← Slovensko

18 800,17 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obo/11/2016 Identifikačné číslo spisu: 1095899167 Dátum vydania rozhodnutia: 23.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Darina Ličková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1095899167.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci žalobcu: Vincent Oškrobaný - Javorinka, so sídlom podnikania Raková 1193, 023 51 Čadca, IČO: 10 845 691, zast. JUDr. Bohuslavom Majchrákom, advokátom, so sídlom Fraňa Krála 2080, 022 01 Čadca, proti žalovanému: G. W., J., zast. JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom, so sídlom Bojnická cesta 7, 971 01 Prievidza, o zaplatenie 18 800,17 eur (566 374,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. novembra 2015, č. k. Z-2-38Cb/487/1995-586, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-38Cb/487/1995-586 zo dňa
  2. novembra 2015, v časti ktorou bolo konanie zastavené, v časti ktorou bolo rozhodnuté o istine s úrokom z omeškania a v časti ktorou bol žalobný návrh zamietnutý p o t v r d z u j e . II. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-38Cb/487/1995-586 zo dňa
  3. novembra 2015 v časti trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odôvodnenie Žalobca žalobou z
  4. marca 1995 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 1 019 974,-Sk titulom neuhradených faktúr a dodacích listov. Celková dlžná suma predstavovala sumu 2 280 044,- Sk. Žalobca uviedol, že uvedené faktúry boli čiastočne kompenzované sumou 1 170 470,- Sk a neuhradená suma za dodávku piva zn. Radegast a vratných obalov predstavovala po kompenzácii čiastku 1 109 574,- Sk, z ktorej žalobca odpočítal sumu 89 600,- Sk za vrátené obaly, preto žalovanú čiastku titulom neuhradených faktúr za dodávku piva a vratných obalov ustálil na sumu 1 019 974,- Sk. Dňa
  5. októbra 1996 žalobca vzal žalobu čo do výšky 446 931,- Sk Žalobca v späťvzatí žalobného návrhu uviedol, že žalovaný mu dlhuje na dodávke piva sumu 446 931,- Sk a na obaloch 119 443,- Sk Súd prvého stupňa uznesením č. k. 38 Žalovaný podal odvolanie proti vyššie uvedenému uzneseniu a to do časti trov konania, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 5Obo/177/99-101 tak, že uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal: 1) žalobca pri realizovaní odoberania vratných obalov späť dojednaný postup v zmysle uzatvorenej zmluvy o dodávkach piva zn. Radegast nedodržal, dobropisoval vratné obaly len čiastočne s časovým deficitom, 2) žalobca odmietal prevziať vratné obaly, preto žalovaný expedoval tieto prostredníctvom spoločnosti Radegast Slovakia priamo výrobcovi, 3) žalobca odmietol od žalovaného prevziať všetky ním dodané obaly (prepravky), nezobral do úvahy dobropis č. 722/94, platbu v hotovosti zo dňa
  6. októbra 1994 vo výške 350 000,- Sk a ani dobropis na sumu 193 900,- Sk 4) žalovaný tiež uviedol, že podanie žalobcu zo dňa
  7. apríla 1995 je nejasné a žalobca nevie, čo žaluje. Súd prvého stupňa uložil žalobcovi doručiť žalovanému rozpis jednotlivých faktúr a dobropisov, listinné dôkazy s uplatnenou sumou 14 835,39 eur za nezaplatenie dodávok piva a v sume 3 964,78 eur ako dodávky vratných obalov, s presným označením jednotlivých plnení. Žalobca poukázal na obsah žaloby, ktorý korešponduje so špecifikáciou nároku vo vzťahu k identifikácií účtovných dokladov a táto je identická s podaním zo
  8. septembra 1995, čo zodpovedá stavu upravených - späťvzatých podaní žalobcu. Žalovaný poukázal na podanie žalobcu zo dňa
  9. októbra 1996, v ktorom sa uvádza, že obalové konto je vysporiadané, tiež poukázal na žalobcovo späťvzatie žaloby o 683,13 eur z
  10. februára
