Najvyšší súd 10Sžd/23/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci ţalobkyne: M. G., bytom P., právne zast.: JUDr. Z. K., advokátkou, S. proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, Jilemnického 1, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRP- KDI-P-148/2010 zo dňa 08.11.2010, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/2/2011-35 zo dňa
- marca 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/2/2011-35 zo dňa 16.marca 2011 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 10Sţd/23/2011 O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/2/2011-35 zo dňa 16.3.2011 zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorá sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského dopravného inšpektorátu v Trenčíne č. KRP-KDI-P-148/2010 zo dňa 8.11.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobkyne a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Púchov ORPZ v Povaţskej Bystrici č. ORP-15/DIPU-SK-2007 zo dňa 20.8.2010 bolo potvrdené. Prvostupňový správny orgán v zmysle § 76 ods. 1 písm. c/ zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavil konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ citovaného zákona, pretoţe sa zistilo, ţe spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej z priestupku M. G. (ţalobkyni) preukázané. Krajský súd svoje rozhodnutie zdôvodnil ustanovením § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z., § 76 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. a § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. a dospel k záveru, ţe správne orgány správne ustálili, ţe spáchanie priestupku, o ktorom sa konalo, nebolo ţalobkyni preukázané a konanie zastavili podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch. Ţalobkyňa v ţalobe v podstate uviedla tie isté námietky ako v odvolaní, naviac ich dvakrát opakovala, ale nekonkretizovala nezákonnosť rozhodnutia, len vyslovila subjektívny názor na hodnotenie dôkazov. Napriek námietkam aj ţalobkyňa v podstate uznala, ţe príčina nehody sa nezistila objektívne a je potrebné konanie zastaviť, aj keď navrhovala zastavenie konanie podľa § 76 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch. Dôvody pre zastavenie konania tak ako navrhla ţalobkyňa neboli dané, keďţe nebolo preukázané, ţe skutok spáchala iná osoba ako obvinená, t.j. ţalobkyňa. Právna zástupkyňa ţalobkyne sa zúčastnila vypočutia znalca Ing. Š. dňa 22.6.2010, ktorému dávala otázky, ale na záver nepoukázala na nedostatky v posudku a nie je potvrdené z administratívneho spisu, ţe by správny orgán uvaţoval o ďalšom znaleckom posudku. Zistený skutkový stav neodôvodňuje nariadenie z ďalšieho znaleckého posudku, keďţe aj v dôkazoch, ktoré predloţila ţalobkyňa sa konštatuje, ţe jej pohyb na vozovke nebol správny, keď nejazdila najbliţšie pri pravom okraji vozovky. Ţalobkyňa neuviedla ţiadne dôkazy, ktoré by zvrátili záver ţalovaného v napadnutom rozhodnutí, v dôsledku čoho krajský súd ţalobu zamietol. 3 10Sţd/23/2011 O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnej ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podala ţalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namietala, ţe nesúhlasí so zastavením konania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 76 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a má za to, ţe konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky malo byť zastavené v zmysle § 76 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, t.j. ţe skutok nespáchal obvinený z priestupku. Ţalobkyňa uviedla, ţe znalec Ing. Ľ. Š. na záver svojho znaleckého posudku č. 04/2010 uviedol 3 moţné varianty príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska, v ktorých pri argumentácii o moţnom zavinení navrhovateľky vychádzal z predpokladu, ţe pri okraji vozovky stáli odstavené motorové vozidlá a príčinou dopravnej nehody bol nesprávny spôsob jazdy cyklistky, ktorá vytvorila vodičovi Škoda Fabia náhlu prekáţku. Tieto závery sú podľa ţalobkyne nesprávne, pretoţe je jednoznačne preukázané, ţe tvrdenie vodiča Škoda Fabia, ţe