1, ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedenom v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku bol uznesením Krajského súdu v Trnave zo
2 Trestného poriadku sa uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 7. júla 2020, sp. zn. 3To/30/2020 zrušuje v celom rozsahu. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „súd I. stupňa“) zo 4. decembra 2019, sp. zn. 2T/31/2015, bol obvinený C. I. (ďalej len „obvinený“) uznaný za vinného pre prečin ohrozenia a poškodenia životného prostredia
1, ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do
4 Trestného zákona (účinného do 31. augusta 2015), s poukazom na § 36 písm.
1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a
1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu vo výmere 1 rok. Zároveň súd I. stupňa
1 Trestného poriadku odkázal poškodenú Bratislavskú vodárenskú spoločnosť a. s. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obvinený a poškodená Bratislavská vodárenská spoločnosť a. s., ktoré Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 7. júla 2020, sp. zn. 3To/30/2020
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a § 374 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením zo 4. augusta 2021, sp. zn. 3Tdo/7/2021
c) Trestného poriadku odmietol, pretože neboli splnené dôvody dovolania
Na základe podnetu obvineného podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“) dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu zo
ktorého doplnil svoje pôvodné vyjadrenie zo 14. júna 2007 o povolené druhy inertného odpadu kategórie č. XX XX XX - popolček z uhlia a XX XX XX - tuhé rekreačné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika, zároveň uviedol, že jeho vyjadrenie nenahrádza súhlas
ustanovení zákona o odpadoch a nie je rozhodnutím
predpisov o správnom konaní. Predseda Hlavného banského úradu JUDr. Ing. C. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že banský úrad nie je kompetentným orgánom na rozhodovanie o druhoch odpadu, ktoré možno pri likvidácii lomu použiť, kompetentnými sú orgány odpadového hospodárstva, ktorým bol v danom čase Obvodný úrad životného prostredia Piešťany. Z výpovede JUDr. Ing. C. Y. vyplynulo, že obvinený nebol povinný žiadať o zmenu rozhodnutia o povolení likvidácie lomu Obvodný banský úrad v Bratislave v prípade, že chcel doplniť druhy odpadu dovážaného do lomu, keďže banský úrad nie je kompetentný o tom rozhodovať a nešlo o zmenu výrokovej časti ich rozhodnutia. Súd I. stupňa teda správne konštatoval, že ak chcel obvinený do lomu C. I. navážať aj iné druhy odpadu, bol povinný požiadať Obvodný úrad životného prostredia Piešťany o jeho doplnenie, čo svojou žiadosťou doručenou Obvodnému úradu životného prostredia Piešťany
b) Trestného zákona ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom sú splnené súčasne. Nedostatok jednej z takýchto zložiek znamená, že čin je nezavinený. Obvinený v podnete na podanie dovolania poukázal na rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré u neho vylúčili zavinenie z nevedomej nedbanlivosti:
7 Správneho poriadku uplatňovať zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Štátne orgány teda vytvorili taký stav, že u obvineného vylúčili možnosť predvídať budúci priebeh, pretože obvinený v zmysle zákona predpokladal, že rozhodnutia úradov sú v súlade so zákonom a tak o nich nemal pochybnosť. Zlyhaním ľudského faktora bolo v skutočnosti porušenie zásady zákonnosti a zásady materiálnej pravdy zo strany správneho orgánu a toto nemôže byť základom pre trestnú zodpovednosť obvineného vo forme nevedomej nedbanlivosti. Obvodný úrad životného prostredia Piešťany mal povinnosť zistiť, či sú splnené všetky podstatné skutočnosti pre vydanie vyjadrenia, pričom obvinený správne predpokladal zákonnosť a správnosť vyjadrenia úradu a v súlade s ním koordinoval svoje konanie.
vyjadrenia obvineného tento vedel, že má po vyjadrení požiadať Obvodný banský úrad v Bratislave o povolenie na tieto druhy odpadu, žiadosť poslal poštou bez potvrdenia, pretože zákon neurčuje presnú formu a nezisťoval, či bola táto žiadosť doručená, ani či Obvodný banský úrad v Bratislave vydal povolenie. Až do výpovede JUDr. Ing. C. Y. z Hlavného banského úradu bolo celé konanie vedené proti obvinenému z dôvodu, že pokračoval v činnosti bez príslušného povolenia Obvodného banského úradu v Bratislave. JUDr. Ing. C. Y. však vypovedal, že keďže vo výrokovej časti pôvodného povolenie Obvodného banského úradu v Bratislave neboli uvedené konkrétne druhy odpadov, nebolo potrebné vydávať nové povolenie ani žiadať o zmenu činnosti. S ohľadom na vyjadrenie Hlavného banského úradu a s ohľadom na to, že vo výrokovej časti rozhodnutia o povolení banskej činnosti nie sú uvedené druhy odpadov, nebolo možné kvalifikovať konanie obvineného tak, ako to bolo ustálené v obžalobe. Zároveň však s ohľadom na vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Piešťany nebolo možné kvalifikovať konanie obvineného ani ako ho ustálil súd I. stupňa, keďže nie je pravdou, že by obvinený v žiadosti uviedol, že sa jedná iba o inertný odpad, ale uviedol, že sa jedná o inertné a ostatné, nie nebezpečné odpady. Právny záver súdu I. stupňa a odvolacieho súdu o naplnení subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu vo forme nevedomej nedbanlivosti vyvracia správanie sa Obvodného úradu životného prostredia Piešťany. V trestnej veci sa jedná o nedôslednosť zainteresovaných úradov a ich alibistický prístup. Obvodný úrad životného prostredia Piešťany sa vyhovoril, že vydáva len vyjadrenie a povolenie má vydať Obvodný banský úrad v Bratislave. Obvodný banský úrad v Bratislave sa vyhovoril, že vydáva povolenia na základe vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia Piešťany. Obvodný úrad životného prostredia Piešťany sa zas vyhovoril, že síce vydal súhlasné vyjadrenie, ale to nenahrádza povolenie a keby obvinený požiadal o povolenie Obvodný banský úrad v Bratislave,ich súhlasné vyjadrenie by bolo súčasťou povolenia, ale keby bolo prebehlo riadne povoľovacie konanie, povolenie na ukladanie takého druhu odpadu by obvinený nezískal. Hlavný banský úrad zas uviedol, že žiadne ďalšie povoľovacie konanie nebolo potrebné a rozšírenie alebo zmena odpadov je možná len na základe pozitívneho vyjadrenia orgánu odpadového hospodárstva, ktorým bol Obvodný úrad životného prostredia Piešťany. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. sa popri tom roky snažila neúspešne dosiahnuť ukončenie zavážania lomu „nepovoleným“ odpadom, pričom ju zmienené kompetentné úrady odbíjali s tým, že všetko je v súlade s povoleniami a zároveň sa všetky orgány v priebehu hlavného pojednávania zhodli, že obvinený konal v rozpore s povoleniami, ktoré nepotreboval, ale keby ich potreboval, nebol by ich získal, hoci ich v podstate mal. Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup nemožno nahradiť vyvodením trestnej zodpovednosti voči obvinenému s tým, že mal a mohol vedieť aj to, čo nevedeli úrady. Obvinený postupoval v zmysle zákona, požiadal o vyjadrenie príslušný orgán odpadového hospodárstva a jeho závermi sa riadil. Ministerka spravodlivosti navrhla najvyššiemu súdu aby
1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením odvolacieho súdu zo
2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zo 7. júla 2020, sp. zn. 3To/30/2020 a zrušil aj ďalšie rozhodnutia obsahovo naň nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a
1 Trestného poriadku prikázal odvolaciemu súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa písomne vyjadril obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Uja, advokáta v Trenčíne, podaním z
vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení účinnom do
ktorého bolo možné do lomu navážať iba inertný odpad) sa dopĺňa o povolené druhy odpadu č. XX XX XX a XX XX XX, pričom vyjadrenie nenahrádza súhlas
ustanovení zákona o odpadoch a rozhodnutie
predpisov o správnom konaní. Obvinený sa
prokurátora nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje protiprávne konanie poukazovaním na pochybenia pri vydávaní vyjadrenia, keď zaviezol do lomu cca 7.000 ton odpadu, ktorý nespĺňa požadované parametre. Motívom obvineného mala byť
názoru prokurátor zištnosť, pretože z listinných dôkazov vyplýva, že zo strany spoločností J., s. r. o. H. a B., s. r. o. Y. bola obvinenému za uskladnenie odpadu vyplatená suma 61.064,14 Eur, za kubický meter (730 kg materiálu), za uskladnenie odpadu platil obvinený obci C. 0,033 Eur, pričom do lomu naviezol 9.564,64 metrov kubických materiálu, obci mal zaplatiť 315,63 Eur a paušálne za rok 1.991,63 Eur. Obvinenému bolo vydané banské oprávnenie Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici 6. septembra 1999 na podnikanie v likvidácii lomu v dobývacom priestore M., ktoré bolo v roku 2006 doplnené o zriaďovanie, zabezpečenie a likvidáciu lomu. Z uvedeného
prokurátora vyplýva, že obvinený rovnakým spôsobom (formu zavážania odpadu) likvidoval v minulosti lom M. V.. - H. C.. Obvinený jednoznačne a preukázateľne podnikal v oblasti nakladania s odpadom od roku 1999 a vykonával likvidácie lomov ich zavážaním odpadov a teda sa problematike denne za účelom zisku venoval najmenej 11 rokov pred spáchaním skutku. Musel mať dôsledný prehľad o zákonnej úprave, pojmoch a označeniach jednotlivých druhov odpadov a podmienkach dodržiavania ustanovení zákona o odpadoch a ostatných súvisiacich a vykonávacích predpisov. Z vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia Piešťany, Štátna vodná správa z
1, ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do
bodu 4.
