Obsah (5)

§ 35§ 419§ 420§ 421§ 181

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/71/2021 Identifikačné číslo spisu: 1414210313 Dátum vydania rozhodnutia: 23.11.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 35

CSP (ďalej aj „dovolací súd"), po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. 32.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú taxatívne uvedené v § 420 a § 421 CSP. 33.

§ 420písm.

f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 34. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 35.

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
2. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, v rámci ktorého vytýkal odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť, ako aj vecnú nesprávnosť. Namietal tiež, že odvolací súd sa nevyjadril k odvolacej námietke spočívajúcej v tom, že po zmene zákonného sudcu sa nový sudca JUDr. Miroslav Jankola „neriadil" predbežným právnym posúdením veci predchádzajúcim sudcom JUDr. Karolom Rihárikom, o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné (§ 181 ods. 2 CSP).
3. Dovolateľ konkrétne odvolaciemu súdu vytýkal, že sa nezaoberal jeho návrhom na doplnenie dokazovania, ktorý bol súčasťou odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie a že k odvolacím námietkam, týkajúcim sa vád dokazovania na súde prvej inštancie, len stručne konštatoval, že postup súdu prvej inštancie, ktorým tento zvážil dôležitosť jednotlivých dôkazov, bol správny. Nesúhlasil tiež s konštatovaním odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Rozhodujúca námietka žalobcu (v odvolaní aj v dovolaní) smerovala voči tomu, že súd prvej inštancie nevykonal, resp. odignoroval žalobcom navrhnutý dôkaz, keď si z príslušného stavebného úradu nevyžiadal spis o konaní, ktoré predchádzalo vydaniu územného rozhodnutia. Od odvolacieho súdu žiadal, aby v tomto smere doplnil dokazovanie a za tým účelom nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom by sa preukázalo, že „všetky úkony inžinierskej činnosti žalobcu boli podávané výlučne žalobcom v prospech žalovaného, okrem konania na odvolacom orgáne, ktoré žalobca nemal vykonávať podľa mandátnej zmluvy a pokynov žalovaného". Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že nekonal v súlade s § 191 CSP, keď odmietal dôkazy žalobcu v súlade s navrhovanou edičnou činnosťou súdu a potom sa odvolával, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia.
4. Dovolateľ tiež nesúhlasil so záverom súdov oboch inštancií, že nepreukázal doručenie územného rozhodnutia žalovanému len preto, že na sprievodnom liste nebol uvedený dátum. Skutočnosť, že žalovanému zaslal územné rozhodnutie preukazuje podací lístok Slovenskej pošty, opatrený pečiatkou zo dňa
5. decembra 2011, kde bol jednoznačne uvedený adresát - žalovaný a odosielateľ - žalobca. Ďalším dôkazom je list žalovaného zo dňa
6. decembra 2011, ktorým bola žalobcovi vrátená faktúra č. 11VF
7. Svedecká výpoveď svedka C.. Z. M. (ktorý mal ísť vyznačiť právoplatnosť územného rozhodnutia) neobstojí, nakoľko žalobcovi „presne sedia" dátumy vyznačenia právoplatnosti územného rozhodnutia dňa
8. novembra 2011 s dátumom vystavenia faktúry č. 11VF029 zo dňa
9. novembra
10. Postupom súdov oboch inštancií došlo k porušeniu rovnosti strán, nakoľko súd prvej inštancie sa v rozpore s hmotným právom priklonil na stranu žalovaného a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Dovolateľ nesúhlasil ani so záverom súdov oboch inštancií, že mu nevzniklo právo na odplatu/odmenu z mandátnej zmluvy. Naopak, právo na odplatu/odmenu z mandátnej zmluvy zo dňa
11. júla 2009 mu vzniklo, nakoľko pre žalovaného zabezpečil a vykonával predmetnú inžiniersku a ostatnú činnosť v súlade s mandátnou zmluvou a plnenie, za ktoré žiadal odmenu, bolo vykonané včas a v dohodnutom rozsahu. Nesúhlasil ani s názorom odvolacieho súdu, že ak vedel, že nedôjde k dodržaniu termínov, mal postupovať tak, aby došlo k zmene zmluvy v časti termínu plnenia alebo mohol od zmluvy odstúpiť. Poukázal na to, že k omeškaniu, t.j. k posunu termínov plnenia došlo najmä z dôvodu neposkytnutia kvalitných podkladov (projektovej dokumentácie) zo strany žalovaného, teda omeškanie si spôsobil sám žalovaný. Súdy oboch inštancií nesprávne právne analyzovali ním predložené dôkazy a na základe takto chybného postupu vec nesprávne skutkovo a právne vyhodnotili, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
12. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu, uvedenú v ustanovení § 420 písm. f/ CSP sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera (intenzita) porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie, neprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavno-právnemu rámcu, a ktorý tak znamená porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
13. Obsahom práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).
14. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí, prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku. Žalobca mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti jeho rozhodnutiu podať odvolanie, čo aj urobil. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje použiť tzv. skrátené odôvodnenie v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého (prvoinštančného) rozhodnutia. V takom prípade sa odvolací súd môže v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Zmyslom citovanej úpravy je neopakovať vecne správne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia je však odvolací súd povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými (kľúčovými) tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).
15. Zo záveru odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca a ani jeho právny predchodca nepreukázali vznik nároku na odmenu, vyúčtovanú faktúrou č. 11VF029, pretože nedošlo k splneniu mandátnej zmluvy v zmysle čl. III. ods. 3.2, t.j. k riadnemu dodaniu a odovzdaniu predmetu činnosti žalovanému ako mandantovi, keďže nebolo preukázané doručenie právoplatného územného rozhodnutia a preberacieho protokolu žalovanému. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tvorí spolu s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu jeden organický celok. Odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku podrobne uviedol odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a odkázal naň. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu celého spisového materiálu a odvolania žalobcu odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie odmeny v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa
16. júla 2009 (vyfakturovanej faktúrou č. 11VF029), keďže nepreukázal riadne a včasné splnenie povinností mandatára v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy, spočívajúcej v zabezpečení právoplatného územného rozhodnutia a jeho doručenia, ako aj protokolárneho odovzdania žalovanému. Odvolací súd sa vyjadril aj k odvolacej námietke žalobcu ohľadne nevykonania ním navrhnutých dôkazov (najmä vyžiadania si spisu zo stavebného úradu). Odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania za správny a v súlade s § 191 ods. 1 CSP. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku vysvetlil spôsob hodnotenia dôkazov. Za nepravdivé preto považoval tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie „odignoroval" návrh žalobcu na vykonanie dokazovania pripojením spisu zo stavebného úradu. Poukázal na to, že v odseku 10 odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal s návrhom žalobcu na vykonanie tohto dôkazu tak, že jeho vykonanie nepripustil, čo vysvetlil tým, že by to bolo neúčelné a nehospodárne, nakoľko väčšina dokumentov, o ktorých možno predpokladať, že tvoria obsah spisu stavebného úradu, už bola predložená stranami sporu. Zároveň zdôraznil, že otázku doručenia právoplatného územného rozhodnutia a písomného protokolu žalovanému by takýto spis stavebného úradu ani nepreukázal a rovnako tak by nepreukázal ani skutočnosť, či si bol právny predchodca žalovaného vyznačovať právoplatnosť na rozhodnutí sám, alebo mu bolo právoplatné rozhodnutie doručené právnym predchodcom žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že ak právny predchodca žalobcu vedel, že nedôjde k dodržaniu termínov a k splneniu jeho povinnosti, mal v súlade s čl. III. ods. 3.6 mandátnej zmluvy postupovať tak, aby došlo k zmene zmluvy v časti termínu plnenia alebo mohol od zmluvy aj odstúpiť. Keďže žalobca nepožiadal o zmenu termínu plnenia mandátnej zmluvy, bol povinný zmluvu plniť v takom rozsahu, v akom bola uzavretá. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie, pričom sa stotožnil s vyhodnotením dôkazov súdom prvej inštancie, ktorý ich vyhodnotil samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k rovnakému záveru, a to, že žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku na zaplatenie odmeny, vyúčtovanej faktúrou č. 11VF
18. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasí so skutkovými závermi a právnym posúdením veci zo strany súdov oboch inštancií, ako aj s hodnotením dôkazov na súde prvej inštancie, namietajúc, že súd prvej inštancie nevykonal ním požadovaný dôkaz - pripojenie spisu z príslušného stavebného úradu. K uvedenému dovolací súd uvádza, že strany sporu majú právo v civilnom sporovom konaní označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1, v zmysle ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je potrebné vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom na to, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R 6/2000). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Ak teda v priebehu civilného sporového konania súd nevykoná všetky navrhnuté dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá to vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strana mohla uplatniť, avšak v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu z nich bola vylúčená. Naviac, v posudzovanom prípade súd prvej inštancie v odseku 10 odôvodnenia rozsudku uviedol, prečo nepovažoval za účelné a hospodárne vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz - pripojenie spisu z príslušného stavebného úradu.
19. Rovnako dovolateľom namietaná neúplnosť, resp. nesprávnosť skutkových zistení súdov oboch inštancií nie je vada, ktorá by v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bola považovaná za vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože ak k takejto vade v súdnom konaní dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení strany. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené (okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania podľa § 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. V posudzovanom prípade odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Základnými odvolacími námietkami žalobcu (ktoré nepredstavovali nové skutočnosti) sa odvolací súd v stručnosti zaoberal, hoci už rozhodnutie súdu prvej inštancie dalo odpovede na žalobcom uplatnené námietky. Pokiaľ dovolateľ namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je po právnej stránke nesprávne, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolací súd sa s touto námietkou nestotožnil, nakoľko nesprávne právne posúdenie veci môže založiť prípustnosť dovolania len podľa § 421 ods. 1 CSP, avšak nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.
20. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd sa nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že po zmene zákonného sudcu sa nový sudca JUDr. Miroslav Jankola „neriadil" predbežným právnym posúdením veci predchádzajúcim sudcom JUDr. Karolom Rihárikom v zmysle § 181 ods. 2 CSP. 47.

