1 Trestného zákona, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa zrušuje. II.
3 Trestného poriadku z dôvodu § 285 písm. c) Trestného poriadku sa obžalovaný X. O., nar. XX. R. XXXX v K., trvale bytom J., Ž. XXX, oslobodzuje spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 12. októbra 2020, č. k. VII/1 Gv 133/19/1000-8, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podplácania
1 Trestného zákona s tým, že mal inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo sľúbiť úplatok, ktorý mal byť
obžaloby spáchaný na skutkovom základe, že dňa XX. S. XXXX v čase okolo XX.XX hod. telefonicky pracovníkovi R. technickej a emisnej kontroly obchodnej spoločnosti G. R. s. r. o. K., Š. XXX, K., U. J. vykonávajúcemu činnosť správcu budov v súvislosti s vykonávaním technických a emisných kontrol vozidiel
zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006 Z. z. so slovami „Dá Ti viac, to nie je problém.“ prisľúbil bližšie nešpecifikovaný finančný úplatok za prednostné, urýchlené a úspešné vykonanie technickej a emisnej kontroly na bližšie nezistenom vozidle zn. C. C. majiteľa vystupujúceho pod menom Y. O. v dohodnutom termíne bez potrebnej prítomnosti prevádzkovateľa alebo vodiča vozidla a bez čakania s vozidlom na vykonanie predmetných kontrol riadne v poradí, v akom sa jednotlivé vozidlá na STK ku kontrolám dostavujú, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd (ďalej aj „prvostupňový súd“) rozsudkom zo 4. mája 2021, č. k. PK-1T/34/2020-154, rozhodol, že obžalovaný X. O. sa
a) Trestného poriadku („Tr. por.“) z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR z 12. októbra 2020, č. k. VII/1 Gv 133/19/1000-8 (v obžalobe právne posúdený ako prečin podplácania
1 Trestného zákona), ktorý mal spáchať tak, že dňa XX. S. XXXX v čase okolo XX.XX hod. telefonicky pracovníkovi Stanice technickej a emisnej kontroly obchodnej spoločnosti G. R., s.r.o., K., Š. XXX, K., E. P., vykonávajúcemu činnosť správcu budov v súvislosti s vykonávaním technických a emisných kontrol vozidiel
zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 578/2006 Z.z. so slovami „Dá Ti viac, to nie je problém“, prisľúbil bližšie nešpecifikovaný finančný úplatok za prednostné, urýchlené a úspešné vykonanie technickej a emisnej kontroly na bližšie nezistenom vozidle zn. C. C. majiteľa vystupujúceho pod menom Y. O. v dohodnutom termíne bez potrebnej prítomnosti prevádzkovateľa alebo vodiča vozidla a bez čakania s vozidlom na vykonanie predmetných kontrol riadne v poradí, v akom sa jednotlivé vozidlá na STK ku kontrolám dostavujú. Proti rozsudku prvostupňového súdu v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní do zápisnice po vyhlásení rozsudku proti výroku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, ktoré zdôvodnil písomným podaním z 24. júna 2021 (č. l. 161-163). Odvolanie bolo podané v neprospech obžalovaného z dôvodu, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, nebol správne vyhodnotený zistený dôkazný stav veci a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, teda rozsudkom porušil ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby s poukazom na § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor uviedol, že so závermi napadnutého rozsudku prvostupňového súdu sa nemožno stotožniť z viacerých dôvodov. Možno polemizovať s ťažiskovým stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z
por. z
1 Tr. por. vydané policajtom
svojho obsahu, čo znamená, že vo vzťahu ku skutku, za ktorý je obžalovaný O. stíhaný (spáchaný XX. S. XXXX), aj vydané uznesenie o vznesení obvinenia z 30. júna 2017 vyvolalo účinky začatia trestného stíhania v zmysle ustanovenia § 206 ods. 2 Tr. por. (spojenie vznesenia obvinenia a začatia trestného stíhania v jednom rozhodnutí), a to napriek tomu, že uzneseniu o vznesení obvinenia nepredchádzalo riadne a skutkovo úplne zhodné začatie trestného stíhania
por. V ďalšom prokurátor poukázal, že sporný dôkaz v podobe záznamu telekomunikačnej prevádzky z XX. S. XXXX bol získaný použitím informačno-technického prostriedku na základe odôvodneného príkazu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, č. k. BB-ŠTS-V-619-1/16-Ntt-492 z