žiadosti priloženého Plánu likvidácie lomu,
ktorého sa v časti spôsobu likvidácie uvádza, že zoznam povolených materiálov je určený vo vyjadrení úradu zo
c) Trestného poriadku odmietnuť. K vyjadreniu prokurátora sa vyjadril obvinený prostredníctvom obhajcu podaním z
ministerky spravodlivosti protichodné a zmätočné a tvrdenie, že obvinený úmyselne použil nesprávne slovné spojenie považuje za špekulatívne s cieľom ospravedlniť pochybenia štátnych orgánov. V žiadosti z
ministerky spravodlivosti vyplýva, že do lomu je možné zavážať nie len inertný odpad, ale aj odpad č. XX XX XX - popolček z uhlia a č. XX XX XX - tuhé rekreačné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika. V tomto štádiu Obvodný úrad životného prostredia Piešťany vedel, že sa do lomu naváža aj iný odpad, ako inertný a obvinenému poskytol istotu, že do lomu je možné zavážať aj tieto druhy odpadov. Ministerka spravodlivosti poukázala na to, že prokurátor vo svojom vyjadrení vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Piešťanyz
3 Trestného poriadku, ktorý ministerka spravodlivosti uplatnila. Dovolací súd tak preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému ministerka spravodlivosti podala dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu (§ 384 ods. 1 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že uplatnený dôvod dovolania bol zjavne preukázaný. Na úvod je potrebné poznamenať, že dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Naplnenie dovolacieho dôvodu možno aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Aby sa uplatnením tohto inštitútu nezakladala prípadne ďalšia riadna opravná inštancia, Trestný poriadok jasne ustanovuje pravidlá a vymedzuje taxatívne dovolacie dôvody, za ktorých možno dovolanie podať. Rozsah prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané (§ 385 Trestného poriadku). Oboznámením sa s obsahom predloženého spisu dovolací súd zistil nasledovné, v rámci dovolacích námietok relevantné, skutočnosti: Dňa 23. apríla 2007 doručil obvinený Obvodnému úradu životného prostredia Piešťany žiadosť o vyjadrenie k povoleniu banskej činnosti, a to k likvidácii lomu v dobývacom priestore C. V.., spolu s plánom likvidácie (č. l. 292 vyšetrovacieho spisu). Obvodný úrad životného prostredia Piešťany vydal 14. júna 2007 vyjadrenie k povoleniu banskej činnosti (č. l. 280 - 281 vyšetrovacieho spisu). Vo vyjadrení uviedol povolené konkrétne druhy inertného odpadu, ktoré možno do lomu navážať a to odpady kat. č. XX XX XX - betón, XX XX XX - tehly, XX XX XX - zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky iné ako uvedené v XX XX XX, XX XX XX - zemina a kamenivo iné ako uvedené v XX XX XX, XX XX XX - výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05, ktoré sú zaradené medzi ostatné odpady
vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z. Následne vydal Obvodný banský úrad v Bratislave 9. januára 2008 povolenie na likvidáciu lomu v dobývacom priestore C. V..
priloženého plánu likvidácie (č. l. 119 - 123 vyšetrovacieho spisu). Obvinený v podaní doručenom Obvodnému úradu životného prostredia Piešťany
vyjadrenia majiteľa kontrolovaného subjektu (obvinený) sa jednalo o odpad kat. č. XX XX XX - tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika. Dňa
1 zákona č. 17/1992 Zb. každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, prechádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie.