  11. Z prehľadu žalovaného a výpočtu saldo konta, žalovanému vyplynulo, že žalobca dlhuje žalovanému, a to preplatok na pive vo výške 7 955 529,97 Sk (264 075,21 eur). V zmysle uzatvorenej zmluvy so žalobcom mal žalobca formálne žalovať žalobou na vydanie piva a na vrátenie obalov, čo neurobil. Žalovaný namietol uplatnenú výšku úrokov z omeškania, pre ich rozpor s dobrými mravmi a zákonom. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozhodol dňa
  12. apríla 2002 pod č. k. Z-2-38Cb/487/95-195 tak, že zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 566 374,- Sk (18 800,17 eur) s 19 % úrokom z omeškania od
  13. apríla 1998 do zaplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania. V časti úrokov vo výške 19 % zo sumy 566 374,- Sk O odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol odvolací súd rozsudkom č. k. 6Obo/320/03-244 dňa
  14. apríla 2005 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznanej istiny a v časti priznaných trov konania rozsudok zmenil, pričom súčasne rozhodol o trovách odvolacieho konania. O dovolaní žalovaného rozhodol dovolací súd uznesením sp. zn. lObdoV/80/2005 a 1ObdoV/81/2005 tak, že dovolanie žalovaného odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o sťažnosti žalovaného Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 118/07-34 zo dňa
  15. októbra 2007 tak, že uznesenie dovolacieho súdu sp. zn. lObdoV/80/2005 a 1ObdoV/81/2005 zo dňa
  16. februára 2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd uznesením č. k. 2ObdoV/8/2012-369 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
  17. decembra 2011 sp. zn. 5Obo/67/2010 a 5Obo/9/2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd uznesením sp. zn. lObdoV/3/2008 a 1ObdoV/4/2008 z
  18. septembra 2009 zrušil rozsudok odvolacieho súdu č. k. 6Obo/320/2003-244 a uznesenie č. k. 3Obo/109/05-243 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd skonštatoval, že medzi účastníkmi bola v roku 1993 uzatvorená zmluva o dodávke piva zn. Radegast, kde predávajúcim bol žalobca a kupujúcim žalovaný. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že povinnosťou žalovaného bolo za dodávky piva zaplatiť kúpnu cenu s tým, že cena piva bola znížená o cenu vratných prázdnych obalov vracaných žalovaným priebežne. Spornou zostala otázka zníženia o sumu 193 900,- Sk za obaly vrátené cez spoločnosť Radegast Slovakia žalovaným a nie priamo žalobcovi. Dovolací súd vyslovil záver k prílohe C kúpnej zmluvy, že súd prvého stupňa nebol povinný uvádzať vo výroku rozsudku spôsob časti plnenia formou vratných obalov a ich povinnosť prevzatia žalobcom, nakoľko sa žalobca podanou žalobou takéhoto plnenia nedomáhal a predmetom sporu je zaplatenie dodávky piva a hodnota nevrátených vratných obalov. Dovolací súd taktiež poukázal na tvrdenie účastníkov konania v konaní ohľadne dobropisovania vratných obalov, ako aj odmietnutia prevzatia a prepracovania faktúry na 147 kusov obalov, ako aj na spornosť dobropisu na sumu 193 900,- Sk a preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie odvolaciemu súdu. Odvolací súd uznesením sp. zn. 5Obo/67/2010, 5Obo/9/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu, pričom vo svojom odôvodnení poukázal, že prvostupňový súd nesprávne postupoval, keď spochybnil sporný dobropis na sumu 193 900,- Sk bez toho, aby vyhodnotil protirečivé tvrdenia žalobcu týkajúce sa predmetného dlhopisu. Odvolací súd mal zato, že nevypočutie navrhovaného svedka žalovaným, spôsobilo nedostatočne zistený skutkový stav veci a súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s kúpno-predajnou zmluvou, najmä prílohou „C“, podľa ktorej mal žalobca prevziať vratné obaly len v takom množstve, aké bolo žalovanému dodané s tým, že bolo nepochybne preukázané, že žalobca odmietol prevziať vratné obaly od žalovaného najmenej v počte 147 ks, pričom súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou nevysporiadal. Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom dovolacieho a odvolacieho súdu vec opätovne prejednal, doplnil dokazovanie svedeckou výpoveďou žalovaným navrhovaného svedka - Ing. I. T., (v inkriminovanom čase pracovníčky Pivovaru Nošovice - manažérky odbytu oddelenia obchodu tuzemského odbytu), Ing. Y. Y. - ekonóma žalobcu. Prvostupňový súd po vyhodnotení kúpno-predajnej zmluvy z
  19. apríla 1993 s jej prílohami A, B, C, D, E jej dodatku, dobropisov, faktúr, dodacích listov, žaloby, čiastočných späťvzatí žaloby, ústnych a písomných prednesov účastníkov konania, ako aj svedeckých výpovedí (všetko podrobne popísané) vyhodnotil svoje zistenia nasledovne: Medzi účastníkmi konania prebiehala v roku 1994 a 1995 korešpondencia za účelom odsúhlasenia obalového saldokonta, a to listom označeným ako Vysporiadanie obalového konta s Javorinkou, s. o. s. Čadca z
  20. apríla 1995, kde žalovaný v bode 7, 8, 9 uviedol, že mu nebolo dobropisované 120 komponentov a 680 komponentov a uvedené množstvo dňom
  21. apríla 1995 bude vracať postupne do Pivovaru Nošovice. Listom zo
  22. septembra 1995 označeným ako „Neuhradené faktúry“ a listom z toho istého dňa označeným ako „Vrátenie faktúry“, žalobca reagoval na oznámenie žalovaného vystavením zoznamu neuhradených faktúr a na oznámenie - vrátenie fiktívneho dobropisu
  23. Žalobca na pokyn súdu vypracoval „Zoznam faktúr“, ktoré boli vystavené na základe realizovaných dodávok v období 1993, 1994 a tento zoznam bol predložený na spracovanie a vyjadrenie sa žalovanému. Žalovaný sa k predmetnému „Zoznamu“ vyjadril listami z
  24. mája 2000,
  25. júna 2000 a
  26. septembra 2000 a uviedol, že so zoznamom žalobcu plne súhlasí. Prvostupňový súd na základe odsúhlaseného „Zoznamu“ žalovaným, keď žalobca dospel ku konečnému výsledku neuhradenej sumy 566 374,- Sk (18 800,17 eur) mal zato, že podanie žalovaného z
  27. júna 2000 a
  28. septembra 2000 je treba považovať za uznanie záväzku. Súd prvého stupňa následne skúmal námietku nedôvodnosti vymáhania žalobcom sumy 683,13 eur za 147 komponentov, pričom žalobca následne vzal v častí dobropisu faktúru č. 185/95 na 147 komponentov žalobu späť na sumu 683,13 eur a v tejto časti konanie súd konanie zastavil. K dobropisu na sumu 193 900,- Sk mal prvostupňový súd v konaní nesporne preukázané, že žalobca list s označeným ako „Vrátenie faktúry zo
  29. septembra 1995“ (č. l. 498) adresovaný žalovanému, kde žalobca okrem iného uviedol „... Našou firmou bol „fiktívny dobropis č. 193900“ od Pivovaru Radegast Nošovice vrátený dňa
  30. júla 1995 späť preto, že Pivovar Radegast finančné prostriedky na náš účet nepoukázal a tiež preto, že nezodpovedá obalovému kontu a teda nemohlo dôjsť ani k vzájomnému započítaniu záväzkov a pohľadávok.“ Súd prvého stupňa mal za nesporné, že žalobca o označenom dobropise (faktúre) vedomosť mal a z dôvodu nevysporiadania tejto sumy so spoločnosťou Pivovar Radegast Nošovice neprišlo zo strany žalobcu k uznaniu plnenia voči žalovanému. Žalobca teda dobropis doručovaný spoločnosťou Pivovar Radegast Nošovice, t. j. jeho obsah, ako aj dôvod vystavenia musel poznať, pričom sa v korešpodencii žalobcu označuje raz ako dobropis č. 193900 a opakovane ako dobropis na sumu 193 900,- Sk, ako aj svedeckých výpovedí, súd prvého stupňa prijal záver, že na tento dôkaz nemôže prihliadnuť a preto žalobu v tejto časti, t. j. vo výške 6 436,30 eur zamietol. Prvostupňový súd posúdil uplatnený nárok žalobcu podľa ust. § 409, § 443, § 444, § 445, § 447 a § 448 Obchodného zákonník majúc za preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 11 680,74 eur a v tejto výške žalobcovi vyhovel. Žalobca si žalobou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 19 % ročne. Prvostupňový súd posúdil nárok uplatnený žalobcom podľa § 369 a § 502 Obchodného zákonníka a konštatoval, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou peňažných záväzkov. Následne posúdil výšku uplatneného úroku z omeškania vychádzajúc z potvrdenia bánk v danom období a z prehľadu úrokových sadzieb a mal zato, že výška úroku z omeškania v danom období vykazovala priemer 19 % a pri aplikácii § 502 Obchodného zákonníka, t. j. pri možnosti zvýšenia úroku z omeškania o l %, nemohol námietku žalovaného ohľadne rozporu s dobrými mravmi považovať pri uplatnení 19 % úroku z omeškania za dôvodnú. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja účastníci konania. Žalobca podal odvolanie do výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola jeho žaloba v časti zaplatenia 6 436,30 eur zamietnutá a do časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania. Ako dôvody žalobca uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola zamietnutá jeho žaloba, považuje za nesprávny a nepreskúmateľný. Prvostupňový súd napriek konštatovaniu v odôvodnení rozsudku, že dobropis na sumu 193 900,- Sk nemal preukázaný, na tento dôkaz nemohol prihliadnuť a nesprávne tento správne zistený skutkový stav vyhodnotil v neprospech žalobcu. Preto je rozsudok súdu prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov a jednoznačne správne zistenému skutkovému stavu zmätočný. Žalobca následne uviedol, že keďže jeho argumentácia je dôvodná, potom vo vzťahu k nej nie je správne ani rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, a to do jeho časti, ktorou bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 11 680,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 19 % od
  31. apríla 1998 do zaplatenia, ako aj do časti trov konania. Žalovaný zotrval na svojich písomných a ústnych prednesoch, ktoré produkoval počas prejednávania predmetného sporu. Tieto podrobne opätovne rozpracoval vo svojom odvolaní a ide o tieto dôvody: - Žalobca je označovaný ako Vincent Oškrobaný - Javorinka, so sídlom Raková č. 1193, Čadca, pričom tento od roku 2006 už nie je podnikateľom. - Žalobca dodnes nevie, ktoré konkrétne dodávky a právne záväzky žaluje. Nevie, či žaluje pohľadávku za dodanie piva alebo vratných fliaš. Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že odsúhlasenie „Zoznamu“ je uznaním záväzku. Petit žalobcu je nesprávny, tento postráda povinnosť vydať predmet diela a žalovaný takýto vzájomný návrh nepodal. Žalovaný namieta nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 19 % z dôvodu jeho výšky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a zákonom a taktiež namieta jeho existenciu, keďže žalobca neprijal ponúkané plnenie v obaloch, resp. dokonca neakceptoval dobropis Radegastu na zníženie svojho záväzku u neho. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa - žalovaného pochybil a pri rozhodnutí o trovách konania, ktoré nesprávne vypočítal. Žalovaný bol úspešný vo výške 37,9 %, žalobca vo výške 62,1 %. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie žalobcu bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa k nemu písomne nevyjadril. Rovnako bolo odvolanie žalovaného zaslané na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k nemu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, že účastníci konania podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote, preskúmal dôvodnosť dovolaní žalobcu a žalovaného postupom podľa ust. §212 ods. l O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 a dospel k názoru, že odvolania smerujúce do trov konania sú dôvodné a preto treba rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania zrušiť. Odvolania smerujúce proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11 680,74 eur s 19 % úrokom z omeškania od
