← Slovensko

určenie pôvodcovstva k úžitkovému vzoru

Obsah (4)§ 255§ 431§ 432§ 262

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/71/2021 Identifikačné číslo spisu: 6118274154 Dátum vydania rozhodnutia: 31.10.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 255ods.

1 C. s. p. tak, že v spore plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti neúspešnému žalovanému. 9. O uplatnenom svedočnom svedkyne H.. Q. Q. rozhodol súd prvej inštancie podľa § 258 ods. 1 C. s. p., za analogického použitia § 262 ods. 1

§ 255ods.

1 C. s. p. tak, že svedkyni priznal nárok na náhradu trov svedočného voči v spore neúspešnému žalovanému v plnej výške.

  1. Na odvolanie žalovaného proti prvoinštančnému rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C. s. p., Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 41CoPV/13/2019-291 zo dňa
  3. 2020, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p., potvrdil.
  4. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval predmet konania a poukázal na tvrdenie žalobcu, že podanie žaloby o právo k riešeniu, ktoré je úžitkovým vzorom, umožňuje osobitný predpis, konkrétne § 37 zákona o úžitkových vzoroch, kde je žaloba o právo k riešeniu, ktoré je úžitkovým vzorom, uvedená ako zákonný dôvod na prerušenie konania o registráciu úžitkového vzoru. Žalobca na základe uvedeného má nepochybne za to, že má naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu o práve na pôvodcovstvo k riešeniu, ktoré je úžitkovým vzorom, teda právo na pôvodcovstvo k Puku. Poukázaním na ustanovenie § 137 písm. c/ C. s. p., ďalej na § 37 ods. 1, 2, 3 a § 10 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o úžitkových vzoroch účinného k
  6. 2017, stotožniac sa s dôvodmi rozhodnutia prvoinštančného súdu, mal odvolací za to, že žalobca vierohodne opísal svoj myšlienkový postup, a teda že žalobca je autorom myšlienky, nápadu úžitkového vzoru. To, že žalobca vymyslel technické riešenie, podstatou ktorého bolo vsadenie ložísk pohybujúcich sa vo všetkých smeroch (tzv. ball trasfer unit) do štandardného hokejového puku, čím bolo umožnené, aby sa takto upravený Puk pohyboval aj po iných plochách, ako po ľade, vyplýva z výpovede žalobcu, avšak aj z výpovedí vypočutých svedkov pred súdom prvej inštancie. Dôkazy predložené zo strany žalovaného, ktorými chce preukázať svoje spolupôvodcovstvo na úžitkovom vzore, nie sú ani podľa odvolacieho súdu relevantnými dokladmi preukázania, že žalovaný je spolupôvodcom úžitkového vzoru. Za nesporné mal odvolací súd to, že žalovaný na základe ústne uzatvorenej dohody so žalobcom sa podieľal na zabezpečovaní materiálov, výrobe prototypu, ako aj zabezpečoval prihlásenie úžitkového vzoru na ÚPV SR. Žalovaným vykonané činnosti však ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno hodnotiť ako myšlienkový postup, následkom ktorého by došlo k vymysleniu nového technického riešenia.
  7. Odvolací súd uviedol, že úžitkové vzory a ich ochrana je upravená v zákone č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch, pričom podľa právnej teórie úžitkové vzory patria do práva duševného vlastníctva. Duševné vlastníctvo predstavuje majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom myslenia a tvorivosti. Právo duševného vlastníctva upravuje právne vzťahy vznikajúce z výsledkov duševnej tvorivej činnosti, pričom v súvislosti s právnou ochranou duševného vlastníctva sa používa delenie do dvoch skupín, a to autorské právo a práva súvisiace s autorským právom a právo priemyselného vlastníctva. Právo úžitkových vzorov patrí medzi právo priemyselného vlastníctva a je definované ako právo na ochranu predmetov priemyselného vlastníctva, ktoré vznikajú tvorivou duševnou činnosťou, napr. vynálezy, technické riešenia, ochranné známky, dizajny a pod.. Z uvedenej definície práva priemyselného vlastníctva vyplýva, že úžitkový vzor musí vzniknúť tvorivou duševnou činnosťou, za ktorú v tomto súdnom konaní možno považovať len tvorivú duševnú činnosť žalobcu. Všetky práce a úkony urobené zo strany žalovaného boli vykonané až po následnom vymyslení technického riešenia zo strany žalobcu. Odvolací súd mal za to, že žalobca mohol poveriť činnosťami, ktoré vykonával žalovaný, ktorúkoľvek tretiu osobu, nakoľko na základe žalobcom už vymysleného technického riešenia mohla činnosť vykonanú žalovaným uskutočniť ktorákoľvek iná osoba. Odvolací súd nespochybnil, že žalovaný sa svojou prácou podieľal na zhotovení prototypu Puku, avšak ním vykonané činnosti a predložené listiny nepreukazujú, že by práve žalovaný bol tvorcom myšlienky technologického riešenia. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd námietku žalovaného ohľadne neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu, za nedôvodnú.