por. z
por. Vyjadrovateľ poukázal, že v prípade stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR S 33/2019 ide o zjednocujúce stanovisko a o taký prameň práva, ktorý nie je možné obísť. Rozhodnutie týkajúce sa bývalého sudcu, ktoré uvádza prokurátor v odvolaní, je len výsledok rozhodovacej činnosti konkrétneho senátu a uvedené nie je možné stavať do rovnakej pozície. Vyjadrovateľ rozhodne nesúhlasí, že by záznam telekomunikačnej prevádzky z XX. S. XXXX a X. X. XXXX bol objektívnym a plnohodnotným dôkazom a tvrdí, že tento dôkaz nie je zákonný ani procesne použiteľný v prejednávanej veci z dôvodov uvedených obhajcom v záverečnej reči. Nestotožnil sa ani s tvrdením odvolateľa, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo v medziach zákona, pretože procesný postup policajta v zmysle § 206 ods. 1 Tr. por. nebol zákonný nie z dôvodu formálnych nedostatkov samotného uznesenia, ale došlo k zásadnému procesnému pochybeniu, keď došlo k vzneseniu obvinenia bez toho, aby pre daný skutok bolo začaté trestné stíhanie vo veci postupom
por. Vyjadrovateľ nesúhlasí s prokurátorom, že uznesenie o vznesení obvinenia vydané príslušným procesným policajtom
dotknutého rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného X. O., ktorý o to výslovne požiadal písomným podaním z 22. júna 2022. Prokurátor v konečnom návrhu odkázal na písomne podané odvolanie s tým, aby odvolací súd
1 písm. a), písm. b), písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu odkázal na svoje písomné vyjadrenie k odvolaniu a navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora zamietnuté
por. ako nedôvodné.
1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1.
1 písm. b) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
1 Trestného zákona („Tr. zák.“) kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Najvyšší súd ako odvolací súd proti rozsudku vydaným Špecializovaným trestným súdom (§ 315 Tr. por.) na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania
1 Tr. por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
3 Tr. por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním podaným prokurátorom proti výroku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné čiastočne z pohľadu namietania dôvodu oslobodenia, že sa skutok nestal. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžaloba bola na prvostupňový súd podaná
obžaloby mal stať XX. S. XXXX. Vzhľadom k tejto skutočnosti nie je možné uznesenie o začatí trestného stíhania
1, ods. 2 Tr. por. z 27. septembra 2016 (č.l. 1), ktorým bolo v bode 2 na tam uvedenom skutkovom základe začaté trestné stíhanie pre prečin podplácania
1 Tr. zák. považovať za relevantné, keďže skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, sa mal stať až následne po vydaní tohto uznesenia, a to s poukazom na ustanovenie § 199 ods. 3 Tr. por., z ktorého vyplýva, že uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať aj opis skutku s uvedeným miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, t.j. v čase vydania takého uznesenia Trestný poriadok predpokladá, že skutok už bol spáchaný. V tomto ohľade správne prvostupňový súd v napadnutom rozsudku poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 23. septembra 2019, sp. zn. Tpj 47/2019 (S 33/2019), z ktorého vyplýva, že uznesenie o začatí trestného stíhania
1 a ods. 3 Tr. por. (rovnako to platí pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia) môže vyvolať účinky len vtedy, ak sa vzťahuje na skutok, ktorý sa už stal. Pokiaľ prokurátor v odvolaní poukazuje na inú rozhodovaciu prax v minulosti v konkrétnej inej veci, tak odvolací súd uvádza, že uvedené stanovisko bolo prijaté práve s ohľadom na zjednotenie rozdielnej rozhodovacej praxe v otázke, či sa uznesenie o začatí trestného stíhania
1 Tr. por. môže týkať skutku, u ktorého sa predpokladá, že už bol spáchaný ako trestný čin, alebo okrem uvedenej alternatívy tiež aj skutku, ktorého spáchanie ako trestného činu sa ešte len v budúcnosti predpokladá. Z toho treba potom odvodiť aj použiteľnosť daného stanoviska, t.j. od jeho prijatia je potrebné
