Najvyšší súd 3 Cdo 223/2011 Slovenskej republiky 3 Cdo 37/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi F. B., narodenom X., naposledy bývajúcemu v D., zomr

§ 243cO.s.p.).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva a potvrdil 3 3 Cdo 223/2011 3 Cdo 37/2012 nadobudnutie dedičstva dedičom. Napadnuté je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré (viď vyššie) nie je spôsobilým predmetom dovolania. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní zastavil. II. Pokiaľ ide o dovolanie dediča Ing. F. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. mája 2000 sp. zn. 13 Co 1175/2000, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. proti nemu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danom prípade smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o zastavení odvolacieho konania. Takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Keďže napadnutým je uznesenie, ktoré nie 4 3 Cdo 223/2011 3 Cdo 37/2012 je uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu (ktorý zastavil odvolacie konanie z dôvodu späťvzatia odvolania dedičom Mgr. R. Bencim) a jeho dovolacie námietky smerujú proti vyporiadaniu dedičstva uznesením Okresného súdu Zvolen z
2. januára 2000 č.k. D 550/1994-98 ako i určeniu neplatnosti závetu poručiteľky V. B. (jeho matky) rozsudkom Okresného súdu Zvolen z
3. januára 1999 č.k. 15 C 273/1997-99

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

1. apríla 1999 sp. zn. 17 Co 623/
2. Takéto námietky, ktoré sa týkajú nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi v iných rozhodnutiach, než ktoré sú predmetom daného dovolacieho prieskumu, dovolací nemôže ani v procesne prípustnom dovolaní, o ktorý prípad však v prejednávanej 5 3 Cdo 223/2011 3 Cdo 37/2012 veci nejde, zohľadniť a na ne pri rozhodovaní o dovolaní proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolacie konanie zastavené, prihliadnuť. Keďže prípustnosť dovolania Ing. F. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
3. mája 2000 sp. zn. 13 Co 1175/2000 nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd odmietol jeho dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. apríla 2012 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková