← Slovensko

uloženie povinnosti zdržať sa odpojenia odber. miesta a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/71/2021 Identifikačné číslo spisu: 3115211774 Dátum vydania rozhodnutia: 30.11.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Izakovičová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:3115211774.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu: R. K., obch. meno: Ludmila Kolářová - Reštaurácia na Kamenci, miesto podnikania: Hlavná 21, 911 05 Trenčín, IČO: 30 026 679, zastúpeného JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou, so sídlom Ľadová 16, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: SPP - distribúcia, a. s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpenému: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, advokátska kancelária, so sídlom Städtle 17, Vaduz 9490, Lichtenštajnské kniežatstvo, reg. č.: FL-0002.539.075-9, Registrácia: Amt Für Justiz Fürstentum Liechtenstein Handelsregister vo veci týkajúcej sa organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, o uloženie povinnosti zdržať sa odpojenia odberného miesta a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 11.590,59 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín, pod sp. zn. 36Cb/228/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

  1. novembra 2020, č. k. 8Cob/64/2019 - 400, takto rozhodol: I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania Odôvodnenie
  2. Okresný súd Trenčín (ďalej aj ako „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") rozsudkom zo dňa
  3. mája 2017, č. k. 36Cb/228/2015-156, uložil žalovanému povinnosť zdržať sa odpojenia odberného plynového zariadenia žalobcu na odbernom mieste žalobcu S. XX, C. (T. N. K.) od distribučnej siete zemného plynu z dôvodu nezaplatenia sumy 11.832,95 Eur titulom náhrady škody v zmysle Vyúčtovania škody za odber zemného plynu č. 9000194093 zo dňa
  4. marca
  5. Výrokom II. žalobu v časti o určenie, že právo na náhradu škody, ktorá bola žalovaným uplatnená vo Vyúčtovaní škody za odber zemného plynu č. 9000194093 zo dňa
  6. marca 2015 v sume 11.832,95 Eur, nevzniklo, zamietol. Výrokom III. vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 11.832,95 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od
  7. marca 2015 do zaplatenia v celom rozsahu zamietol. Výrokom IV. v konaní o žalobe žalobcu súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal a výrokom V. v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného priznal žalobcovi náhradu 100% trov konania o vzájomnej žalobe.
  8. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa
  9. augusta 2018, č. k. 8Cob/175/2017-226, pripustil späťvzatie vzájomnej žaloby v časti o zaplatenie 242,36 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 242,36 Eur od
  10. marca 2015 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. v tejto časti zrušil a konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v časti o zaplatenie 242,36 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 242,36 Eur od
  11. marca 2015 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti vo výroku III., ktorým bola vzájomná žaloba žalovaného zamietnutá, vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa odpojenia odberného plynového zariadenia žalobcu na odbernom mieste žalobcu S. XX, C. od distribučnej siete zemného plynu a vo výroku V. o nároku žalobcu na náhradu 100% trov konania proti žalovanému v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
  12. Po vrátení veci bolo uložené súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vykonať dokazovanie a zaoberať sa nárokom žalobcu na náhradu skutočne vzniknutej škody a ušlého zisku v dôsledku neoprávneného odberu plynu meraného určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií tak, ako to vyplýva z ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike s prihliadnutím na kompenzačnú funkciu inštitútu náhrady škody.
  13. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa
  14. mája 2019, č. k. 36Cb/228/2015-275, žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa odpojenia odberného plynového zariadenia žalobcu na odbernom mieste žalobcu S. XX, C. (T. N. K.) od distribučnej siete zemného plynu z dôvodu nezaplatenia sumy 11.832,95 Eur titulom náhrady škody v zmysle Vyúčtovania škody za odber zemného plynu č. 9000194093 zo dňa
  15. marca 2015 zamietol s tým, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 11.590,59 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od
  16. marca 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu 100% trov konania o žalobe a o vzájomnej žalobe.
  17. Z obsahu spisu vyplynulo, že sa žalobca sa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa
  18. mája 2015 domáhal voči žalovanému určenia, že žalovaným vyúčtovaná škoda, vyúčtovaním č. 9000194093 zo dňa
  19. marca 2015 v sume 11.832,95 Eur, je neoprávnená. Z listu „Vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa
  20. februára 2015" vyplýva, že žalovaný požaduje od žalobcu uhradiť údajnú škodu v sume 11.832,95 Eur do
  21. marca 2015 s tým, že škoda mala vzniknúť neoprávneným odberom plynu, ku ktorému malo dochádzať na odbernom mieste S. XX, C. (Reštaurácia na Kamenci) v období od
  22. marca 2014 do
  23. januára
  25. Podstatná argumentácia žalobcu sa týkala toho, že žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje žalovaného povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalobcu. Nie je zrejmé, aká škoda mala žalovanému vzniknúť porušením plomby meracieho zariadenia, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo bola jeho funkčnosť obmedzená. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani zo znaleckého posudku. Z posudku predloženého žalovaným podľa žalobcu nebolo zrejmé, či bol na meradle vykonaný zásah, ktorý by spôsobil nefunkčnosť meradla. Žalovaný nepreukázal, a to ani napriek reklamácii žalobcu, vznik škody. Nepreukázal ani, že by došlo k neoprávnenému odberu. Nepreukázal zodpovednosť žalobcu za uplatnenú škodu spôsobenú údajným neoprávneným odberom plynu, pretože neboli naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu. Nepreukázal ani žiadne porušenie povinnosti žalobcu, teda absentuje protiprávne konanie, ktoré by bolo spôsobilé privodiť škodu.
  26. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie okrem iných dôkazov upriamil pozornosť na znalecký posudok č. 98/PL-2015, vyhotovený znalcom, Ing. Petrom Leškom (ďalej len „znalecký posudok"). Zo znaleckého posudku vyplývalo, že na plombách osadených v kryte číselníka sa nachádza označenie „07-M43". Na základe optického skúmania znalec jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec nezistil poškodenie, ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombách osadených v kryte číselníka meradla. Na základe zistených skutočností znalec s veľkou pravdepodobnosťou predpokladal, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inými plombami. Znalec optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Nezistil poškodenie plomb osadených v kryte číselníka meradla, ani výrazné poškodenie krytu, ani meradla.
  27. Spoločnosť Plynárenská metrológia, s. r. o. v písomnom vyjadrení zo dňa
  28. januára 2016 uviedla, že porovnaním fotodokumentácie zo znaleckého posudku č. 98/PL-2015 s raznicami, ktoré sa v roku 2007 používali na označovanie plomb plynomerov je zrejmé, že sa tieto nezhodujú. Odtlačok raznice, nájdený na plynomere Schlumberger Rombach G25, výr. č. 4027696, rok výroby 1997 tak jednoznačne nie je odtlačkom originálnej raznice používanej v roku 2007 a pri overení plynomera dňa
  29. apríla 2007 nemohla byť plomba s takýmto odtlačkom na predmetný plynomer osadená. Pri vizuálnom porovnaní fotografií odtlačkov razníc používaných v roku 2007 a sporného odtlačku raznice na plombe predmetného plynomera súd zistil viditeľný rozdiel v tvare a hrúbke číslic 3 a 4 a v ich umiestnení na odtlačku, pričom na odtlačkoch originálnych razníc boli číslice 3, 4 hrubšie, iné tvarovo a inak umiestnené vo vzťahu k spodnej časti písmena M. Z uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetné odtlačky na plombách na plynomeri, demontovanom na odbernom mieste žalobcu, neboli vytvorené originálnymi raznicami, a teda na plynomeri boli porušené overovacie značky na plombách.
  30. Súd poznamenal, že mal k dispozícii 6 originálnych razníc, ktorých odtlačky boli preukázané v znaleckom posudku č. 234/2016 vyhotovenom Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Vzhľadom k tomu mal okresný súd za preukázané, že na plynomeri Rombach G25, DN50, výr. č. 4027696, rok výroby 1997 bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v dôsledku čoho odberom zemného plynu týmto označeným určeným meradlom v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike") došlo k neoprávnenému odberu plynu.
  31. Napriek tomu, že Ing. Peter Leška nemal ako znalec z odvetvia mechanoskopia oprávnenie na overenie predmetného meradla, súd prvej inštancie bol toho názoru, že ním vyhotovený znalecký posudok je ako dôkaz v konaní potrebné vyhodnotiť, a to samostatne i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Okresný súd pri hodnotení dôkazov, vykonaných vo vzťahu k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii vychádzal aj zo znaleckého posudku ako listiny avšak s tým, že jej vierohodnosť nezodpovedá znaleckému posudku, čo však samo o sebe, aj s prihliadnutím na ostatné dôkazné prostriedky uvedené v bodoch 11-13 odôvodnenia tohto rozsudku. Uvedené však podľa súdu prvej inštancie nemalo za následok, že by takýto dôkaz nemal žiadnu právnu silu. Pri formovaní rozhodnutia súd prvej inštancie zobral do úvahy aj skutočnosť, že na záveroch uvedených v označenom znaleckom posudku znalec, Ing. Peter Leška, trval aj ako svedok vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
  32. apríla
  33. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že výpoveď svedka predstavuje odlišný dôkazný prostriedok od listiny, ako aj znaleckého posudku. Podľa názoru súdu prvej inštancie, uvedené právne závery nie sú v rozpore s hodnotením znaleckého posudku Ing. Petra Leška vo vzťahu k dokazovaniu porušenia zabezpečenia v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa
  34. júna 2014, sp. zn. 7C/82/2014, s tým, že je potrebné prihliadnuť na všetky dôkazné prostriedky v uvedených sporoch.
