjadrením názorom odvolacieho súdu dáva možnosť započítať pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, teda aj takú, ktorá vznikla v dôsledku vyhlásenia konkurzu a zastavenia exekúcie. Súd neprihliadol ani na to, že správcom uplatnené právo na vydanie trov exekúcie je konaním v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a v nadväznosti na to v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
1 O. s. p. po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a 5 4 Obdo 14/2012 ods. 1 O. s. p. ) najskôr skúmal či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
5 veta prvá O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie pokiaľ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, že ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( § 238 ods. 2 O. s. p. ) alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( § 238 ods. 3 O. s. p. ). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených rozhodnutí. Odvolací súd v predmetnej veci potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom v jeho výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že dovolanie žalovaného v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. , a to bez ohľadu na skutočnosť či to účastník namieta, dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
6 4 Obdo 14/2012 § 238 O. s. p. ale sa aj zaoberal otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku aj uzneseniu ) ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal vadu konania
f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
f/ O. s. p. je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania ktoré jeho vydaniu predchádzalo dovolací súd existenciu podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. namietanej dovolateľom nezistil. Vada konania v zmysle citovaného ustanovenia
tvrdenia žalovaného mala spočívať v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., ktoré spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť.
2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení 7 4 Obdo 14/2012 dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O. s. p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
2 O. s. p, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií ( ďalej len ZKR ),
ktorého posúdil uplatnený nárok a dospel k záveru, že po zastavení exekučného konania ex lege exekučný súd rozhodne o subjekte povinnom na náhradu trov exekúcie a ich výške. Až na základe tohto rozhodnutia exekučného súdu je možné posudzovať pohľadávku exekútora ako prednostnú a spôsobilú na započítanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a v dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na toto odôvodnenie poukázal. Na doplnenie uviedol, že zákon žalobcu neoprávňuje, aby si exekučné trovy započítal proti výťažku z dražby.
názoru dovolacieho súdu odvolací súd neposudzoval uplatnený nárok
ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri rozhodovaní súdu prvého stupňa nebolo použité, preto námietka dovolateľa týkajúca sa nedodržania postupu odvolacieho súdu
2 O.s.p. v predmetnej veci nie je dôvodná. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a je preskúmateľné. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí je zrejmé ako súd vec právne posúdil, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení. Dovolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania
f/ O. s. p. ani iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali 8 4 Obdo 14/2012 prípustnosť dovolania
ďalších ustanovení §ú 237 O. s. p., preto dovolanie žalobcu
1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243 ods. 5 veta prvá O. s. p. ako neprípustné odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. Úspešnému žalobcovi trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože ich žalobca nežiadal ani nevyčíslil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. marca 2012 JUDr. Alena Priecelová v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.