§ 181ods.

1 CSP, po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 (zistenie prítomnosti na pojednávaní) žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. 48.

§ 181ods.

2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

1. Dovolateľ v dovolaní tvrdil, že sudca JUDr. Miroslav Jankola (ktorý vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 2.10.2019) nerešpektoval predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP), vyslovené sudcom JUDr. Karolom Rihárikom na pojednávaní dňa
2. júna
3. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa
4. júna 2018 vyplýva, že sudca JUDr. Karol Rihárik v rámci predbežného právneho posúdenia veci o.i. uviedol, že podľa názoru súdu z doteraz predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanému bolo doručené rozhodnutie č. j. SU/CS456/2010/2014/PIX minimálne spolu s dokumentom z č.l. 169 a otázka doručenia citovaného územného rozhodnutia nie je sporná. Dovolací súd však poukazuje na to, že už na nasledujúcom pojednávaní dňa
5. októbra 2018 na námietku právneho zástupcu žalovaného (že na poslednom pojednávaní v rámci predbežného posúdenia spornosti skutkových okolností súd konštatoval, že nepovažuje za sporné, že žalobca doručil žalovanému listom založeným v súdnom spise právoplatné územné rozhodnutie ako jeho prílohu, pričom zároveň súd konštatoval, že v súdnom spise sa nenachádza územné rozhodnutie s doložkou právoplatnosti, čo spochybňuje konštatáciu súdu) sudca JUDr. Karol Rihák uviedol, že túto námietku berie na zreteľ, prípadný rozpor v tejto chvíli nevie komentovať a určite sa k tejto námietke vráti na ďalšom pojednávaní po opätovnom vyhodnotení danej otázky. Na ďalšom pojednávaní dňa
6. decembra 2018 sa sudca JUDr. Karol Rihák vyjadril k námietke právneho zástupcu žalovaného, pričom uviedol, že zo spisu skutočne nevyplýva, že by žalovanému bolo doručené právoplatné územné rozhodnutie žalobcom. Na pojednávaní dňa
7. septembra 2019 sudca JUDr. Miroslav Jankola uviedol svoj predbežný právny názor ohľadom otázky, či je preukázané, že zo strany žalobcu bolo žalovanému doručené právoplatné územné rozhodnutie s ostatnými dokumentmi, okrem faktúry, pričom konštatoval, že má za to, že doručenie iných dokumentov (ako predmetnej faktúry) preukázané nebolo. Z uvedeného vyplýva, že pôvodné predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 CSP korigoval už sudca JUDr. Karol Rihárik na pojednávaní dňa
8. decembra
10. Predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP) slúži sporovým stranám na zistenie a prípadné prehodnotenie vlastnej procesnej pozície, na ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu s cieľom zamerať procesnú aktivitu na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné. Súd upriamuje pozornosť strán sporu na vykonávanie dôkazov tak, aby sa civilné konanie zrýchlilo a zjednodušilo, najmä, aby sa nevenovala pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Predbežné právne posúdenie veci vyslovené súdom však nie je pre súd záväzné, pretože sa nejedná o rozhodnutie súdu. Opačný výklad by viedol k deformovaniu rozhodovacieho procesu, najmä ak by v priebehu súdneho konania vyšla najavo spornosť určitej skutočnosti tak, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade. Právny názor a hodnotiace úsudky súdu sú vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu súdu podľa § 181 ods. 2 CSP. Dovolateľ má pravdu v tom, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal touto námietkou, ktorú uplatnil v odvolaní. Uvedený nedostatok však - podľa názoru dovolacieho súdu - nepredstavuje taký nesprávny postup, resp. nedostatok odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý by dosahoval intenzitu vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP, v dôsledku ktorej by bolo nutné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tento nedostatok odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nemal žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci samej tak odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie. S poukazom na uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade nie je daná prípustnosť dovolania

§ 420písm.

f/ CSP.

1. Dovolateľ ďalej prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP pre nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň vymedzil tri právne otázky, od ktorých - podľa jeho názoru - záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Právne otázky formuloval nasledovne: I. „Je možné, aby konajúci súd prvej inštancie zamietol žalobu len pre omeškanie s plnením predmetu mandátnej zmluvy?" II. „Môže súd rozhodnúť tak, že neprizná mandatárovi nárok na zmluvnú odmenu/odplatu, resp. v zmysle § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka vzniká mandatárovi právo na zmluvnú odmenu podľa mandátnej zmluvy, ak očakávaný výsledok činnosti mandatára sa nedostavil z dôvodu porušenia povinností mandanta, vyplývajúcich mandantovi z § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka?" III. „Nevykonanie resp. odmietnutie žalobcom navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie a následne odvolacím súdom je v súlade s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 2 CSP, resp. s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - s princípom spravodlivosti (s právom na spravodlivý proces) ?"
2. O tom, či je daná prípustnosť dovolania

§ 421CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom.

Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.

1. Pokiaľ má dovolací súd riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), musí ísť predovšetkým o otázku právnu (v žiadnom prípade nie o otázku skutkovú), pričom otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, ktorý na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia.
2. Podľa názoru dovolacieho súdu, sa žalobca vyššie formulovanými právnymi otázkami v skutočnosti dožaduje revízie skutkových zistení súdov oboch inštancií. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na dohodnutú odmenu mandatára, pretože nepreukázal splnenie zmluvných povinností v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy zo dňa
3. júla 2009, keď nepreukázal doručenie právoplatného územného rozhodnutia a preberacieho protokolu žalovanému. Prvé dve dovolateľom vymedzené otázky nekorešpondujú so skutkovými zisteniami súdov prejednávajúcich predmetnú vec. Spochybňovanie skutkových záverov alebo výsledkov vykonaného dokazovania nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 432 CSP. V tejto súvislosti dovolací súd opätovne upriamuje pozornosť na to, že podľa § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, pričom sám dokazovanie nie je oprávnený vykonávať, nakoľko v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené. Dovolací súd tiež poukazuje na to, že v dovolacom konaní nemôže riešiť hypotetické, resp. akademické otázky, ktoré neboli predm