  35. Zo znaleckého posudku mal okresný súd za zrejmé, že uvedené meradlo bolo predložené aj Ing. Petrovi Leškovi ako znalcovi, ktorý vyhotovil fotografie predmetných odtlačkov. Za potrebné považoval súd prvej inštancie vziať do úvahy, že pri demontáži uvedeného plynomera bol aj zástupca žalobcu - vedúci, pričom žalovaný netvrdil, ani to nevyplýva z predložených listín, že by zástupca žalobcu vzniesol námietky k zisteniam pracovníkov žalovaného alebo ku skutočnosti, že meradlo malo byť v zapečatenej krabici zaslané na expertízu znalcovi. Znalec Ing. Peter Leška potvrdil v označenom znaleckom posudku, že obal meradla pri jeho doručení znalcovi nebol poškodený. V konaní preto nebola preukázaná neoprávnená manipulácia alebo zásahy do predmetného meradla počas jeho demontáže na odbernom mieste žalobcu a prepravy k znalcovi.
  36. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov neoprávnene odoberal zemný plyn na odbernom mieste S. XX, C., T. N. K. určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa ust. § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov je žalobca povinný uhradiť žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Spolu so škodou je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť aj ušlý zisk. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
  37. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018, ktoré bolo vydané v obdobnej veci, týkajúcej sa nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu meraného meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
  38. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo medzi stranami sporné, že žalobca odoberal v období od
  39. marca 2014 do
  40. januára 2015 zemný plyn prostredníctvom distribučnej siete prevádzkovanej žalovaným. V spore bolo preukázané, že odber plynu žalobcom bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v dôsledku čoho išlo, podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, o neoprávnený odber. Žalovaný si v spore uplatnil skutočnú škodu v sume 11.590,59 Eur. Vzhľadom k tomu, že odber plynu žalobca realizoval prostredníctvom meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej siete vznikla škoda, keďže došlo k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalobcom. Presné množstvo žalobcom odobratého plynu v danom období nebolo možné určiť, keďže nebolo možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba. Právne relevantným pre určenie množstva skutočne odobratého plynu žalobcom v tomto prípade nemohol byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.
  41. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý by neodporoval zákonom, vychádzal súd prvej inštancie pri určení výšky skutočne odobratého plynu z metodiky upravenej vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"), ktorá zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.
  42. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa
  43. januára 2015 v období od
  44. marca 2014 do
  45. januára 2015 bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný pri vyčíslení škody v sume 11.550,59 Eur, v zmysle vyhlášky, vychádzal z elektrických spotrebičov nachádzajúcich sa v priestoroch prevádzky žalobcu: 3 ks plynová stolička, 1 plynový gril, 1 sporák priem. - 2 horáky, 1 sporák komb. Mora, 2 ohr. TUV Junkers, 4 gamatky Lampart, 1 gamatky Karma 2,3 kW, 1 gamatky Karma 3,3 KW, s celkovou spotrebou spotrebičov 9,47 m3/hod..
  46. Celkový počet prevádzkových hodín bol žalovaným zistený 2.712,50, pričom vychádzal z prevádzkových hodín žalobcu 12,5 hod. denne, pondelok až piatok. Žalobca trval na tom, že prevádzkové hodiny neboli žalovaným určené správne, ktoré tvrdenie však v spore nepreukázal. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobca predložil súdu printScreen internetovej stránky žalobcu z
  47. apríla 2015, na ktorom boli uvedené otváracie hodiny T. N. K., a to pondelok až piatok od 09:30 hod. do 14:00 hod.. Uvedený dôkaz, však podľa názoru okresného súdu, nepostačoval na preukázanie uvedeného tvrdenia žalobcu, keďže potvrdzuje iba otváracie hodiny T. N. K., a nie prevádzkové hodiny v kuchyni, jedálni a pohostinstve žalobcu. Naopak žalovaný predložil súdu fotografiu otváracích hodín Reštaurácie na Kamenci, zverejnených na vstupe do prevádzky žalobcu, z ktorej je zrejmá otváracia doba pondelok až piatok od 09:30 hod. do 22:00 hod.