  32. apríla 1998 do zaplatenia a v časti, ktorou bola žaloba o zaplatenie sumy 6 436,30 eur zamietnutá, nie sú dôvodné. Žalobca nesúhlasí so zamietnutím jeho žaloby o zaplatenie 6 436,30 eur, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, ale ho nesprávne vyhodnotil. Odôvodnenie súdu v tejto časti považuje za zmätočné. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenia konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z dokazovania, ako aj písomných dôkazov, pričom záver prvostupňového súdu je správny. Odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. l O. s. p., že účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ďalej poukazuje na ust. § 132 O. s. p., podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Ako vyplýva z rozhodnutia dovolacieho súdu a odvolacieho súdu, v konaní zostal sporný dobropis č. 1939000, alebo dobropis na sumu 193.900,- Sk. Existenciu takéhoto dobropisu žalobca nevyvrátil a nevyvrátil ani skutočnosť, o čom informuje žalobca žalovaného (č. l. 498) listom zo
  33. septembra 1995, kde ho informuje že „...Našou firmou bol „fiktívny dobropis č.193900“ od Pivovar Radegast Nošovice vrátený
  34. júla 1995 späť preto, že Pivovar Radegast finančné prostriedky na náš účet nepoukázal a tiež preto, že nezodpovedá obalovému kontu a teda nemohlo dôjsť ani k vzájomnému započítaniu záväzkov a pohľadávok.“ Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca svojim postupom, keď si s Pivovarom Radegast nevyjasnil otázku predmetného dobropisu č. 193000 z Pivovaru Radegast Nošovice a to preto, že na jeho účet neboli pripísané finančné prostriedky a z dôvodu, že nezodpovedal obalovému kontu, tento dobropis nereklamoval. Teda žalobca o dobropise na sumu 193 900,- Sk vedel, ale svojou nečinnosťou nezisťoval dôvody dobropisovania predmetnej čiastky z Pivovaru Radegast. Odvolací súd je názoru, že takýto postup žalobcu nemôže byť na ujmu žalovaného. Odvolací súd poukazuje aj na tvrdenie žalobcu, že tento dobropis bol vrátený späť preto, že nezodpovedá obalovému kontu. Ak teda nezodpovedá obalovému kontu (neuviedol o ktoré obalové konto ide), vrátil ho bez ujasnenie tejto skutočnosti a vyjasnenia, prečo mu dobropis Pivovar Radegast zaslal a následne požadoval žalobou finančné plnenie od žalovaného, nemožno hodnotiť inak, ako tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svojím konaním spôsobil, že žalovaný plnil, v tomto prípade vrátil vratné obaly po odmietnutí ich prevziať žalobcom, priamo Pivovaru Radegast Slovakia - viď príloha „C“ ku kúpnej zmluve. Preto odvolací súd vyhodnotil námietku odvolateľa - žalobcu za nedôvodnú. Žalovaný v odvolaní spochybnil označenie žalobcu, keďže od roku 2006 (
  35. marca 2006) nie je podnikateľom. K námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa, rozhodnutím živnostenského úradu na jeho žiadosť pred alebo po začatí konania nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho podnikateľskej činnosti (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/377/1998) a preto k námietke žalovaného nemohol prihliadnuť. K námietke žalovaného, že žalobca nevie, aké konkrétne dodávky piva a vratných obalov žaluje, odvolací súd poukazuje na dostatočné zistenia súdom prvého stupňa a ako aj jeho rozsiahle odôvodnenie, ktoré je zrozumiteľné a jasné a s týmto sa odvolací súd stotožňuje. K námietke žalovaného, že žalobca mal žalovať o vydanie obalov s tým, že až v prípade ich nevrátenia mal požadovať ich cenu, odvolací súd poukazuje na názor dovolacieho súdu vyslovený v jeho uznesení sp. zn. 1ObdoV/3/2008 a sp. zn. lObdoV/4/2008 týkajúci sa prílohy C kúpnej zmluvy, že súd prvého stupňa nebol povinný uvádzať vo výroku rozsudku spôsob časti plnenia formou vratných obalov a ich povinnosti prevzatia žalobcom, nakoľko sa žalobca podanou žalobou takéhoto plnenia nedomáhal a predmetom sporu je zaplatenie dodávky piva a hodnota nevrátených vratných obalov. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením „Zoznamu“ faktúr za realizované dodávky piva vo vratných obaloch pri dobropisovaní za jednotlivé vrátené obaly a následnej písomnej reakcie žalovaného z
  36. mája 2000 (č. l. l47),
  37. júna 2000 a
  38. septembra 2000 (č. l. l52), z ktorej vyplýva, že so zoznamom žalovaný plne súhlasí, ako uznaním záväzku podľa § 323 ods. l Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania, tak ako ho priznal žalobcovi prvostupňový súd vo svojom rozsudku, nie je v rozpore so zákonom a ani s dobrými mravmi. Tento bol žalobcovi priznaný nie z celej žalovanej sumy, ale len zo sumy, ktorú prvostupňový súd žalobcovi priznal ako preukázanú a oprávnenú. Súd prvého stupňa jasne vyjadril spôsob, akým postupom sa riadil pri skúmaní oprávnenosti výšky úroku z omeškania. S týmto postupom sa odvolací súd stotožňuje. S otázkou dobropisu č. 193900 sa vysporiadal odvolací súd vo vyššie uvedenom texte. Odvolací súd poukazujúc na dostatočné dokazovanie súdu prvého stupňa týkajúcich sa žalovanej istiny a príslušenstva, z ktorého prvostupňový súd vyvodil vecne a právne správne závery vo svojom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť istinu vo výške 11 680,74 eur s 19 % úrokom z omeškania od
  39. apríla 1998 do zaplatenia žalobcovi a v časti, ktorou žalobu žalobcu v časti zaplatenia sumy 6 436,30 eur zamietol podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Odvolanie účastníkov konania proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to do časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania, odvolací súd zrušil podľa ust. § 221 ods. l písm. h/ O. s. p. a vec v zrušujúcej časti mu vrátil na nové konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.), pričom úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj trovách odvolacieho konania. K názoru odvolacieho súdu, že rozsudok prvostupňového súdu v časti trov konania je potrebné pre nesprávnu aplikáciu ust. § 142 ods. 2 O. s. p. zrušiť, viedli odvolací súd tieto dôvody: 1) Prvostupňový súd konanie o zaplatenie sumy 683,13 eur zastavil a nerozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 2 O. s. p. o trovách konania z pohľadu, kto zavinil, že konanie bolo zastavené. 2) Ďalej prvostupňový súd rozhodol percentuálne o náhrade trov konania žalovanému -37,9 % a žalobcovi ich vyčíslil. Keďže podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. sa o náhrade trov pri čiastočnom úspechu účastníka rozhoduje pomerne, potom žalovaný bol úspešný v časti späťvzatia žaloby vo výške 683,13 eur a v časti 6 436,30 eur, v ktorej bola žaloba žalobcu zamietnutá. Žalovaný mal úspech v konaní vo výške 7 119,43 eur a žalobca bol úspešný vo výške 11 800,17 eur. Pomer úspechu medzi účastníkmi konania je 62,1 % žalobca a 37,9 % u žalovaného. Od 62,1 % treba odpočítať 37,9 % a dostaneme, že žalobca má právo na náhradu trov vo výške 24,2 %. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. a trovy konania pomerne nerozdelil, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, v ktorom rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  40. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.