Obsah (7)

§ 159§ 396§ 451§ 419§ 420§ 421§ 432

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/306/2021 Identifikačné číslo spisu: 6119380651 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 159zákona č.

161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) zastavil. Návrh na pripustenie ďalšieho subjektu do konania mohol navrhnúť len žalobca. Aj keď sa v konaní javilo, že nič nebráni vyhoveniu návrhu žalovaného o pripustení ďalšieho subjektu konania, jeho návrh zamietol, pretože takéto pripustenie by bolo neúčelné vzhľadom na zastavenie konania o vzájomnej žalobe, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) uznesením z
2. júna 2021 sp. zn. 7Co/62/2021 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. (I. výrok), odmietol odvolanie žalovaného voči výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie (II. výrok) a žalobkyni 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (III. výrok). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie správne skonštatoval, že vo veci je prekážka skôr začatej veci, a to s odkazom na konanie vedené pred Okresným súdom Martin sp. zn. 10C/132/
3. Z obsahu podanej vzájomnej žaloby v posudzovanej veci dňa
4. februára 2021 mal preukázané aj odvolací súd, že skutkový základ žalovaného na uhradenie vložených investícii do rodinného domu sa nezmenil a je totožný so skutkovým základom predchádzajúcej žaloby žalovaného a jeho manželky (v opačnom procesnom postavení), ktorú Okresný súd Martin v prvom výroku rozsudku č.k. 10C/132/2012-1364 zo
5. októbra 2020 ako nedôvodnú zamietol, avšak tento nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania. Nič na tom nemení, že si žalovaný v tomto konaní uplatňuje vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie vyššej sumy, ktorú dôvodí novším znaleckým posudkom č. 88/2019 (posudzovanom aj v konaní pred Okresným súdom v Martine), ale stále sa jedná o totožný skutkový základ, teda priznanie nároku na zaplatenie vložených investícii do rodinného domu, ktorými mal zhodnotiť spoluvlastnícky podiel žalobkýň. Totožnosť predmetu sporu je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja, teda keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený. Ak mal za to, že

znaleckého posudku č. 88/2019 (predloženom už v pôvodnom konaní) mu prislúchal nárok na vložených investíciách vyšší, ako pôvodne požadoval, mal možnosť upraviť žalobný nárok v tomto konaní

záverov tohto znaleckého posudku. Odvolanie žalovaného proti výroku o nepripustení p. I. W. do konania na stranu žalobcu v konaní o vzájomnej žalobe nie je rozhodnutím, proti ktorému by CSP pripúšťal odvolanie. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného do tohto výroku odmietol ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

§ 396ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

1. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s tým, že súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP) a zároveň napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). Namietal, že nebol daný dôvod na zastavenie konania o vzájomnej žalobe a vo vzťahu o neprerušenie konania namietal, že súdy zaťažili konanie vadou zmätočnosti tým, že konanie neprerušili, pričom mali konanie prerušiť z dôvodu prebiehajúceho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/132/2012 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/106/2018 z
2. mája
3. Vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f/ CSP vyvodil z postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý nesprávne vyhodnotil existenciu prekážky litispendencie v konaní a potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania o vzájomnej žalobe, čím mu odňal právo na spravodlivé rozhodnutie vo veci. V rozhodnutí odvolacieho súdu absentovalo odôvodnenie, prečo sa odvolací súd odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/77/
4. V konaní o vzájomnej žalobe bola podľa dovolateľa I. W. v postavení žalobkyne, a aplikácia § 79 CSP bola na mieste. Dovolateľ vo všeobecnosti tvrdil, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu bolo nedostatočné až arbitrárne. Dovolateľ navrhol aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na opätovné konanie a rozhodnutie.
5. Žalobkyne 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je riadne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené, žalobkyne 1/ a 2/ sa s odôvodnením napadnutého uznesenia plne stotožnili a navrhli aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol a priznal žalobkyniam 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie

§ 451ods.

3 veta prvá CSP dovolací súd uvádza nasledovné:

1. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
2. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver,

ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017). 8.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 9. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP,

ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany (účastníka konania) nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces

tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 11. Dovolateľ v súvislosti s vadou

§ 420písm.

f/ CSP uviedol, že nie je daný dôvod na zastavenie konania o vzájomnej žalobe a vo vzťahu o neprerušenie konania namietal, že súdy zaťažili konanie vadou zmätočnosti tým, že konanie neprerušili, pričom mali konanie prerušiť z dôvodu prebiehajúceho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/132/2012 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/106/2018 z

1. mája
3. Pokiaľ dovolateľ pod porušením práva na spravodlivý proces namietal neprerušenie konania konajúcim súdom, najvyšší súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej sú rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania procesnými rozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach strán sporu vo veci samej. Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky a do práv a povinností strán sporu nezasahujú konečným spôsobom. Aj keď (prípadne) pri vydávaní týchto rozhodnutí dôjde k procesnej nesprávnosti, nemožno nevziať na zreteľ, že v ďalšom konaní, ktoré potom nasleduje, zostávajú strane sporu zachované všetky jej procesné oprávnenia. Najvyšší súd tento aspekt zdôraznil už dávnejšie napríklad v rozsudku sp. zn. 2Cdo/29/1992 (pozri R 39/1993), v ktorom uviedol, že podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v súčasnosti § 420 písm. f/ CSP) nie je splnená, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania (porovnaj sp. zn. 3Cdo/204/2013, sp. zn. 5Cdo/209/2009, 5Cdo/185/209, 3Cdo/57/2011 ako aj IV. ÚS 41/2014).
4. Napokon v intenciách inštitútu prerušenia konania v prípade zamietnutia návrhu na prerušenie konania súdom prvej inštancie nie je voči takémuto rozhodnutiu prípustné ani odvolanie. V prípadoch prerušenia konania je totiž odvolanie prípustné podľa § 357 písm. n/ CSP len proti uzneseniu, ktorým bolo prerušené konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a/ alebo § 164 CSP, či už na návrh, alebo bez návrhu. Ak by súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel, nešlo by o prerušenie konania, a teda odvolanie proti negatívnemu rozhodnutiu by prípustné ani nebolo (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
5. decembra 2018, 1Obo/15/2018). Záverom dovolací súd zistil, že konanie na dovolacom súde vo veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/106/2018 z 29.05.2019 na ktoré poukazoval žalovaný vo svojej žiadosti o prerušenie konania, vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 9Cdo/51/2020 bolo skončené odmietnutím dovolania dňa
6. apríla
8. Dovolateľ tiež zmätočnostnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP vyvodzuje z postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý nesprávne vyhodnotil existenciu prekážky litispendencie v konaní a potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania o vzájomnej žalobe, čím mu odňal právo na spravodlivé rozhodnutie vo veci.
9. Najvyšší súd už v judikátoch R 23/1994 a R 4/2003 považoval za prípad odňatia možnosti konať pred súdom postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané. Uvedený záver má oporu aj v rozhodnutiach vydaných za účinnosti Civilného sporového poriadku (sp. zn. 3Cdo/105/2019, 8Cdo/156/2019, 7Cdo/72/2019, 6Cdo/163/2018, 2Cdo/195/2018). Z tohto dôvodu sa dovolací súd zaoberal argumentáciou žalobcu, avšak dospel k záveru, že postup aj rozhodnutia súdov nižších inštancií boli vecne správne.
10. Ustanovenie § 159 CSP, podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie; ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr; vyjadruje tzv. prekážku litispendencie alebo inak povedané prekážku veci začatej. Litispendencia bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnaké strany sporu, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu, táto je daná aj vtedy, ak pôvodná strana sporu v prvom konaní je vystriedaná právnym nástupcom v druhom konaní (musí byť však ako právny nástupca pôvodnej strany sporu označený), a tiež vtedy, ak strany sporu v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003).
11. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne v bode
12. napadnutého uznesenia skonštatoval, že vo veci je prekážka skôr začatej veci, a to s ohľadom na pripojený rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 10C/132/2012-1364 zo dňa 16.10.
13. Z obsahu vzájomnej žaloby - podanej na Okresný súd Ružomberok dňa
14. februára 2021 je preukázané, že skutkový základ žalovaného na uhradenie vložených investícií do rodinného domu sa nezmenil a je totožný so skutkovým základom predchádzajúcej žaloby žalovaného a jeho manželky (v opačnom procesnom postavení), ktorú Okresný súd Martin v prvom výroku rozsudku č.k. 10C/132/2012-1364 zo
15. októbra 2020 ako nedôvodnú zamietol, avšak tento nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania. Nič na tom nemení, že žalovaný si v tomto konaní uplatňuje vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie vyššej sumy, ktorú dôvodí novším znaleckým posudkom č. 88/2019, ale stále ide o totožný skutkový základ, teda priznanie nároku na zaplatenie vložených investícií do rodinného domu, ktorými mal zhodnotiť spoluvlastnícky podiel žalobkýň. Ide o prekážku už začatej veci, čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd prvej inštancie preto konanie o vzájomnej žalobe žalovaného

§ 159CSP správne zastavil.

1. Napokon dovolateľ vo všeobecnosti tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu bolo nedostatočné až arbitrárne. Uvedené tvrdenie však žalobca zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom žiadnym spôsobom nekonkretizoval a z obsahu dovolania nie je zrejmé, z akých dôvodov žalobca považoval odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu za nedostatočné, ani v čom mala spočívať jeho arbitrárnosť. Obsah spisu zároveň nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, ani že jeho rozhodnutie je arbitrárne.
2. Súdy oboch nižších inštancií v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne popísali obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdili, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolací súd náležite zdôvodnil svoje potvrdzujúce rozhodnutie založené na právnom závere, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď konanie zastavil pre prekážku skôr začatej veci. Takisto zákonným spôsobom odôvodnil prečo odmietol odvolanie žalovaného voči druhému výroku rozhodnutia prvoinštančného súdu ktorým nepripustil pristúpenie I. W. do konania na strane žalobcu v časti vzájomnej žaloby. Za vadu konania

§ 420písm.

f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu a v súlade s jeho právnym nazeraním na spor. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 20. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd nepovažoval žalovaným uplatnené dovolacie dôvody podľa § 420 písm. f/ CSP za opodstatnené, a preto dovolanie ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP. 21. Dovolateľ v podanom dovolaní ďalej uplatnil aj dovolací dôvod uvedený

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu. 22.

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 23.

§ 432ods.

1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 24.

§ 421ods.

2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

1. V danom prípade malo byť predmetom dovolacieho prieskumu uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania žalovaného voči výroku II. uznesenia prvoinštančného súdu, ktorý nepripustil pristúpenie I. W. do konania na strane žalobcu v časti vzájomnej žaloby doručený na súd
2. februára
4. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie odvolacieho súdu v časti výroku II. napadnuté dovolaním žalovaného je rozhodnutím, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nepripustení pristúpenia I. W. do konania na strane žalobcu v časti vzájomnej žaloby doručený na súd
5. februára 2021, nie je podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie proti tomuto rozhodnutiu procesne prípustné.
6. Keďže dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím ktorým sa konanie končí, nie je proti nemu prípustné dovolanie ani podľa § 420 CSP.
7. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dovolanie žalovaného v tejto časti ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
8. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
10. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.