neho postupovať a treba ho aplikovať pri rozhodovaní vo všetkých právoplatne neskončených veciach, a to aj vo veciach, v ktorých bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, resp. uznesenie o vznesení obvinenia ešte pred prijatím uvedeného stanoviska, keďže z obsahu samotného stanoviska nevyplýva časové alebo iné obdobné obmedzenie jeho použitia. Na základe uvedeného teda mal byť správny taký postup orgánov činných v trestnom konaní, že pri zistení, že skutok sa mal stať až po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania, malo dôjsť postupom
2 Tr. por. k súčasnému začatiu trestného stíhania
por. a k vzneseniu obvinenia
por. jedným uznesením. Samotná skutočnosť, že pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia
por. nebolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania
por., neznamená, že trestné stíhanie nezačalo. Uznesenie o začatí trestného stíhania má povahu procesného rozhodnutia, ktoré policajtovi umožňuje vykonávať úkony
Trestného poriadku (§ 199 ods. 5 Tr. por.). Kým pre vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania je potrebné zistiť len tie informácie a skutočnosti, ktoré umožnia opísať skutok s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo a o aký trestný čin v tomto skutku ide (§ 199 ods. 3 Tr. por.), pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia treba zistiť ešte navyše aj informácie a skutočnosti, ktoré poukazujú na dostatočne odôvodnený záver, že daný skutok, ktorý napĺňa znaky trestného činu, spáchala určitá osoba (§ 206 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Preto aj keď formálne uznesenie o začatí trestného stíhania nebolo pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia vydané, avšak uznesenie o vznesení obvinenia spĺňa zákonné náležitosti
3 Tr. por., treba ho vzhľadom na § 206 ods. 2 Tr. por. považovať aj za uznesenie o začatí trestného stíhania (s poukazom na bod IV. stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 23. septembra 2019, sp. zn. Tpj 47/2019, S 33/2019). V takom prípade sa od vydania uznesenia o vznesení obvinenia (ktoré je fakticky aj uznesením o začatí trestného stíhania) posudzuje aj použiteľnosť dôkazov vykonaných v trestnom konaní odhliadnuc od dôkazov, ktoré je možné získať z dôkazných prostriedkov aj pred začatím trestného stíhania
Trestného poriadku alebo
osobitného zákona (§ 119 ods. 3 Tr. por.). Uvedený názor má svoj podklad v spomínanom stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR S 33/2019, a to v jeho bode IV., z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní zákonnosti a procesných účinkov rozhodnutia je určujúci jeho vecný obsah, nie formálne označenie jeho názvu a právneho podkladu. V prejednávanej veci samotné uznesenie o vznesení obvinenia z 26. januára 2018 (č.l. 20-27) obsahuje všetky zákonné náležitosti
3 Tr. por. a na základe uvedeného možno teda uzavrieť, že fakticky týmto uznesením bolo súčasne aj začaté trestné stíhanie vo veci, hoci formálne to z jeho textu nevyplýva. V tomto smere treba poukázať na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR prijatú po vydaní predmetného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR S 33/2019, z ktorej vyplývajú v podstate rovnaké závery (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2021, sp. zn. 2 TdoV 1/2019). Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku na tieto skutočnosti poukázal s tým, že ak by uznesenie o vznesení obvinenia spĺňalo obsahové náležitosti
3 Tr. por., vyvolalo by účinky začatia trestného stíhania
2 Tr. por., keď ide o spojenie vznesenia obvinenia a začatia trestného stíhania v jednom rozhodnutí, a to napriek tomu, že uzneseniu o vznesení obvinenia nepredchádzalo začatie trestného stíhania
por. Prvostupňový súd však už následne neuviedol žiadne skutočnosti (okrem všeobecného poukázania na zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov), na základe ktorých dospel v tomto ohľade k opačnému záveru, z ktorého vyplývalo, že k faktickému začatiu trestného stíhania vo veci, v prejednávanej veci nedošlo uznesením o vznesení obvinenia z 26. januára 2018 a ktorý viedol prvostupňový súd ku konštatovaniu, že pre nevydanie uznesenia o začatí trestného stíhania
