dovolateľa dňa 28.2.2022 bolo po jeho vydaní do elektronického súdneho spisu vložené napadnuté rozhodnutie.
dovolateľa sa rozhodnutie považuje za vydané až jeho vypracovaním a podpísaním, k čomu došlo až dňa 28.2.2022. A teda, ak by sa aj odvolací súd dňa 24.1.2022 rozhodol zastaviť konanie, nejednalo sa o uznesenie, ktorým by bol odvolací súd viazaný, pretože by to bolo len vo forme úmyslu, ako chce rozhodnúť. Keďže dňa 24.2.2022 boli odvolaciemu súdu doručené dokumenty o postúpení pohľadávky na dovolateľa, došlo k zmene skutkového stavu, ktorý bol predpokladom pre vydanie rozhodnutia. Odvolací súd, ktorý je viazaný svojím rozhodnutím až okamihom jeho vydania (t. j. okamihom jeho písomného vyhotovenia a súčasne riadneho podpísania), bol povinný upustiť od svojho úmyslu zastaviť konanie a mal rozhodnúť
aktuálneho stavu veci, teda najskôr rozhodnúť o návrhu na zmenu účastníkov konania. Tým, že odvolací súd nepostupoval
skutkového stavu preukázaného v čase vydania rozhodnutia, porušil
dovolateľa procesné právne predpisy, a znemožnil dovolateľovi vymáhať nadobudnutú pohľadávku, a teda zásadným spôsobom porušil jeho právo na spravodlivý proces.
dovolateľa zánik žalobcu nemá vplyv na možnosť postupu
ust. § 80 CSP, odôvodňujúc tak svoju legitimáciu na podanie dovolania s poukazom na ust. § 438 ods. 2 CSP. 9. Dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie zrušil
1 CSP a v súlade s § 450 CSP vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
ust. § 429 CSP (zastúpenie a spísanie dovolania advokátom), následne skúmal, či ho podal subjekt oprávnený podať tento mimoriadny opravný prostriedok. 12. Primárnou otázkou, s ktorou sa dovolací súd musel vysporiadať, bola otázka, či dovolanie bolo podané oprávnenou osobou. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, totiž patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v jednotlivých ustanoveniach Civilného sporového poriadku (obdobne aj I. ÚS 438/2017). 13.
14.
15.
b/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
ust. § 768s ods. 2 Obchodného zákonníka. Uznesením č. k. 15Cob/33/2022-1979 zo dňa 24.1.2022 Krajský súd v Nitre konanie zastavil z dôvodu nedostatku procesných podmienok, nakoľko žalobca v priebehu konania zanikol. 20. Podstatnou námietkou dovolateľa, smerujúcou k záveru o zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, je skutočnosť, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 24.1.2022, bolo v skutočnosti vydané až dňa 28.2.2022, t.j., údajne po tom, ako bol zaevidovaný návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu zo dňa 24.2.2022, o čom má svedčiť aj nesprávna žurnalizácia (číslovanie strán) spisu. Dovolateľ poukázal na to, že
ust. § 237 ods. 1 CSP, ak súd rozhoduje uznesením mimo pojednávania, je ním viazaný jeho vydaním - písomným vypracovaním, t. j. potom ako je prvopis rozhodnutia podpísaný súdom. 21. Žalobca bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 23.11.2021, bez právneho nástupcu, stratil právnu aj procesnú subjektivitu, na základe čoho došlo odvolacím súdom k prijatiu uznesenia o zastavení konania. Je podružným to, kedy k vydaniu uznesenia konštatujúceho takýto fakt dôjde, moment právneho zániku subjektu je ex lege daný momentom výmazu právnickej osoby z príslušného registra, v jej mene už žiaden subjekt konať nemôže (vychádzajúc tu zo skutočnosti, že zanikol bez právneho nástupcu). Je bez pochybností, že momentom zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu zároveň došlo
