← Slovensko

o zaplatenie 1 128,59 eur

Obsah (12)§ 54§ 200§ 48§ 142§ 219§ 224§ 237§ 10a§ 243b§ 218§ 157§ 213

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Obdo 14/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. V. Š., správca konkurznej podstaty úpadcu Mgr. J. K.-M., T., IČO: X.,

§ 54ods.

3 ZKR započítal svoju pohľadávku v uvedenej výške proti pohľadávke proti príslušnej podstate úpadcu v rovnakej výške na čo nemal nárok. Dokazovaním mal v predmetnej veci preukázané, že k zastaveniu exekučného konania voči dlžníkovi ako povinnému došlo k ex lege, a to vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 K 74/2009-51 z

  1. 2010 publikovaným
  2. Pri tomto spôsobe zastavenia exekúcie až súd vo svojom rozhodnutí určí subjekt povinný na náhradu trov exekúcie a ich výšku. Až na základe tohto rozhodnutia exekučného súdu by bolo možné posudzovať pohľadávku exekútora v konkurznom konaní ako prednostnú pohľadávku teda pohľadávku spôsobilú na započítanie. Súd si osvojil stanovisko právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 104/2008 z
  3. 2008,

ktorého k zastaveniu exekučného konania nedochádza rozhodnutím súdu ale ex lege vyhlásením konkurzu v zmysle § 48 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Exekučný súd pri tomto spôsobe zastavenia exekúcie nevydáva rozhodnutie o zastavení exekučného konania. V súvislosti s tým vzniká otázka, či mal súd v uvedenej procesnej situácii rozhodnúť o trovách exekúcie. Túto otázku nerieši zákon o konkurze a reštrukturalizácii a výslovne ani Exekučný poriadok. Na základe analógie práva je preto potrebné postupovať

§ 200ods.

2 Exekučného poriadku. Aj v prípade exekúcie zastavenej ex lege

§ 48

Zákona o konkurze a reštrukturalizácií je povinnosťou súdu rozhodnúť o to, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V súlade s uvedeným názorom dovolacieho súdu v obdobnej veci dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Dokazovaním zistil, že k zastaveniu exekúcie došlo ex lege vyhlásením konkurzu, preto exekučný súd v rozhodnutí určí subjekt povinný na náhradu trov exekúcie a ich výšku. Až po rozhodnutí exekučného súdu možno v konkurznom konaní posudzovať pohľadávku exekútora ako prednostnú pohľadávku a ako pohľadávku spôsobilú na započítanie. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel a úspešnému žalobcovi náhradu trov

§ 142ods.

1 O. s. p. nepriznal, pretože ich nežiadal ani nevyčíslil. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného rozsudkom č. k. 7 CoKR 2/2011-79 z

  1. 2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 3 4 Obdo 14/2012 V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní odvolania ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že nie je dôvodné. Konštatoval, že zo znenia § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií jednoznačne vyplýva, že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúcemu konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že po vyhlásení konkurzu nie je možné v exekučnom konaní ďalej pokračovať, robiť iné oprávnenia, pretože toto exekučné konanie bolo vyhlásením konkurzu zo zákona zastavené. V exekučnom konaní vznikli súdnemu exekútorovi trovy konania. Tieto trovy má exekútor možnosť si uplatniť proti konkurznej podstate , avšak zákon ho neoprávňuje na to, aby si exekučné trovy započítal proti výťažku z dražby. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ktoré bolo dostatočne odôvodnené

§ 219ods.

2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.

1, § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovanému na ne nárok nevznikol. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 23. januára 2012. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie z dôvodu, že mu bola postupom súdu možnosť odňatá možnosť konať pred súdom

§ 237písm.

f/ O. s. p. a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Uviedol, že odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 2 O. s. p. tým, že bez výzvy adresovanej účastníkom posúdil predmetnú vec

§ 48zák.

č. 7/2005 Z. z. a vyvodil z neho záver, že zákon súdneho exekútora neoprávňuje započítať si exekučné trovy oproti výťažku z dražby. Naproti tomu prvostupňový súd vyhovel podanej žalobe z dôvodu, že sa stotožnil so stanoviskom Najvyššieho súdu v rozhodnutí 3 Cdo 104/2008 z 21. 08. 2008 a právny vzťah posúdil

§ 200ods.