  8. Žalovaný v rámci odvolacieho konania tvrdil, že práve on bol pôvodcom úžitkového vzoru. K tejto jeho námietke odvolací súd nemohol prihliadať, keďže išlo o novotu v odvolacom konaní, ktorá nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie.
  9. K samotnej skutočnosti, že žalobca podpísal splnomocnenie pre žalovaným vybratú obchodnú spoločnosť MAJLINGOVÁ & PARTNERS s.r.o., ktorá mala zabezpečiť zápis úžitkového vzoru na ÚPV SR, kde boli ako spolupôvodcovia uvedení žalobca a žalovaný spoločne, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uviedol, že žalobca si pri podpisovaní plnej moci túto skutočnosť nemusel všimnúť. V konaní bolo preukázané, že s touto spoločnosťou jednal výlučne žalovaný, ktorý objednal služby u pani Q., ktorá zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie vypovedala ako svedkyňa. K jej svedeckej výpovedi odvolací súd uviedol, že pokiaľ táto svedkyňa mala informácie sprostredkované výlučne od žalovaného, nemohla ako vierohodný svedok preukázať, kto bol pôvodcom úžitkového vzoru. Jej názor prezentovaný na súde, že sa domnieva, že spolupôvodcom, resp. pôvodcom bol žalovaný, vyhodnotil odvolací súd ako právne irelevantný, keďže vychádzala výlučne z jednostranných informácií podaných zo strany žalovaného. K nepripusteniu ňou predkladaných dôkazov, ktorými v konaní chcela preukázať, že obdobné technické riešenie už existovalo, odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď tieto dôkazy v konaní nepripustil, nakoľko predmetom tohto konania nie je skúmanie, či takéto technické riešenie už niekedy niekto predtým vymyslel. Uvedené skutočnosti sú predmetom šetrenia Úradom priemyselného vlastníctva SR pri zápise úžitkového vzoru do registra úžitkových vzorov.
  10. K ďalšej námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobca nemal technické schopnosti pre zrealizovanie prototypu úžitkového vzoru, odvolací súd uviedol, že požiadavka na technickosť riešenia, ktoré má byť chránené úžitkovým vzorom, vyplýva z ustanovenia § 4 zákona o úžitkových vzoroch, pričom vo všeobecnosti platí, že riešenie má technický charakter vtedy, ak rieši technický problém. Pre posúdenie splnenia podmienok stanovených v § 4 citovaného zákona je podstatné to, či riešenie tvoriace predmet úžitkového vzoru, je technickým riešením, resp. má technický charakter. To, že žalobca vymyslel technické riešenie, vyplýva podľa odvolacieho súdu aj zo samotných dôkazov predložených zo strany žalovaného, napr. e-mail zo dňa
  12. 2017, v ktorom žalovaný žalobcovi napísal „Rozumiem, mal si nápad a myslíš si, že ja to teraz budem ťahať za teba. Nebudem. Zaujímavé je, že keď sme minulý rok dohodli našu spoluprácu, nevravel si, že na to nebudeš mať čas a že očakávaš, že sa tomu budem ja venovať aby som si odrobil podiel“. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalovaný uznával to, že technické riešenie vymyslel žalobca; na základe dohody so žalobcom sa mali podieľať na spoločnej výrobe Puku so ziskom 50 : 50, žalovaný mal vykonať činnosti smerujúce k tomu, aby podnikateľská činnosť bola zrealizovaná. Samotné náčrty a dôkazy predložené zo strany žalovaného nepreukazujú jeho spoluautorstvo na úžitkovom vzore, len rozvíjanie a samotné zhmotnenie myšlienky žalobcu za účelom výroby a predaja Puku.
  13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd majúc za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno čo do preukázania, že je spolupôvodcom úžitkového vzoru na základe prihlášky č. 50101 - 2017 podanej na ÚPV dňa
  15. 2017, rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C. s. p.,

§ 255ods.