2, veta druhá, Občianskeho zákonníka aj k zániku plnomocenstva udeleného advokátskej kancelárii na zastupovanie žalobcu. Advokátska kancelária tak nedisponovala ani len oprávnením nazerať do súdneho spisu dňa 8.2.2022, a teda ani oprávnením podávať žiadne návrhy v mene žalobcu. Je zjavné, že návrh na pripustenie zmeny na strane žalobcu advokátska kancelária doložila na základe plnej moci, ktorá už zanikla, a teda aj na takýto úkon treba nahliadať ako na úkon osoby, ktorá nedisponuje žiadnym oprávnením vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. O pripustení zmeny strany v konaní by bolo možné rozhodnúť výlučne na základe návrhu subjektu, ktorý procesnou subjektivitou disponuje, čo nemôže byť splnomocnenec subjektu, ktorý zanikol bez právneho nástupcu. Právnym nástupcom tu nemôže byť subjekt, ktorému bola postúpená pohľadávka (postúpenie nezakladá univerzálnu sukcesiu), takýto subjekt sa nestáva nástupcom spôsobilým vstúpiť do práv a povinností zaniknuvšej strany. To, že dovolateľ poukazuje na ust. § 438 ods. 2 CSP, osvedčujúc tak svoju legitimáciu na podanie dovolania, ako aj dovodzujúc, že odvolací súd mal o návrhu na zmenu strán rozhodnúť prioritne, však opomína skutočnosť, že v tomto prípade ide o také postúpenie pohľadávky, ktoré nebolo procesne realizované spôsobom, ktorý by umožňoval postup
ust. § 80 CSP (k návrhu na zmenu došlo v čase, kedy postupca samotný procesnou subjektivitou nedisponoval, a teda ňou nemohol disponovať ani ten, koho pôvodne k určitému úkonu splnomocnil). 22. Je potom bez relevancie skutočnosť, či k vydaniu zastavujúceho uznesenia došlo už dňom jeho prijatia 24.1.2022, čo vyplýva aj z výpisu zo súdneho registra a registratúrneho záznamu o vydaní uznesenia na neverejnom zasadnutí zo dňa 24.1.2022, alebo dňom podpísania jeho písomného vyhotovenia členmi príslušného senátu (§ 394 ods. 2 CSP). V konaní od momentu zániku žalobcu nebolo možné prijať iné ako zastavujúce rozhodnutie, neexistuje procesná možnosť na zvrátenie takéhoto postupu. Je prirodzené, že v priebehu konania môže dôjsť k prevodu alebo prechodu práv, o ktoré sa vedie spor (k zložke tzv. predmetu konania) na inú osobu než stranu prebiehajúceho sporu.
toho, či ide o sukcesiu do celej sféry právneho postavenia, alebo iba vstup do parciálnych, konkrétnych práv predchodcu, rozlišuje sa univerzálna a singulárna sukcesia. Univerzálna sukcesia potom môže spôsobiť aj stratu spôsobilosti byť stranou sporu. Túto eventualitu procesného nástupníctva upravuje § 63 a 64 CSP. 23. Typickým prípadom univerzálnej sukcesie bez straty procesnej subjektivity sú prípady tzv. translačných zmlúv alebo zmlúv s translačnými účinkami, teda zmlúv, ktoré ipso facto svojou perfektnosťou a platnosťou spôsobujú prevod a prechod všetkých práv a povinností z prevádzajúceho subjektu na nadobúdateľa, teda typickú univerzálnu sukcesiu. Najtypickejší a v praxi zrejme najvyskytujúcejší sa príklad je zmluva o predaji podniku
Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené preto nebude správne rozlišovanie,
ktorého komentované ustanovenie (§ 80 - pozn. dovolacieho súdu) pokrýva singulárnu sukcesiu a § 63 a 64 CSP univerzálnu sukcesiu. Ustanovenie § 80 sa použije vo všetkých prípadoch singulárnej sukcesie a v tých prípadoch univerzálnej sukcesie, keď nedochádza k strate procesnej subjektivity, ale len prechodu či prevodu práv alebo povinností, o ktorých sa v spore koná. Naproti tomu § 63 a 64 sa aplikujú na prípady, keď v dôsledku univerzálnej sukcesie zanikla doterajšia strana sporu ako subjekt práva, a tým stratila procesnú subjektivitu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 269). 24. Vo veci prejednávanej ide o typickú singulárnu sukcesiu, kedy k účinnému vstupu do konania
1 CSP je nevyhnutný návrh žalobcu, k čomu po zániku jeho procesnej subjektivity nijako nemôže dôjsť.
ust. § 424 CSP), preto najvyšší súd dovolanie odmietol
ustanovenia § 447 písm. b/ CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.