por. bolo nutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby
a) Tr. por., teda že nebolo dokázané, že sa stal žalovaný skutok. Odvolací súd je toho názoru, že taký záver prvostupňového súdu nebol vecne správny a viedol k zrušeniu napadnutého rozsudku, keďže bolo dokázané, že sa stala podstata skutkového deja uvedeného v obžalobe pri zachovaní totožnosti skutku. Odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplýva, že jediný dôkaz, o ktorý bolo možné oprieť podanú obžalobu, je záznam uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky z XX. S. 2016 a z X. X. XXXX (hovory č. XXX a XXX)s poukazom, že obžalovaný a svedok U. J., ktorí mali byť
obžaloby účastníkmi týchto telefonických rozhovorov, odmietli vypovedať tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanému. Pritom na ich výpovede vykonané v trestnom konaní predtým, ktoré viedli aj k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia, nie je možné prihliadať, keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného, týmto uznesením o vznesení obvinenia bolo fakticky aj začaté trestné stíhanie vo veci a navyše v prípade výpovede obžalovaného išlo o výpoveď v procesnom postavení svedka. Z obsahu prvého hovoru, ktorý je veľmi podrobný a konkrétny, možno odvodiť, že skutok sa ako taký stal, keďže ide o rozhovor medzi dvomi osobami, z ktorého je zrejmé, že ide o vybavenie technickej a emisnej kontroly pre kamaráta, ktorý prišiel z X. domov, na motorové vozilo C. C., v prípade ktorého na ručnej brzde odišla riadiaca jednotka s tým, že za ich prednostné a úspešné vybavenie dá viac peňazí, čo treba považovať za formu úplatku ako plnenia majetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok (§ 131 ods. 3 Tr. zák.). Uvedený záznam telekomunikačnej prevádzky bol pritom získaný v súlade so zákonom, čo vyplýva jednak z toho, že
2 Tr. por. príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky možno vydať aj pred začatím trestného stíhania a tento bol vydaný sudcom pre prípravné konanie, jednak z tej skutočnosti, že hoci bol zabezpečený v inej trestnej veci,
7 Tr. por., možno taký záznam ako dôkaz použiť, ak sa vedie aj v tejto veci trestné konanie pre trestný čin
1 Tr. por., medzi ktoré patrí aj trestný čin podplácania
1 Tr. zák. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2020, sp. zn. Tpj 46/2020 (S 22/2020), ktoré bolo prijaté práve na zjednotenie výkladu ustanovenia § 115 ods. 7 Tr. por. upravujúceho možnosť použitia získaných informácií ako dôkazu v inej trestnej veci a
ktorého ustanovenie § 115 ods. 7 Tr. por. vyžaduje na použitie záznamu telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v inej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, ako jedinú podmienku iba to, aby aj v tejto inej trestnej veci bolo vedené trestné konanie pre niektorý z trestných činov predpokladaných v § 115 ods. 1 Tr. por. (tzv. vecná súvislosť), t.j. pre niektorý z trestných činov, ktoré zákonodarca určil ako tie, ktoré odôvodňujú taký závažný zásah do práv dotknutých osôb, akým odpočúvanie nepochybne je (princíp proporcionality) a slovo „súčasne“ použité v ustanovení § 115 ods. 7 Tr. por. sa viaže výlučne k Trestným poriadkom požadovanej právnej kvalifikácii a nie k okamihu získania či použitia záznamu telekomunikačnej prevádzky, čo znamená, že taká kvalifikácia konania, aká sa vyžaduje pre vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
1 Tr. por., sa súčasne požaduje aj v inej trestnej veci, v ktorej taký príkaz vydaný nebol a v ktorej odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky nebol vykonávaný, avšak v ktorej sa legálnym spôsobom, pri dodržaní zákonom stanoveného postupu, získané informácie majú použiť. Pokiaľ obžalovaný poukazoval, že predmetné telefonické rozhovory sú v maďarskom jazyku a že zo spisu nevyplýva, že by bol
