ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8Cb/79/
ustanovenia § 109 ods. 2 O. s. p. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dňa 30. novembra 2016 dovolanie, v ktorom vymedzil dovolacie dôvody ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ apísm. c/ C. s. p. Žalobca navrhol dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolateľ uviedol, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je dôsledkom zmätočného konania, nesprávnym právnym posúdením veci sa odňala žalobcovi možnosť konať pred súdom, pričom zo strany súdov nebola ani dodržaná zásada hospodárnosti konania.
žalobcu konajúce súdy nezohľadnili požiadavku rýchlej a účinnej ochrany práv žalobcu, ako i možnosť vykonať iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, pričom až keď tieto prostriedky zlyhajú, môže súd konanie prerušiť, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/l 50/2010. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania je potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv sporových strán a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán rýchlejšia a účinnejšia. Odvolací súd sa pri svojom rozhodovaní týmito požiadavkami nezaoberal a rovnako ako súd prvej inštancie neprihliadal na podstatnú právnu stránku veci. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť.
1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
2 C. s. p. dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
a/ až n/.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). Dovolateľ svoje dovolanie vymedzil dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a zároveň v zmysle ustanovenia § 421 písm. c/ C. s. p., a to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a zároveň že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10. Dovolací súd uvádza, že žalobca napadol dovolaním uznesenie o fakultatívnom prerušení konania. Proti uzneseniu o fakultatívnom prerušení konania
p. nie je dovolanie prípustné s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 2 C. s. p., keďže ide o rozhodnutie uvedené v ustanovení § 357 písm. n/ C. s. p. Rovnaký záver o neprípustnosti dovolania platí, ak je dovolaním podaným za účinnosti Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o fakultatívnom prerušení konania vydané
2 písm. c/ O. s. p. účinného do 30. júna 2016, a to aj s ohľadom na podobnosť právnej úpravy fakultatívneho prerušenia konania
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj
Civilného sporového poriadku. Zároveň dovolací súd dáva do pozornosti, že proti uzneseniu o prerušení konania bolo aj
právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 dovolanie procesné neprípustné (§ 239 ods. 3 O. s. p.) a dovolateľ nemohol legitímne očakávať, že napadnuté rozhodnutie bude podrobené dovolaciemu prieskumu z hľadiska správnosti právnych záverov v ňom uvedených. Nakoľko dovolanie žalobcu je v rozhodovanej veci s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 2 C. s. p. procesné neprípustné, najvyšší súd ho odmietol
ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. Zároveň však dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri svojom rozhodovaní je viazaný dovolacími dôvodmi tak, ako ich vymedzil dovolateľ (§ 440 C. s. p.) a na rozdiel od právnej úpravy účinnej do
ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p., nieje z dovolania zrejmý dovolací dôvod, keďže jednotlivé dovolacie dôvody upravené v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p. sa vzájomne vylučujú. Dovolateľ nemôže v dovolaní namietať, že konkrétna právna otázka nebola do volacím súdom riešená (písm. b/) a zároveň, že právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/), lebo ak určitá otázka nebola ešte predmetom dovolacieho prieskumu, nemôže byť dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, čo spôsobuje zmätočnosť podaného dovolania. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.