2 Zákona č. 233/1995 Zb. zák. ( Exekučný poriadok ). Rozhodnutie súdov je nepreskúmateľné. Žalovanému bolo upreté právo konať pred súdom, nakoľko súd sa nijako nezaoberal jeho námietkami v záverečnej reči na pojednávaní 4 4 Obdo 14/2012

  1. 2011 ako aj v iných podaniach a nezaujal vôbec stanovisko ku charakteru započítavaných pohľadávok, nedostatočne sa vyjadril k inštitútu započítania trov exekúcie proti konkurznej podstate a k podmienkam tohto započítania. Práve toto bolo podstatou sporu a s prihliadnutím na absenciu právnej úpravy a judikatúru k tejto otázke bolo žiaduce podať súdny výklad k tejto téme. Súdy vôbec nedali odpoveď na to, či žalobcom uplatnené právo nie je potrebné posúdiť ako rozporné s dobrými mravmi a povinnosťou súdu bolo tiež vyriešiť otázku či boli alebo neboli uspokojené trovy exekúcie, či boli alebo neboli tieto trovy v súlade so zákonom v nadväznosti na ustanovenie § 36 ods. 6 Exekučného poriadku, pretože § 36 ods. 6 Exekučného poriadku a § 48 ZKR nie sú do dnešného dňa zosúladené v podobe zákonného ustanovenia a súdy v praxi uplatňujú výklady, ktoré sa aj navzájom spochybňujú.

judikatúry Ústavného súdu má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V tejto súvislosti je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu s odkazom len na iné súdne rozhodnutie bez ďalších širších vlastných úvah, právnych noriem, ktoré by mali oporu v ustálenom skutkovom stave. Nedostatočnosť odôvodnenia je v rozpore so zásadou spravodlivosti a je vybočením z výkladu § 157 ods. 2 O.s.p. Poukázal tiež na nesprávne právne posúdenie veci, tým, že súd nepoužil § 36 ods. 6 Exekučného poriadku a oprel svoje rozhodnutie iba o znenie § 48 ZKR. Nevysporiadal sa ani s ustanovením § 54 ods. 3 ZKR

ktorého započítaním iných pohľadávok nie je vylúčené a ktoré v rozpore s vyjadrením názorom odvolacieho súdu dáva možnosť započítať pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, teda aj takú, ktorá vznikla v dôsledku vyhlásenia konkurzu a zastavenia exekúcie. Súd neprihliadol ani na to, že správcom uplatnené právo na vydanie trov exekúcie je konaním v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a v nadväznosti na to v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

§ 10aods.

1 O. s. p. po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a 5 4 Obdo 14/2012 ods. 1 O. s. p. ) najskôr skúmal či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).

§ 243bods.

5 veta prvá O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie pokiaľ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, že ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( § 238 ods. 2 O. s. p. ) alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( § 238 ods. 3 O. s. p. ). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených rozhodnutí. Odvolací súd v predmetnej veci potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom v jeho výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že dovolanie žalovaného v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. , a to bez ohľadu na skutočnosť či to účastník namieta, dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

6 4 Obdo 14/2012 § 238 O. s. p. ale sa aj zaoberal otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237O. s.

p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku aj uzneseniu ) ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal vadu konania

§ 237písm.

f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O. s. p. je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania ktoré jeho vydaniu predchádzalo dovolací súd existenciu podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. namietanej dovolateľom nezistil. Vada konania v zmysle citovaného ustanovenia

tvrdenia žalovaného mala spočívať v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., ktoré spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť.

§ 157ods.

2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení 7 4 Obdo 14/2012 dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 213ods.

2 O. s. p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

§ 219ods.

2 O. s. p, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií ( ďalej len ZKR ),

ktorého posúdil uplatnený nárok a dospel k záveru, že po zastavení exekučného konania ex lege exekučný súd rozhodne o subjekte povinnom na náhradu trov exekúcie a ich výške. Až na základe tohto rozhodnutia exekučného súdu je možné posudzovať pohľadávku exekútora ako prednostnú a spôsobilú na započítanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a v dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na toto odôvodnenie poukázal. Na doplnenie uviedol, že zákon žalobcu neoprávňuje, aby si exekučné trovy započítal proti výťažku z dražby.

názoru dovolacieho súdu odvolací súd neposudzoval uplatnený nárok

ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri rozhodovaní súdu prvého stupňa nebolo použité, preto námietka dovolateľa týkajúca sa nedodržania postupu odvolacieho súdu

§ 213ods.

2 O.s.p. v predmetnej veci nie je dôvodná. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a je preskúmateľné. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí je zrejmé ako súd vec právne posúdil, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení. Dovolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O. s. p. ani iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali 8 4 Obdo 14/2012 prípustnosť dovolania

ďalších ustanovení §ú 237 O. s. p., preto dovolanie žalobcu

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243 ods. 5 veta prvá O. s. p. ako neprípustné odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd

§ 142ods.

1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. Úspešnému žalobcovi trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože ich žalobca nežiadal ani nevyčíslil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. marca 2012 JUDr. Alena Priecelová v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.