pri okraji cesty by stáli odstavené vozidlá, sa ţiadnym spôsobom nepreukázalo, nevyplýva to ani z dokumentácie vypracovanej na mieste dopravnej nehody a to protokolu o nehode v cestnej premávke, fotodokumentácie k dopravnej nehode a náčrtu vykonaného po dopravnej nehode. Túto skutočnosť sa nepodarilo preukázať ani vykonanými svedeckými výpoveďami. Ţalovaný k námietke ţalobkyne uvádza, ţe nebolo preukázané, ţe pri pravom okraji cesty stáli vozidlá, ţe taktieţ jednoznačne zo spisového materiálu nevyplýva, ţe uvedené vozidlá pri pravom okraji cesty nestáli a preto prvostupňový správny orgán nemohol pri vyhodnotení dôkazov brať do úvahy jednoznačne ten variant, ktorý by predpokladal, ţe vozidlá pri okraji cesty nestáli. Čo by však znamenalo, ţe príčinou dopravnej nehody mohol byť nesprávny spôsob jazdy vodiča vozidla Škoda Fabia, ktorý na pohyb cyklistky v jeho koridore pohybu reagoval v strede vozovky. Takisto znalec v jednom zo svojich variantov moţnej príčiny vzniku nehody uviedol, ţe je moţný aj variant, ţe ţalobkyňa sa pohybovala po ceste v smere do centra, napriek tomu, ţe pri okraji by stáli odstavené vozidlá, ktoré v tomto prípade by cyklistka obchádzala a príčinou dopravnej nehody by bol nesprávny spôsob jazdy vodiča vozidla zn. Škoda Fabia, 4 10Sţd/23/2011 ktorý by na pohyb cyklistky v jeho koridore reagoval, ale v strede vozovky. Tvrdenie ţalovaného, ţe zo spisového materiálu nevyplýva, ţe uvedené vozidlá pri pravom okraji cesty nestáli, je v rozpore s vykonaným dokazovaním a spisovým materiálom vyhotoveným bezprostredne po dopravnej nehode, nakoľko okrem tvrdenia vodiča vozidla Škoda Fabia sa ţiadnym spôsobom nepreukázalo, ţe pri okraji cesty boli odstavené motorové vozidlá. Takisto sa ţalobkyňa nemôţe stotoţniť s tvrdením ţalovaného, ţe pokladničný blok, ktorý predloţila nemoţno povaţovať za dôkaz preukazujúci smer a spôsob jazdy cyklistky. Je pravdou, ţe pokladničný blok nepreukazuje spôsob jazdy cyklistky, avšak vzhľadom na čas platenia pri pokladni preukazuje smer jazdy cyklistky. Na základe uvedeného má ţalobkyňa za to, ţe správny orgán rozhodol v rozpore so zákonom a v rozpore s vykonaným dokazovaním, z ktorého dôvodu ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň priznal ţalobkyni právo na náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané 5 10Sţd/23/2011 dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zo správneho spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Povaţskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 7.2.2007 č.p.: ORP-15/DIPU- SK-2007 uznal ţalobkyňu vinnou podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, ţe dňa 4.3.2006 o 10:35 hod. riadila cestný bicykel zn. Eska na hlavnej ceste prvej triedy č. 1/49 v meste Púchov v smere jazdy od obchodného domu Lidl do centra mesta, pričom pri objekte hotela Vilich sa zrazila s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia EVČ: PU-680 AF, ktoré po uvedenej hlavnej ceste prvej triedy tým istým smerom riadil vodič M. J. Prvostupňový správny orgán konanie ţalobkyne kvalifikoval ako porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. a uznal ju vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. Ţalobkyni bola uloţená za predmetný priestupok pokuta vo výške 1.000,- Sk. Ţalovaný rozhodujúc o odvolaní ţalobkyne proti rozhodnutiu o postihu za priestupok rozhodnutím č. KRP-46/KDI-5/2007 zo dňa 23.3.2007 odvolanie ţalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. 13S/60/2007-44 zo dňa 26.2.2008 ţalobu ţalobkyne zamietol z dôvodu, ţe povaţoval rozhodnutia správnych orgánov za vydané v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 8Sţo/87/2008 zo dňa 29.4.2009 zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č.: KRP- 46/KDI-P-2007 zo dňa 23.3.