6 Tr. por. pribratý tlmočník, ktorý pretlmočil uvedené telefonické rozhovory, tak odvolací súd uvádza, že v čase uskutočnenia telefonických hovorov ustanovenie § 115 ods. 6 Tr. por. neobsahovalo úpravu o možnosti pribratia tlmočníka v takom prípade (k zmene došlo novelou Trestného poriadku vykonanou zákonom č. 214/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2019), pričom dané ustanovenie upravuje len fakultatívnu možnosť, nie obligatórnu povinnosť takto postupovať. Obžalovaný pritom nenamietal, že by bol obsah telefonických rozhovorov v rozpore s ich prepisom uskutočneným v slovenskom jazyku a namietal iba tú skutočnosť, že nie je osobou, ktorá sa daných telefonických rozhovorov mala zúčastniť. Odvolací súd vzhľadom na takto zistené skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v konaní nevznikla relevantná pochybnosť ohľadom obsahu daných telefonických rozhovorov uskutočnených v cudzom jazyku (navyše pri zistení dôkaznej núdze ohľadom toho, ktoré konkrétne osoby sú účastné predmetných telefonických rozhovorov), považoval za nepotrebné a nehospodárne a v konečnom dôsledku iba zbytočne predlžujúce trestné konanie, aby v uvedenom smere zabezpečoval
6 Tr. por. prostredníctvom nariadenia doplnenia prepisu, vykonanie prepisu daných telefonických rozhovorov v maďarskom jazyku a jeho pretlmočenie do slovenského jazyka za účelom potvrdenia, či prepis uvedený v spise zodpovedá daným telefonickým rozhovorom. Odvolací súd uvádza, že daný telefonický rozhovor z XX. S. XXXX je dostatočne určitý a podrobný a možno z neho odvodiť, že sa skutok ako taký v podstatných okolnostiach stal. Také konanie tiež napĺňa všetky znaky prečinu podplácania
1 Tr. zák. a v tomto ohľade je z predmetného telefonického rozhovoru zrejmý priamy úmysel konať daným spôsobom a sľúbiť úplatok, pričom riadne vykonanie technickej a emisnej kontroly motorového vozidla treba považovať za vec všeobecného záujmu, keďže ide o záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti (§ 131 ods. 1 Tr. zák.), pretože riadne nevykonanie týchto kontrol by mohlo mať dopad na prevádzku motorového vozidla v cestnej doprave ako takej aj z pohľadu jej ďalších účastníkov. Z vykonaného dokazovania však nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že osobou, ktorá telefonovala a sľubovala úplatok za prednostné vykonanie technickej a emisnej kontroly bol obžalovaný. V tomto ohľade odvolací súd uvádza, že obžalovaný poprel na hlavnom pojednávaní vo vyjadrení po vykonaní daného dôkazného prostriedku, že by bol osobou, ktorá uskutočnila telefonický rozhovor, v ktorom bol sľúbený úplatok s tým, že jeho telefón mohla použiť na jeho pracovisku iná osoba. Obžalovaný odmietol k veci vypovedať na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní po vznesení obvinenia, rovnako tak svedok U. J., ktorý mal byť
obžaloby druhou osobou zúčastnenou na danom telefonickom rozhovore. Zo žiadneho vykonaného dôkazu v súdnom konaní nebolo možné odvodiť, ktoré konkrétne osoby sa daného telefonického rozhovoru zúčastnili a v tomto ohľade je nedostatočné, že predmetné telefónne číslo je evidované na obžalovaného, keďže mu nie je možné automaticky pričítať, že vykonal aj daný telefonický hovor, resp. to neznamená, že ho nemohla uskutočniť iná osoba, ktorá použila jeho telefón. Odvolací súd poukazuje, že prokurátor v súdnom konaní nenavrhoval vykonať žiadne dokazovanie ohľadom tejto spornej skutočnosti a pre úplnosť treba uviesť, že zo spisu vyplýva, že nebola bližšie stotožnená ani osoba Y. O., ohľadom ktorej sa malo vybavovať dané vykonanie technickej a emisnej kontroly. Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa
zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Na základe uvedeného teda odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ prvostupňový súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný s poukazom, že nebolo začaté trestné stíhanie vo veci
por., postupoval vecne nesprávne a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku
1 písm. b) Tr. por. Odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku sám rozhodol rozsudkom vo veci, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu zisteného v napadnutom rozsudku a dospel na základe vyššie uvedených skutočností k záveru, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný a obžalovaného oslobodil spod obžaloby
c) Tr. por. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.