ktorého procesnú subjektivitu má nielen ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, ale aj ten subjekt, komu ju zákon priznáva.
5 písm. a/ zákona č. 453/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2014 Z. z. účinnom od 1. januára 2015 má úrad práce, sociálnych vecí a rodiny spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a môže samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Medzi pôsobnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nepochybne patrí aj sprístupnenie informácií
zákona č. 211/2000 Z. z. a s tým je spojený vznik práva na uplatnenie náhrady materiálnych nákladov vzniknutých pri poskytnutí informácií. Mal za to, že žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia domáhať sa zaplatenia predmetného peňažného nároku voči žalovanému, pretože žalobca ako štátny orgán (preddavková organizácia napojená na rozpočet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny) je v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. povinnou osobou a vznikli mu vecné náklady pri sprístupnení požadovaných informácií. Úhrada týchto nákladov je
4 zákona č. 211/2000 Z. z. príjmom žalobcu, ktorému ako povinnej osobe vznikli tieto náklady. Ďalej ustálil, že na strane žalovaného je daná pasívna vecná legitimácia, pretože žalovaný požiadal žalobcu o vyhotovenie a zaslanie fotokópií predmetného spisu. Žalobca vyhotovil fotokópie spisového materiálu a zaslal ich žalovanému, čo nespochybnil ani žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu. Rozhodnutie o. i. založil na konštatovaní, že zákon č. 211/2000 Z. z. vychádza zo zásady, že informácie sa poskytujú žiadateľovi bezplatne.
1 cit. zákona však vzniká žiadateľovi o informácie povinnosť na úhradu materiálnych nákladov, ktoré vznikli povinnej osobe (žalobcovi) v súvislosti so sprístupnením informácií a tak súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi predmetný peňažný dlh v žalobcom uplatnenej sume 48,54 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na zásadu úspechu
1 CSP a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
5. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá CSP).
2 CSP povinnosť
odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Postup súdu prvej inštancie v prípade nesplnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 CSP) upravuje § 436 ods. 1 CSP,
ktorého vtedy, keď má dovolanie vady
CSP a dovolateľ nebol riadne o povinnosti
CSP poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania. 6. Ustanovenie § 436 ods. 1 CSP predstavuje jedinú (výnimočnú) procesnú situáciu, v ktorej súd prvej inštancie prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Tento postup súdu prvej inštancie sa týka výlučne vád dovolania v zmysle § 429 ods. 1 CSP a ich výskytu v prípade absencie (alebo nedostatočného) poučenia dovolateľa odvolacím súdom. Procesná situácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania a dovolateľa vedie k ich odstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád
CSP vtedy, keď bol dovolateľ riadne poučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní (rovnako táto situácia nenastáva pri zistení iných vád, než sú vady dovolania v zmysle § 429 CSP). V takom prípade súd prvej inštancie dovolateľa nevyzýva na odstránenie vád dovolania a spis bez ďalšieho predkladá na rozhodnutie dovolaciemu súdu.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 9.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 10. S ohľadom na skutočnosť, že povinné zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní advokátom je obligatórnou procesnou podmienkou dovolacieho konania
prvej vety ustanovenia § 429 ods. 1 CSP (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 489/2018, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 79/2018), dovolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré dovolateľ uvádzal v podanom dovolaní o tom, že neexistuje ústavne súladný dôvod, ktorý by mohol uprieť jeho právo zastupovať samého seba na najvyššom súde, že ide o praktickú realizáciu jeho ústavných práv a že ako dovolateľ je v konflikte záujmov s advokátmi reprezentovanými SAK. Dovolací súd v odpovedi na tieto dôvody ďalej uvádza, že v dovolacom konaní je hlavným zmyslom požiadavky obligatórneho zastúpenia vytvorenie procesného filtra na zjavne neopodstatnené, resp. neprípustné dovolania, ako aj zabezpečenie toho, aby malo dovolanie všetky potrebné náležitosti, vrátane uvedenia a konkretizovania dôvodu, pre ktorý sa rozhodnutie odvolacieho súdu napáda dovolaním. Rovnako obligatórnou náležitosťou riadne podaného dovolania je
druhej vety § 429 ods. 1 CSP aj skutočnosť, že dovolanie bolo spísané advokátom. K tomu hodno dodať, že profesionalita advokáta vytvára predpoklad pre vyššiu kvalitu vedenia súdneho konania a rovnako má vplyv na jeho efektívnosť a hospodárnosť. 11. Obligatórne zastúpenie v civilnom procese predstavuje jednu z procesných podmienok na strane strán sporu. Jeho koncepcia vychádza z článku 13 ods. 2 CSP,
ktorého zákon ustanoví, kedy je zastúpenie povinné a v ktorých prípadoch je strana sporu povinná byť zastúpená advokátom. Samotná funkcia obligatórneho zastúpenia spočíva vo zvýšenej miere ochrany strán sporu a rovnako tak aj v dosiahnutí vyššej efektivity a hospodárnosti konania. Práve vyššia efektivita a zvýšenie hospodárnosti konania boli jednými z hlavných myšlienok rekodifikácie civilného procesu. V žiadnom prípade však existenciu obligatórneho zastúpenia nemôžme chápať ako zamedzenie prístupu k súdu (princíp priamosti civilného procesu). Článok 6 dohovoru totiž nebráni zmluvným štátom prijať nariadenia o prístupe k súdu v záujme výkonu spravodlivosti.
e/ CSP pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Následkom nesplnenia tejto osobitnej podmienky dovolacieho konania je nemožnosť uskutočnenia meritórneho dovolacieho prieskumu, nakoľko prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútny, ale je obmedzený citovaným zákonným ustanovením sledujúcim legitímny cieľ, ktorým je podanie iba kvalifikovaných podaní (dovolaní) na najvyšší súd ako mimoriadnu opravnú inštanciu. 14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.