1 zákona č. 17/1992 Zb. znečisťovanie životného prostredia je vnášanie takých fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie.
1 zákona č. 223/2001 Z. z. každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia alebo povolenia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím alebo povolením. Pri nakladaní s odpadmi alebo inom zaobchádzaní s nimi je každý povinný chrániť zdravie ľudí a životné prostredie.
3 písm. a), písm.
4 písm. b) bodu 2, ktorá nespĺňa všetky požiadavky na skládky odpadov
tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.
1 písm. e) zákona č. 223/2001 Z. z. držiteľ odpadu je povinný zabezpečovať zneškodnenie odpadov, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť ich zhodnotenie. Uznesením odvolacieho súdu zo 7. júla 2020, sp. zn. 3To/3/2020 bolo
Trestného poriadku zamietnuté odvolanie obvineného (ako aj poškodenej Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a. s.). Ministerka spravodlivosti v prejednávanom prípade odvolaciemu súdu vyčítala, že nenapravil pochybenie súdu I. stupňa, ktorý konštatoval, že obvinený vo svojej žiadosti o doplnenie zoznamu odpadov deklaroval, že sa jedná o inertný odpad, hoci priložil odborný posudok, že ide o nie nebezpečný odpad (t. j. dve rôzne kategórie odpadov), pričom obvinený v skutočnosti v žiadosti uviedol, že sa jedná o inertné odpady a ostatné odpady, ktoré nevykazujú žiadne nebezpečné vlastnosti. Ľahkovážnosťou príslušného štátneho orgánu, ktorým bol Obvodný úrad životného prostredia Piešťany, došlo k vydaniu povolenia, ku ktorého vydaniu by v prípade zodpovedného konania úradu nedošlo. Závery súdu I. stupňa, na ktorého nadväzujú závery odvolacieho súdu považuje ministerka spravodlivosti za prinajmenšom rozporuplné, pretože nie je zrejmé, ako z nich usúdili zavinenie aspoň formou nevedomej nedbanlivosti. Uvedenú formu zavinenia obvineného vyvracajú jednotlivé rozhodnutia Obvodného úradu pre životné prostredie Piešťany, ktoré potvrdzujú, že tento vedel, že do lomu je navážaný aj iný ako inertný odpad. Nedôslednosť zainteresovaných úradov je zodpovednosťou štátu a nemožno ju nahradiť vyvodením zodpovednosti voči obvinenému s tým, že mal a mohol vedieť to, čo nevedeli úrady. Dovolací súd po preskúmaní spisu, najmä s ohľadom na ministerkou spravodlivosti namietanými skutočnosťami dospel k tomu, že záver súdu I. stupňa, ktorý potvrdil i odvolací súd, o konaní obvineného, ktoré malo naplniť skutkovú podstatu prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia vo forme nevedomej nedbanlivosti a to tak, že porušil všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia, keď na skládku, o ktorej vedel, že je skládkou na inertný odpad, umožnil naviesť odpad, ktorý nespĺňa limitné hodnoty pre inertný odpad, nie je správny. Naopak sa najvyšší súd stotožnil s názorom ministerky spravodlivosti, že súd I. stupňa nesprávne v skutkovej vete ustálil, že obvinený vo svojej žiadosti o doplnenie zoznamu odpadov, doručenej Obvodnému úradu životného prostredia Piešťany 18. augusta 2010 deklaroval, že ide o inertný odpad, čo následne na podklade odvolania obvineného odvolací súd neopravil. Je síce pravdou, že v odôvodnení svojich rozhodnutí súdy uvádzajú, že v žiadosti uviedol okrem inertného aj ostatný odpad, avšak skutok je ustálený tak, akoby obvinený v žiadosti uviedol iba inertný odpad. Z vyšetrovacieho spisu, konkrétne č. l. 299 však vyplýva, že obvinený v predmetnej žiadosti uviedol, že sa jedná o inertné odpady a ostatné odpady, ktoré nevykazujú žiadne nebezpečné odpady. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z., sa odpady členia na nebezpečné odpady, označené písmenom N a ostatné odpady, označené písmenom O. Príloha č. 1 vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z. obsahuje zoznam skupín, podskupín a druhov odpadov,
