Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 15XCdo/144/2016 Identifikačné číslo spisu: 6812206632 Dátum vydania rozhodnutia: 23.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Izakovičová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6812206632.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca, pod sp. zn. 3C/306/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
- januára 2015, č. k. 15Co/876/2013 - 128, takto rozhodol: Dovolanie žalobcu o d m i e t a. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Revúca uznesením zo dňa
- apríla 2013, č. k. 3C/306/2012 - 32, uložil žalobcovi povinnosť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť k č. 3C/306/2012 súdny poplatok vo výške 66,- eur za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením zo dňa
- januára 2015, č. k. 15Co/876/2013 - 128, uznesenie okresného súdu potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, ktorý kvalifikoval podanie žalobcu ako vznesenie námietky zaujatosti a následne vyrubil súdny poplatok podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Nakoľko Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval o námietke zaujatosti na návrh žalobcu, žalobcovi vznikla podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch a položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov povinnosť zaplatiť súdny poplatok, a to bez ohľadu na skutočnosť, že konanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podliehalo vecnému oslobodeniu. V súvislosti uložením poplatkovej povinnosti za námietku zaujatosti v rámci konania podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch oslobodeného od súdneho poplatku odvolací súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
- 2010, č. k. 8Co/294/2010 - 65, z ktorého vyplýva, že oslobodenie konania od povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na konanie o námietke zaujatosti. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal zrušiť rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O. s. p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania považoval nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jeho vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzoval z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom mu mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítal aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1Cdo/122/2014, 1Cdo/264/2013, 3Cdo/534/2014, 4Cdo/132/2014, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 4Cdo/380/2014, 4Cdo/424/2014, 5Cdo/295/2014, 5Cdo/311/2014, 6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/
- Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 a § 239 O. s. p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.