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný správny orgán vec opätovne prejednala rozhodnutím č. KRP-KDI-P- 148/2010 zo dňa 8.11.2010 zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ č. ORP-15/DIPU-SK-2007 zo dňa 20.8.2010, ktorým tento 6 10Sţd/23/2011 zastavil konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ citovaného zákona, pretoţe sa zistilo, ţe spáchanie skutku, o ktorom sa konalo nebolo ţalobkyni preukázané. Toto rozhodnutie napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne potvrdil. Podľa § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základom zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie) preskúmava súd iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Najvyšší súd SR s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na námietku ţalobkyne ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o priestupku bolo vedené takým procesným predpisom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Konečne podľa § 245 ods. 2 OSP posudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní a či nevybočil z jeho medzí. Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Realizácie zásady prezumcie neviny znamená, ţe správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku. Je síce pravdou, ţe správny orgán je oprávnený posúdiť, či sa určitá skutočnosť v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá, t.j. môţe dospieť k záveru, ţe určitý dôkaz je postačujúci alebo sa rozhodnúť, ţe treba zadováţiť ďalšie dôkazy, ktoré majú relevantnejší podklad pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov predstavuje zloţitý myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán na základe svojich logických systematických a historických úsudkov ako aj účelu zákona určité tvrdenia prijíma a iné odmieta. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov však nemôţe byť ľubovoľné, podľa názoru odvolacieho súdu, správny orgán môţe pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady 7 10Sţd/23/2011 voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. V zmysle § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie) súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, keďţe správna úvaha predstavuje ponechanie moţnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Práve toto tolerančné – úvahové pásmo obmedzuje súd pri súdnom prieskume. Na vstup do tohto tolerančného pásma by mal ţalobca jednoznačne vyvrátiť právne východiská ţalovaného správneho orgánu (argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom) a pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závaţných argumentov. Z tohto záveru vychádzal aj najvyšší súd. Ţalovaný správny orgán sa, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zaoberal všetkými námietkami ţalobkyne, ktoré uviedla počas správneho konania a dostatočne odôvodnil svoje závery vyčerpávajúcimi a preskúmateľnými dôvodmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmajúc zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu v medziach odvolania sa stotoţnil so záverom správneho orgánu, ţe nebolo moţné aplikovať ustanovenie § 76 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch, nakoľko je zrejmé, ţe priestupok bol spáchaný, ale jeho spáchanie nebolo moţné preukázať inej osobe a tak bolo potrebné vychádzať z existujúceho skutkového stavu, a keďţe ţalobkyňa bola pôvodne obvinená zo spáchania priestupku, bol dôvodný postup konajúceho správneho orgánu, ktorý konanie zastavil preto, ţe na základe vykonaných dôkazov nebolo ţalobkyni obvinenej z priestupku jeho spáchanie preukázané. K námietke ţalobkyne, ţe nedošlo k určeniu príčiny dopravnej nehody a v dôsledku toho mal byť určený ďalší príslušný znalec na podanie znaleckého posudku sa odvolací súd stotoţňuje s názorom ţalovaného správneho orgánu a prvostupňového súdu, ţe vo veci neboli zistené a ani ţalobkyňou navrhnuté ţiadne nové dôkazy a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohli mať význam pre posúdenie veci a ktorých zistenie by odôvodňovalo potrebu zahrnúť ich do nového znaleckého zisťovania. 8 10Sţd/23/2011 Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, dospel k záveru, ţe námietky ţalobkyne vznesené v odvolaní neobstoja a preto stotoţniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala, ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2012 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková