Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/343/2020 Identifikačné číslo spisu: 2115213416 Dátum vydania rozhodnutia: 27.10.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:2115213416.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne B.. E. T., trvale bytom v R. XXX, zastúpenej Mgr. Martinou Baranovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Tupého 23/A, proti žalovanému CERE Invest Biely Kostol, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zochova 5, IČO: 36 813 770, o zaplatenie 19.890,- € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26C/130/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2020 sp. zn. 11Co/202/2019, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 9. apríla 2019 č. k. 26C/130/2015-277 výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 500,- € zastavil, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení poukázal na ustanovenia § 428 ods. 1, ods. 3 § 596, § 597 ods. 1, ods. 2, § 598, § 599 ods. 1, ods. 2, § 600 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., ďalej „O.z.“), prílohu č. 2 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady predmetu predaja v celkovej výške 4.890,- € zahŕňajúcu náklady súvisiace so zabezpečením náhradného ubytovania od 9. januára 2015 ku dňu podania návrhu vo výške 500,- € mesačne, náklady na vypracovaním odborného vyjadrenia vo výške 590,- €, náklady na vrátenie kúpeľne do pôvodného stavu a vykonanie sanácie vo výške 1.800,- € a napokon žiadala sumu 15.000,- € titulu primeranej zľavy z kúpnej ceny bytu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 26. septembra 2014 uzavrela žalobkyňa ako kupujúca a žalovaný ako predávajúci zmluvu o prevode vlastníctva tam špecifikovaného bytu a nebytového priestoru. Žalovaný dňa 28. októbra 2014 odovzdal žalobkyni byt, pričom v protokole o odovzdaní a prevzatí bytu s príslušenstvom žalobkyňa vyhlásila a potvrdila, že byt preberá v stave dohodnutom v kúpnej zmluve, a to bez zjavných vád a nedorobkov s vedomím, že okamihom tohto prevzatia prechádza na ňu zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá na predmete kúpy vznikne. Po prevzatí bytu ho žalobkyňa začala vo vlastnej réžii a na vlastné náklady zariaďovať prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného dodali a namontovali celé príslušenstvo kúpeľne a osadili parkety a žalobkyňa začala byt užívať dňa 23. decembra 2014. Dňa 8. januára 2015 žalobkyňa ústne oznámila zástupcovi žalovaného, že v spálni na spodnej časti priečky oddeľujúcej kúpeľňu a spálňu sa objavil zvlhnutý fľak. V konaní nebolo sporné, že v septembri 2014 došlo k lokálnemu vytopeniu bytu, žalovaný do bytu nainštaloval priemyselné odvlhčovače a pri preberaní bytu žalobkyňou dňa 28. októbra 2014 bol byt suchý a bez zjavných vád, pričom žalovaný pri preberaní bytu žalobkyňu neupozornil, že byt bol v septembri 2014 vytopený. Spornou bola príčina vlhnutia steny medzi spálňou a kúpeľňou ako aj skutočnosť, či táto vada ako skrytá existovala v čase dojednania kúpnej zmluvy. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno keď nepreukázala, že príčinou vlhnutia steny medzi spálňou a kúpeľňou jej bytu bola zbytková vlhkosť po vytopení bytu v septembri 2014 a že táto vada ako skrytá existovala v čase dojednania kúpnej zmluvy, a teda že žalovaný ako predávajúci porušil povinnosť upozorniť žalobkyňu ako kupujúcu na uvedenú vadu. Naopak žalovaný znaleckým posudkom preukázal, že najpravdepodobnejšou príčinou vlhnutia priečky bol vadne namontovaný odtok vane. K vzniku vady teda došlo v dôsledku konania žalobkyne, resp. ňou poverených tretích osôb pri montovaní zariaďovacích predmetov. Vada, ktorá vyšla najavo, vznikla až po uzavretí kúpnej zmluvy a po prevzatí bytu žalobkyňou, preto žalovaný za vzniknutú vadu v zmysle § 597 ods. 1 O. z. nezodpovedá a žalobkyňa potom nemá nárok na zľavu z kúpnej ceny a ani na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady podľa § 598 O. z. a ani na náhradu škody podľa § 600 O.z., preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). 2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. júna 2020 sp. zn. 11Co/202/2019 rozsudok súdu prvej inštancie I. potvrdil ako vecne správny a II. žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 C. s. p., pretože súd zobral do úvahy všetky podstatné skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, vrátane prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. Na odvolaciu námietku žalobkyne, ktorá vytýkala súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy to, že žalovaný popieral akékoľvek vytopenie bytu žalobkyne pred uzavretím kúpnej zmluvy, až kým žalobkyňa nepredložila o tom dôkaz (fotografie dokazujúce zatopenie bytu), uviedol, že táto skutočnosť nemala žiadny významný vplyv na rozhodnutie súdu. Dodal, že súd musel vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré síce vytopenie jej bytu potvrdilo (bez ohľadu na to, či to žalovaný popieral alebo nie), zároveň však znalecké dokazovanie ukázalo, že išlo iba o lokálne zatečenie v septembri 2014, toto však nebolo príčinou vlhnutia steny medzi kúpeľňou a spálňou vzniknutého v januári 2015. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý vychádzal z toho, že podľa znaleckého posudku B.. D. najpravdepodobnejšou príčinou poruchy a úniku vody bol kanalizačný odtok, resp. napojenie na odtok vane (i keď priamo určiť sa to nedalo, lebo vaňa bola demontovaná) a vlhkosť sa dostávala do poteru pod dlažbou cez nevytmelenú medzeru medzi dlažbou a plastovou rúrkou odtoku. Znalec uviedol, že na stene mala dátumovú čiaru, vlhkosť klesala v období, keď vaňu demontovala a prestala ju používať, čo podporilo teóriu, že sa jedná o chybné namontovanie vane na potrubie. Žalobkyňa v odvolaní argumentovala, že súd neprihliadol vôbec na odborné vyjadrenie B.. A., s čím sa ale odvolací súd nestotožnil, pretože súd prvej inštancie naň prihliadol, avšak mal za to, že z hľadiska dôkaznej sily má väčšiu preukaznú hodnotu posudok znalca z odvetvia stavebná fyzika B.. D., než znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, N.. B.. A., s čím sa aj náležite argumentačne vysporiadal a odvolací súd nevidel žiadny dôvod, pre ktorý by mal spochybniť spôsob, akým súd prvej inštancie vyhodnotil oba vykonané dôkazy. Zhodnotil, že žalobkyni nevznikli voči žalovanému žiadne nároky zo zodpovednosti za vady ani zo zodpovednosti za škodu, pretože sa jej nepodarilo preukázať bez akýchkoľvek pochybností, že byt mal v čase predaja vady, za ktoré zodpovedá žalovaný, a preto súd prvej inštancie správne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu v celosti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. argumentujúc tým, že oba súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Namietala nesprávne vyhodnotenie dôkazov, najmä znaleckého dokazovania a výsluchu svedka B.. R. a vyjadrenia svedka K.. Najviac dovolateľka polemizovala so záverom okresného a krajského súdu o príčine vzniku vlhkosti. Vytýkala súdom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a nevysporiadanie sa, resp. nesprávne vysporiadanie sa s argumentmi a námietkami žalobkyne. Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 4. Žalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie odmietnuť ako neprípustné a priznať mu náhradu trov konania. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, a preto ho treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza nasledovné: 6. V danom prípade žalobkyňa vyvodila prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). 7. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. f/ C. s. p. je, že
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.