ktorej sa odpady, ktoré žiadal obvinený do zoznamu odpadov použitých pri likvidácii lomu doplniť (XX XX XX - popolček z uhlia a XX XX XX - tuhé rekreačné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika), zaraďujú do skupiny ostatným odpadov, rovnako ako odpady, ktoré mu v pôvodnom vyjadrení povolil Obvodný úrad životného prostredia Piešťany zo 14. júna 2007 do lomu ukladať (XX XX XX - betón, XX XX XX - tehly, XX XX XX - zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky iné ako uvedené v XX XX XX, XX XX XX - zemina a kamenivo iné ako uvedené v XX XX XX, XX XX XX - výkopová zemina iná ako uvedená v XX XX XX). Z uvedeného vyplýva že odpad, ktorý žiadal obvinený do zoznamu odpadov použitých pri likvidácii lomu doplniť, je odpadom ostatným, tak ako v žiadosti uviedol. Dovolací súd však považuje za opodstatnenú tú skutočnosť, že obvinený nemohol postupovať v rozpore s ustanoveniami § 17 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. a ustanoveniami § 18 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. f) a § 19 ods. 1 písm. e) zákona č. 223/2001 Z. z., tak ako to ustálili súdy nižšieho stupňa, keď mal vyjadrenie príslušného orgánu štátnej správy na zavážanie daného druhu odpadu do lomu C..
1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie v znení účinnom do 31. októbra 2012 obvodný úrad životného prostredia v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie
osobitných predpisov.
n) zákona č. 223/2001 Z. z. obvodný úrad životného prostredia vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach
tohto zákona a dáva vyjadrenia s výnimkou vecí patriacich iným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Z citovaných ustanovení vyplýva, že Obvodný úrad životného prostredia Piešťany bol príslušným štátnym orgánom odpadového hospodárstva, ktorý mal posúdiť, resp. posúdil a vyjadril sa k tomu, či predmetný odpad možno použiť pri likvidácii lomu C. V.. Svojím vyjadrením z 20. augusta 2010 doplnil zoznam odpadov, ktoré možno pri likvidácii lomu C. V. použiť o odpady kat. č. XX XX XX - popolček z uhlia a XX XX XX - tuhé rekreačné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika
vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z. a teda povolil obvinenému zavážať lom C. V. aj uvedenými druhmi odpadov. Obvinený v súlade s vyjadrením Obvodného úradu životného prostredia Piešťany z 20. augusta 2010 umožnil do lomu C. V.. navážať aj popolček z uhlia a tuhé rekreačné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom do 30. júna 2011 (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
3 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
6 Správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.
1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V zmysle citovaných ustanovení Správneho poriadku ministerka spravodlivosti vo svojom dovolaní správne poukázala na skutočnosť, že správne orgány sú povinné postupovať v rámci svojej rozhodovacej činnosti v súlade so zásadou zákonnosti a zásadou materiálnej pravdy. Správny orgán, ktorým bol v prejednávanom prípade Obvodný úrad životného prostredia Piešťany, ako príslušný orgán odpadového hospodárstva, bol povinný spoľahlivo zistiť stav veci a to dopad zavážania lomu C. V.. odpadom, o ktorého doplnenie obvinený vo svojej žiadosti žiadal a až následne vydať vyjadrenie zodpovedajúce tomuto stavu. Najvyšší súd je toho názoru, že nemožno obvinenému pričítať zodpovednosť za porušenie akýchkoľvek ustanovení, keď konal v súlade s vyjadrením, ktoré vydal príslušný orgán štátnej správy, oprávnený posudzovať vplyv toho ktorého odpadu na životné prostredie a to ani vo forme zavinenia, ktorým je nevedomá nedbanlivosť, bez ohľadu na to, do akej kategórie odpadov zaradil vo svojej žiadosti odpad, ktorý žiadal doplniť. Obvinený sa teda nemohol dopustiť prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia tak, ako to ustálil súd I. stupňa, čo následne potvrdil odvolací súd. Čo sa týka záveru súdov nižších stupňov, že obvinený nemohol konať v rozpore s rozhodnutím o povolení likvidácie lomu vydaným Obvodným banským úradom v Bratislave z 9. januára 2008, tak ako to predpokladá obžaloba, pretože predmetné povolenie vo výrokovej časti neurčovalo povolené druhy odpadu, ktoré môže obvinený do lomu C. V.. navážať, s uvedeným sa stotožnil i dovolací súd pretože:
51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení účinnom do 31. augusta 2009 (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.“) organizáciou sa
tohto zákona rozumejú právnické a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti3a) vykonávajú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, prípadne inú činnosť upravenú týmto zákonom.
2 zákona č. 51/1988 Zb. banskú činnosť, činnosť vykonávanú banským spôsobom a inú činnosť upravenú týmto zákonom, možno vykonávať na základe oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia vydaného alebo uloženého rozhodnutím
tohto zákona, banského zákona alebo
osobitných predpisov;4) činnosť musí byť vykonávaná v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou obvodným banským úradom v konaní o vydanie oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia.
1 zákona č. 51/1988 Zb. organizácia môže vykonať zmenu technickej dokumentácie,
ktorej je banská činnosť povolená bez povolenia obvodného banského úradu, ak nedôjde k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené
osobitných predpisov12b) nad rozsah prípustný
podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti a nedôjde k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho častí. Z vyjadrenia predsedu Hlavného banského úradu z 27. marca 2017 (č. l. 878 súdneho spisu) vyplýva, že ak príslušný banský úrad v podmienkach vo výrokovej časti rozhodnutia o povolení banskej činnosti neurčil použitím akých konkrétnych odpadov sa likvidácia vykoná, môže organizácia vykonať zmenu technickej dokumentácie,
ktorej je banská činnosť povolená bez povolenia banského úradu. Na to, aby obvinený mohol navážať do lomu C. aj ďalšie druhy odpadu teda postačovalo vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Piešťany, ako orgánu ktorý posudzuje druh odpadu s ohľadom na životné prostredie. K takýmto záverom dospel aj súd I. stupňa spolu s odvolacím súdom. Najvyšší súd má za to, že ak možno dospieť k takémuto záveru, že obvinený postupoval správne, nepotreboval pre rozšírenie druhov odpadu navážaného do lomu C. V.. ďalšie rozhodnutie o povolení banskej činnosti od Obvodného banského úradu v Bratislave a postačovalo vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Piešťany z 20. augusta 2010, nemožno dospieť k záveru, že obvinený sa na základe konania uskutočňovaného v súlade s rozhodnutím príslušného štátneho orgánu dopustil hoc aj z nedbanlivosti protiprávneho konania. Ak aj dospeli súdy k záveru, že orgán štátnej správy, ktorým je Obvodný úrad životného prostredia Piešťany, si nesplnil svoju povinnosť riadne a nesprávne posúdil druh odpadu, ktorým doplnil zoznam odpadov, je to zodpovednosťou daného orgánu štátnej správy a ako ministerka spravodlivosti správne poznamenala, nemožno ju pričítať obvinenému, v zmysle nevedomej nedbanlivosti, teda že mal a mohol vedieť, že lom C. V.. je skládkou inertného odpadu. Preto bolo nevyhnutné konštatovať, že dovolacie námietky ministerky spravodlivosti uvedené v podanom dovolaní boli nie len relevantne uplatnené
3 Trestného poriadku, ale aj vznesené opodstatnene.
3 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
5 Trestného poriadku dôvody
odseku 1 písm. i) a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
1 Trestného zákona v znení účinnom do 31. augusta 2015 kto z nedbanlivosti vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku väčšej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
4 Trestného zákona v znení účinnom do 31. augusta 2015 odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.
Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
1 Trestného poriadku, ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
Trestného poriadku, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Dovolací súd so zreteľom na uvedené zistenia
1 Trestného poriadku vyslovil na podklade dovolania ministerky spravodlivosti vo výroku tohto rozsudku porušenie zákona v neprospech obvineného z dôvodu
3 Trestného poriadku, postupom
2 Trestného poriadku zrušil uznesenie odvolacieho súdu zo 7. júla 2020, sp. zn. 3To/30/2020, zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Trestného poriadku prikázal odvolaciemu súdu, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol.
1 Trestného poriadku orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Úlohou odvolacieho súdu, s ohľadom na uvedené závery najvyššieho súdu, bude pri viazanosti právnym názorom
1 Trestného poriadku, opätovne rozhodnúť a to zákonne súladným spôsobom. Bude preto potrebné prehodnotiť skutkové a právne závery ku ktorým dospel súd I. stupňa tak, aby boli v súlade s názorom dovolacieho súdu. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.