1 a § 262 ods. 1 C. s. p., a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

  1. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
  5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný (č. l. 319 - 326), vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovení § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Dovolaciemu súdu navrhol, aby zrušil dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoPv/13/2019-291 zo dňa
  7. 2020, rovnako aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12CbPv/12/2018-148 zo dňa
  9. 2019 a vec vrátil menovanému okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.
  10. Žalovaný po opise priebehu konania a obsahu rozhodnutí vo veci konajúcich súdov, vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p., namietol porušenie jeho práva na spravodlivý proces tým, že sudca na pojednávaní prerušil výpoveď svedkyne navrhnutej žalovaným, patentovej zástupkyne, ktorá podávala prihlášku úžitkového vzoru, a to v momente, keď chcela súd oboznámiť so skutočnosťou týkajúcou sa technického riešenia spočívajúceho v umiestnení otočných guličkových ložísk na telo hokejového puku tak, aby ho bolo možné používať na hru a tréning na neľadových plochách. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie práve na zistení, že autorom nápadu umiestniť na puk guličkové ložiská tak, aby ho bolo možné používať na neľadových plochách, je práve žalobca, čo zistil z jeho prednesu ako sporovej strany na pojednávaní. Žalovaný súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že ignoroval dôkaz predložený žalovaným, a to dôkaz č. 10 - výpis z prihlášky úžitkového vzoru, časť terajší stav techniky, v ktorom sa uvádza, že technické riešenie spočívajúce v umiestnení guličkových ložísk na telo hokejového puku nie je nové. Na tento dôkaz nereagoval podľa tvrdenia žalovaného ani súd odvolací, hoci sa jedná o dôkaz, ktorým bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že on bol pôvodcom tohto technického riešenia, a teda „autorom tohto nápadu”. Žalovaný ďalej poukázal na to, že už vo vyjadrení k žalobe predložil súdu ako dôkaz č. 14 technické výkresy z textu prihlášky úžitkového vzoru na preukázanie toho, v čom spočívala novosť prihlasovaného technického riešenia. Ani k týmto dôkazom sa však súd prvej inštancie ani súd odvolací nevyjadrili, resp. dospeli k právnemu názoru, že vyhotovenie technických výkresov zo strany žalovaného nie je vynálezcovskou činnosťou, hoci práve tieto technické výkresy sú dôkazom, grafickým vyjadrením novosti technického riešenia, ku ktorému žalovaný dospel svojou vynálezcovskou činnosťou.
  11. Žalovaný v dovolaní vyslovil názor, že rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu sú predčasné, arbitrárne a svojvoľné z toho dôvodu, že pri rozhodovaní nevykonali základný dôkaz, bez ktorého pri rozhodovaní o pôvodcovstve resp. spolupôvodcovstve úžitkového vzoru nemožno rozhodnúť, keďže nemali k dispozícii listinu, samotnú prihlášku úžitkového vzoru, nakoľko ju žalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno, súdu vôbec nepredložil.
  12. Poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) sp. zn. 5Cdo/106/2010, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „Ústavný súd SR“ alebo „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 10/2007, žalovaný v dovolaní tvrdí, že o dôvodnenia rozsudkov vo veci konajúcich súdov sú nedostatočné, pretože neobsahujú žiadny právny názor, zistenie k dôkazom, ktoré predložil (dôkaz č. 2, 10 a 14), neobsahujú ani zistenie a právne posúdenie pôvodcovstva resp. spolupôvodcovstva technických riešení obsiahnutých v prihláške úžitkového vzoru ako uplatnené nároky na ochranu, ktorých je v prihláške celkom osem a každé je samostatným a novým technickým riešením, prihlasovaným na ochranu. Tieto zistenia odôvodnenia rozsudkov obsahovať ani nemôžu, keďže súdy uvedené základné dôkazy nemali ani k dispozícii.
  13. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., žalovaný namietol, že súd prvej inštancie, ani odvolací súd v konaní nevykonali základný dôkaz, bez ktorého pri rozhodovaní o pôvodcovstve resp. spolupôvodcovstve úžitkového vzoru nemožno rozhodnúť, keďže nemali k dispozícii listinu, a to samotnú prihlášku úžitkového vzoru, nakoľko ju žalobca, ktorého dôkazné bremeno zaťažuje, súdu vôbec nepredložil. Žalovaný vyslovil názor, že súd pri rozhodovaní o pôvodcovstve resp. spolupôvocovstve úžitkového vzoru musí zistiť predovšetkým, čo je obsahom prihlášky úžitkového vzoru a zistiť aké technické riešenia sú v prihláške obsiahnuté. Nesprávne právne posúdenie veci podľa žalovaného spočíva v tom, že súd prvej inštancie a aj odvolací súd dospeli k tomu, že žalobca je pôvodcom technického riešenia, ktoré v prihláške prihlásené ani nebolo, lebo nebolo nové, takisto ako nebol nový nápad žalobcu, na ktorý sa súdy v odôvodneniach svojich rozsudkov odvolávajú. Žalovaný tvrdí, že pokiaľ by súd v danom prípade postupoval správne, zistil by, aké nároky na ochranu sa v prihláške prihlasujú a že v prihláške je obsiahnutých osem technických riešení. Z toho by potom zistil, že v úvode prihlášky je uvedený popis stavu techniky, v ktorom sa uvádza, že samotné technické riešenie spočívajúce v umiestnení guličkových ložísk na telo hokejového puku, na účel hry a tréningu na neľadových plochách, je známe už niekoľko desaťročí a ani nie je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, lebo nemá spôsobilosť právnej ochrany. Žalovaný tvrdí, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neboli vyriešené právne otázky, ako majú súdy v konaniach o pôvodcovstvo technického riešenia úžitkového vzoru postupovať. Tvrdí, že súdy nemôžu rozhodnúť pred zistením obsahu prihlášky, majú zistiť aké technické riešenia sú obsiahnuté v prihláške ako výsledok vynálezcovskej činnosti, aké sa v prihláške požadujú nároky na ich ochranu a následne majú zistiť, ktoré technické riešenie spolu s nárokmi na ochranu je výsledkom vynálezcovskej činnosti konkrétneho pôvodcu a či bolo vytvorené spoločnou vynálezcovskou činnosťou viacerých spolupôvodcov.
  14. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa
  16. 2021 (č. l. 393 - 399), v ktorom, zotrvávajúc na svojich doterajších písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch v konaní, vyslovil názor o neprípustnosti dovolania žalovaného. Tvrdí, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je riadne, vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnené a že vykonanie alebo nevykonanie dokazovania, v danom prípade prihláškou, ktorej nevykonanie naviac žalovaný prvýkrát namietol až v podanom dovolaní, nie je právnym posúdením veci. Dovolanie žalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť, súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
  17. Písomné vyjadrenie žalobcu zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 C. s. p., žalovanému, ktorého ďalšie vyjadrenie nenasledovalo.
  18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
  19. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.
  20. Podľa § 420 C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm. a/ až f/ predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
  21. Naproti tomu pre dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
  22. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 C. s. p., okrem prípadov uvedených v písm. a/ až c/ citovaného ustanovenia). Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C. s. p.

§ 431ods.

1 C. s. p., a § 432 ods. 1 C. s. p.). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 59/2017 z

  2. 2017).
  3. V posudzovanej veci žalovaný (ďalej tiež ako „dovolateľ“) prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ust. § 420 písm. f/ a § 421 písm. b/ C. s. p.
  4. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pre naplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní.
  5. Vo vzťahu k procesnej vade konania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., dovolateľ konajúcim súdom vytkol nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, súčasne namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch konajúcich súdov pre ich nedostatočné odôvodnenie.
  6. Vo vzťahu k prvej námietke, ktorou dovolateľ odôvodňuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. f/ C. s p., teda že súdy vykonali nedostatočné dokazovanie (v dôsledku tvrdeného prerušenia výpovede svedkyne - patentovej zástupkyne a nevykonania predložených dôkazov č. 2, 10 a 14) dovolací súd zdôrazňuje, že pod nesprávny procesný postup súdu nemožno subsumovať nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (bižšie viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/241/2018 zo dňa
  8. 2019 a v ňom citované judikáty).
  9. Vo vzťahu k procesu dokazovania dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 1 ukladá sporovej strane povinnosť označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však už vecou súdu (§ 185 ods. 1 C. s. p.) a nie sporových strán. Ak aj súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, alebo vykoná iné dôkazy ako navrhli strany, následkom uvedeného môže byť len neúplnosť skutkových zistení (vedúca k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesná vada podľa § 420 písm. f/ C. s. p.
  10. Rovnako, pokiaľ by aj súd niektorý z vykonaných dôkazov vyhodnotil nesprávne, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné.
  11. S poukazom na vyššie uvedené, je povinnosťou súdu nechať sporovým stranám priestor na prednes svojich návrhov a dôkazných prostriedkov, nie je však už jeho povinnosťou všetky aj vykonať.
  12. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu má dovolací súd za to, že dokazovanie v posudzovanej veci bolo vykonané v súlade s ustanoveniami § 132 ods. 1, § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 C. s. p.
  13. Zo spisu dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie nariadil vo veci na deň
  15. 2019 pojednávanie (zápisnica o pojednávaní na č. l. 131 a nasl. spisu), na ktorom po zistení prítomnosti predvolaných osôb a ich zaprotokolovaní, konštatovaní o zachovaní päťdňovej lehoty na prípravu pojednávania (§ 178 ods. 2 C. s. p.), vypočul žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovaného a obidvoch jeho právnych zástupcov, svedkov Y. F. a Y. Š., svedkyňu H.. Q. Q.. Súd prvej inštancie upustil od výsluchu svedkyne H.. Q. Q. Q., nakoľko na jej výsluchu žalovaný netrval. Súd vykonal dokazovanie listinami označenými v predmetnej zápisnici a dokazovanie niektorými označenými listinami nevykonal z v zápisnici uvedeného dôvodu (nakoľko odpisy týchto listín boli protistrane v priebehu konania doručené a ich obsah nebol protistranami spochybnený). K vykonanému spôsobu dokazovania zástupca žalobcu a zástupca 1/ žalovaného námietky nemali, rovnako zástupca žalobcu a zástupcovia 1/ a 2/ žalovaného nemali ďalšie návrhy na dokazovanie. Po záverečných prednesoch právnych zástupcov oboch sporových strán, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok v znení, aké obsahuje písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 12CbPv/12/2018-148 zo dňa
  19. Výpovede sporových strán a všetkých svedkov boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim C. s. p. (po overení ich totožnosti a ich poučení boli vypočutí a protistranám bolo umožnené klásť im otázky). Súd takto postupoval aj pri výsluchu svedkyne H.. Q., ktorej výsluch žalovaný namietol. Táto naviac bola obidvomi sporovými stranami, ktorých v konaní pred ÚPV zastupovala ako patentová zástupkyňa, zbavená mlčanlivosti, a teda mohla riadne vypovedať.
  20. Vo vzťahu k spôsobu, akým súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy vykonané v priebehu konania, dovolací súd s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 C. s. p., poznamenáva, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj strany nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04), čo v posudzovanom prípade splnené bolo.
  21. Vo vzťahu k vyššie uvedenej povinnosti súdu primeraným spôsobom reagovať na všetky procesné úkony sporových strán, dovolací súd dodáva, že vo veci konajúce súdy, tak súd prvej inštancie, ako aj súd odvolací, vykonané dôkazy dostatočne jasne a zrozumiteľne vyhodnotili v písomnom odôvodnení svojich rozhodnutí, a teda ich rozsudky nemožno považovať za nedostatočné, ako tvrdí žalovaný. Tieto spĺňajú zákonnú požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. (uplatňované aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 C. s. p.). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zhrnul ním zistený skutkový stav, z ktorého jeho podradením pod príslušné, v rozsudku citované zákonné ustanovenia, vyvodil právne závery. K námietke žalovaného o nepripustení ním predkladaných dôkazov súdom prvej inštancie, sa vyjadril odvolací súd v bode
  22. odôvodnenia rozsudku, kde zdôvodnil postup prvoinštančného súdu; rovnako sa odvolací súd vyjadril k ďalším námietkam žalovaného.
  23. Dovolací súd na tomto mieste považuje za významné tiež zdôraznenie judikatúrou Ústavného súdu SR konštatovaného stavu, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06). Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva tiež záver, že odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj súdu odvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p., je napokon nevyhnutné posúdenie miery, do akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany na spravodlivý proces. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená, ak právo strany na spravodlivý proces bolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery, že strana mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania. V prejednávanom prípade žalovanému obrana jeho práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umožnená bola.
  24. Na základe všetkých vyššie konštatovaných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu a preskúmavaných rozhodnutí dovolací súd uzatvára, že k dovolateľom namietnutým vadám zmätočnosti podľa v § 420 písm. f/ C. s. p., v prejednávanom spore nedošlo.
  25. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že procesný postup súdu prvej inštancie bol uskutočnený v súlade s princípom procesnej ekonómie, zakotvenej v Čl. 17 C. s. p., ktorej podstata spočíva v takom postupe súdu v konaní, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, súčasne bol v súlade s ustanovením § 157 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu veci; v posudzovanom prípade súd prvej inštancie rozhodol na jedinom pojednávaní uskutočnenom dňa
  29. Dovolateľ vo svojom dovolaní ďalej dôvodí prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
  30. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (teda len otázku právnu nie skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka musí byť označená v dovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd v zásade nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania. Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., dopadá na situáciu, v ktorej určitá právna otázka ešte nebola dovolacím súdom riešená, teda nedošlo k vytvoreniu a ustáleniu jeho rozhodovacej praxe. Otázkou takéhoto právneho významu je podľa dovolacieho súdu len taká otázka, ktorá je významná nielen pre tú-ktorú prejednávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky a judikatórnej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorého úlohou je zjednocovať rozhodovanie všeobecných súdov (porovnaj napr. sp. zn. 3Cdo/66/2017). Vyplýva to zo zámeru, aby sa vyriešením tejto otázky prispelo k vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
  31. Žalovaný, vyvodzujúc prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., namietol nesprávny postup súdov v konaní spočívajúci v nevykonaní dôkazu listinou - prihláškou úžitkového vzoru. Okrem tej skutočnosti, že túto námietku vzniesol prvýkrát až v rámci podaného dovolania, táto okolnosť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., nezakladá, nakoľko sa týka procesného postupu súdu v procese dokazovania a nie je možné považovať ju za právne posúdenie veci.
  32. Žalovaný ďalej namietol, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená právna otázka, ako majú súdy v konaniach o pôvodcovstvo technického riešenia úžitkového vzoru, postupovať. Z obsahu takto formulovanej otázky je zrejmé, že žalovaný sa podaným dovolaním nedomáha vyriešenia otázky výkladu alebo aplikácie konkrétneho zákonného ustanovenia, naviac, žalovaným namietanú okolnosť je nutné považovať za okolnosť predstavujúcu proces zisťovania skutkového stavu, vrátane procesu dokazovania a jeho vyhodnotenia a podradením pod konkrétne zákonné ustanovenia, vyvodenie právneho posúdenia veci.
  33. Sumarizujúc vyššie uvedené, námietka spočívajúca v nevykonaní dokazovania listinou - prihláškou úžitkového vzoru a námietka spočívajúca v tom, že podľa názoru žalovaného nie je ustálené, resp. zodpovedané, ako majú súdy postupovať v konaniach o pôvodcovstvo technického riešenia úžitkového vzoru, nemajú povahu otázok (nespĺňajú kritériá vymedzenia právnej otázky) podľa § 421 ods. 1 C. s. p.,

§ 432C. s.

p., a preto na ich základe nemôže byť uskutočnený meritórny dovolací prieskum.

  1. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže prípustnosť dovolania žalovaného nie je daná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., a ani podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. f/ C. s. p. odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.
  2. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1

§ 262ods.

1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).

  1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p., a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  3. 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.