1 O. s. p. V poučení opravnom prostriedku súd prvého stupňa uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol podrobné argumenty, pre ktoré nesúhlasí s priznaním oslobodenia od súdnych poplatkov protistrane - žalovanému. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že odvolanie nie je prípustné voči uzneseniu, ktorým bolo vyhovené návrhu
1 O. s. p. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 26Cob/99/2014-174 zo dňa 20. novembra 2014 odvolanie žalobcu odmietol
c/ O. s. p. V odôvodnení uviedol, že žalobca odvolaním napadol uznesenie, ktorým súd prvého stupňa v plnom rozsahu vyhovel návrhu žalovaného na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
1 O. s. p.. Proti takémuto uzneseniu v zmysle § 202 ods. 3 písm. d/ O. s. p. odvolanie nie je prípustné, na čom nič nemení ani skutočnosť, že súd prvého stupňa účastníkov nesprávne poučil o prípustnosti odvolania. Odvolanie v danom prípade smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a takéto odvolanie preto muselo byť v zmysle § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolacím súdom odmietnuté. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v súvislosti s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal z dôvodu, že tento
prvej vety § 151 ods. 1 O. s. p. na rozhodnutie o trovách konania nevyhnutný návrh nepodal. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie tvrdiac, že súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Dovolanie podáva z dôvodu
2 písm. a/ O. s. p., pretože v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 O. s. p. Navrhujeme, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že uznesenie o oslobodení žalovaného vydala vyššia súdna úradníčka a na dôsledky uvedené v § 374 ods. 4 O. s. p.
dovolateľa už prvostupňový súd mal povinnosť konštatovať, že uznesenie o oslobodení žalovaného neexistuje, pretože bolo podaním odvolania zrušené zo zákona. Poukázal tiež na to, že v odvolaní namietal neexistenciu takých pomerov žalovaného, ktoré by oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňovali. Vytkol odvolaciemu súdu, že nepostupoval v danej veci zákonným spôsobom, a preto sú naplnené podmienky pre podanie dovolania. Navrhol tiež odložiť vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalobca nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania voči uzneseniu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému a preto odvolaním, ktoré podal nedošlo k zrušeniu tohto uznesenia v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. Odvolací súd preto rozhodol správne, keď odvolanie žalobcu odmietol. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol
1 O. s. p. a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania vo výške 341,69 eur v zmysle § 13a ods. 1 písm. g/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon (Vyjadrenie k dovolaniu navrhovateľa) v zmysle § 10 a § 13a ods. 2) písm. b/ a § 13a ods. 5 (polovičný úkon) á 276,35 eura + 1 x paušálna náhrada á 8,39284,74 eur + 20 % DPH (56,95 eur). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) v prvom rade skúmal, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), či dovolanie podal účastník konania na to oprávnený, teda, či je dovolanie prípustné zo subjektívnej stránky.
5 O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1 , § 224 ods. 1 , § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 236 až § 239 O. s. p.). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (viď tiež R 50/1999). V danom prípade žalobca napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté jeho odvolanie podané proti uzneseniu súdu prvého stupňa o priznaní oslobodenia žalovaného od platenia súdnych poplatkov. V dovolaní tvrdil, že odvolací súd mu odmietnutím jeho odvolania odňal možnosť konať pred súdom
1 písm. f/ O. s. p. Účastníkom konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov je iba ten, kto navrhol priznanie oslobodenia (v danom prípade žalovaný) a nie druhý účastník konania (v danom prípade žalobca). Ten v tejto fáze konania účastníkom nie je, a preto mu neprislúcha ani právo napádať odvolaním rozhodnutie o priznaní oslobodenia protistrane. V danom prípade o oslobodení žalovaného od platenia súdnych poplatkov rozhodla vyššia súdna úradníčka.
4 O. s. p. veta prvá a veta tretia - proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
3 písm. d/ O. s. p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým súd úplne vyhovel návrhu
1. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že proti predmetnému uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa úplne vyhovel návrhu žalovaného na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nie je prípustné odvolanie. Výnimku tvorí len prípad, že bolo toto uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom (§ 374 ods. 4 O. s. p.). Aj v takom prípade však odvolanie môže podať len oprávnená osoba, ktorá je uvedeným rozhodnutím dotknutá, resp. o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo. Ak odvolanie voči uzneseniu uvedenému v § 374 ods. 4 posledná veta O. s. p. vydaného vyšším súdnym úradníkom podá oprávnená osoba odvolanie , napadnuté uznesenie je zo zákona zrušené a opätovne rozhoduje sudca. V danej veci žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania proti uzneseniu o priznaní oslobodenia žalovanému, pretože v tejto časti nie je účastníkom konania. Mohol by v tomto prípade podať len podnet, aby súd eventuálne preskúmal
ustanovenia § 138 ods. 2 O. s. p. už priznané oslobodenie. Keďže žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania proti uzneseniu o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov žalovanému, nedošlo ani k zrušeniu napadnutého uznesenia zo zákona
4 posledná veta O. s. p., pretože k takémuto následku môže dôjsť len v prípade podania odvolania oprávnenou osobou. Keďže žalobca nie je účastníkom tej časti konania, v ktorej sa rozhoduje o oslobodení od platenia súdnych poplatkov žalovaného, nie je ani oprávnenou osobou na podanie dovolania proti rozhodnutiu súdu vydanému v tejto časti konania. Dovolací súd preto dovolanie žalobcu odmietol ako podané osobou, ktorá nie je subjektívne oprávnená podať dovolanie (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Vzhľadom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd
5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalovanému uplatnenú náhradu trov dovolacieho konania vo výške 341,69 eur v zmysle § 13a ods. 1 písm. g/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon (Vyjadrenie k dovolaniu navrhovateľa) v zmysle § 10 a § 13a ods. 2 písm. b/ a § 13a ods. 5 (polovičný úkon) - 276,35 eur + 1 x paušálna náhrada vo výške 8,39 eur, čo je spolu 284,74 eur + 20 % DPH (56,95 eur). Priznanú náhradu trov dovolacieho konania je žalobca povinný uhradiť právnemu zástupcovi žalovaného. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.