  48. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za to, že skutočná škoda žalovaného spôsobená neoprávneným odberom plynu zo strany žalobcu v zmysle vyhlášky, predstavovala sumu 11.590,59 Eur (z toho 40,- Eur náklady na vypracovanie posudku na meradlo). Na základe uvedených skutočností, v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/, ods. 2, 3 zákona o energetike, zaviazal súd prvej inštancie žalobcu na náhradu škody, spôsobenej žalovanému neoprávneným odberom plynu, v sume 11.590,59 Eur. S prihliadnutím ku skutočnosti, že žalobca je s náhradou škody vo výške 11.590,59 Eur v omeškaní, v súlade s ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, zaviazal žalovaného i na zaplatenie úroku z omeškania 5,05% ročne zo sumy 11.590,59 Eur od
  49. marca 2015 do zaplatenia.
  50. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaným uplatnená náhrada škody vykazuje všetky znaky sankcie postihu za tvrdený neoprávnený odber, nie znaky reparácie spôsobenej škody, okresný súd uviedol, že predmetné tvrdenie žalobca nepreukázal. Žalobca poukazoval na to, že priemerná ročná spotreba za obdobie posledných troch rokov pred vznikom škody bola 46 634 kWh, pričom žalovaný vo svojom Výpočte škody vychádzal z celkovej spotreby 275.933,782 kWh, čo je takmer šesťnásobok priemernej ročnej spotreby žalobcu, a teda je zrejmé, že žalovaným vypočítané množstvo zemného plynu nemohol v žiadnom prípade žalobca spotrebovať. Napriek uvedeným číselným údajom súd prvej inštancie nemal za preukázaný sankčný charakter žalobou uplatnenej náhrady škody, keďže v spore neboli zdôvodnené, ani preukázané podmienky (el. spotrebiče a prevádzkové hodiny žalobcu), za ktorých bola dosiahnutá žalobcom uvedená priemerná ročná spotreba plynu, a teda ich nebolo možné porovnať s podmienkami zistenými na mieste samom dňa
  51. januára 2015 a posúdiť, či boli rovnaké. Dôraz súd prvej inštancie kládol na to, že výpočet žalovanej škody vychádzal z reálne zisteného množstva el. spotrebičov a otváracích hodín v prevádzke žalobcu.
  52. V spore nemal súd prvej inštancie za preukázané tvrdenie žalobcu, že by si žalovaný vo vzťahu k predchádzaniu vzniku žalovanej škody preventívnu, zákonnú povinnosť (§ 415 Občianskeho zákonníka) nesplnil, a to tým, že by ihneď po zistení poškodenia plynomeru dňa
  53. septembra 2014 nekonal, nevyrozumel o tom žalobcu a neodstránil závadný stav, pričom konal až po viac ako 4 mesiacoch od tohto zistenia, teda až
  54. januára
  55. V spore nebolo podľa okresného súdu preukázané ani, že by žalovaný poškodenie predmetného plynomera zistil už
  56. septembra
  57. Napriek tomu, že žalovaný v liste zo dňa
  58. februára 2015 uviedol, že dňa
  59. septembra 2014 jeho pracovníci zistili poškodenie plynomeru na predmetnom odbernom mieste, zo Zápisu zo dňa
  60. januára 2015 a výpovede svedka vyplývalo, že kontrola odberného miesta žalobcu bola vykonaná v dňoch
  61. januára 2015 a
  62. januára 2015, kedy pracovníci žalovaného nadobudli podozrenie o poškodení predmetného plynomeru. Z uvedeného vyplýva, že v liste žalovaného zo dňa
  63. februára 2015 bol mylne uvedený dátum
  64. septembra 2014 namiesto správneho dátumu
  65. januára
  66. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že v spore nebola preukázaná všeobecná zodpovednosť žalovaného za žalovanú škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
  67. V časti o uloženie povinnosti zdržať sa odpojenia odberného plynového zariadenia žalobcu na odbernom mieste žalobcu S. XX, C. (T. N. K.) od distribučnej siete zemného plynu z dôvodu nezaplatenia sumy 11.832,95 Eur titulom náhrady škody v zmysle Vyúčtovania škody za odber zemného plynu č. 9000194093 zo dňa
  68. marca 2015, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že na odbernom mieste žalobcu bol preukázaný neoprávnený odber plynu a žalobca žalovanú škodu v sume 11.590,59 Eur, spôsobenú neoprávneným odberom plynu, v zmysle bodu 9.1.
  69. Technických podmienok prevádzkovateľa distribučnej siete, žalovanému neuhradil. Na doplnenie súd prvej inštancie poznamenal, že podmienky odpojenia odberateľa od distribučnej siete boli súčasťou Technických podmienok v súlade s § 19 ods. 2 písm. h/ zákona o energetike. Podľa § 64 ods. 2 písm. e/, g/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, prevádzkovateľ distribučnej siete má právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas v prípade nedodržania zmluvných podmienok za distribúciu plynu alebo neoprávneného odberu plynu.
  70. Súd prvej inštancie nezistil rozpor vzájomnej žaloby, príp. uplatnenia práva žalovaného (v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, na odpojenie odberného miesta v dôsledku neuhradenej náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu) so zásadami poctivého obchodného styku alebo dobrými mravmi. Práva a povinnosti dodávateľa a odberateľa plynu i prevádzkovateľa distribučnej siete upravoval v období, za ktoré si žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil náhradu škody, zákon o energetike v znení účinnom do
  71. augusta
  72. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d/ tohto zákona o energetike obsahuje definíciu neoprávneného odberu a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t.j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. V prípade, že v súdnom konaní sú skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
  73. októbra 2009, sp. zn. 6Cdo/76/
  75. S prihliadnutím k tomu, že žalovaný mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, a to ohľadne sumy 242,36 Eur, v ktorej bolo konanie zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia vzájomnej žaloby, súd prvej inštancie žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal proti žalobcovi náhradu 100% trov konania o žalobe a o vzájomnej žalobe.
  76. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa
  77. novembra 2020, č.k. 8Cob/64/2019-400, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe a o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.
  78. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne, v súlade so zásadami obsiahnutými v ust. § 191 C.s.p., zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil riadne a v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 C.s.p.
  79. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu považoval odvolací súd jeho argumentáciu, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa nálezitosti ust. § 220 ods. 2 C.s.p. a nie je riadne odôvodnený. Ďalej žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo dostatočným spôsobom preukázané poškodenie plomby plynomeru, že sa odklonil od právnych záverov iných súdov, vrátane rozhodovacej praxe odvolacieho súdu, že vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o naplnení zákonných predpokladov vzniku jej zodpovednosti za škodu a žalovanému priznal nárok podľa vyhlášky, a nie podľa stavu plynomeru, ak už dospel k záveru, že poškodenie plomby plynomeru bolo preukázané. Žalobca rovnako namietol tiež, že žalovaný nie je oprávnený odpojiť jeho odberné plynové zariadenie od distribučnej siete zemného plynu. Uvedené odvolacie dôvody nepovažoval odvolací súd za opodstatnené.
  80. Odvolací súd zdôraznil, že sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom vysporiadal s vykonanými dôkazmi - so znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom, Ing. Petrom Leškom, s písomným vyjadrením spoločnosti Plynárenská metrológia s. r. o. zo dňa
  81. januára 2016, s obsahom znaleckého posudku č. 234/2016 vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline ako aj s obsahom montážneho listu meradla č. 1200047302, so zápisom žalovaného zo dňa
  82. januára 2015 o vykonaní kontroly odberného miesta žalobcu a výmene meradla a s výpoveďou Ing. Petra Leška, keď tieto vyhodnotil nielen samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach a logicky vysvetlil ako na ich základe dospel k záveru o tom, že na meradle Rombach G25, výr. č. 4027696, rok výroby 1997, ktoré bolo dňa
  83. januára 2015 demontované na odbernom mieste žalobcu, bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
  84. Odvolací súd k námietke žalobcu týkajúcej sa osoby znalca Ing. Petra Leška a jeho odbornú spôsobilosť, považoval za potrebné zdôrazniť, že Ing. Peter Leška je znalec riadne zapísaný v príslušnom zozname pre odbor kriminalistika a odvetvie mechanoskopia, preto akékoľvek úvahy žalobcu o tom, že Ing. Peter Leška nebol spôsobilý posúdiť mechanické poškodenie plomby, posúdil ako neopodstatnené. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že súčasťou posudku vyhotoveného Ing. Petrom Leškom nebol zvukovoobrazový záznam, čo spochybňuje vierohodnosť zistení znalca, túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako ničím nepodloženú najmä s prihliadnutím na ostatné vykonané dôkazy. Odvolací súd poukázal na odseky 18 až 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých prvoinštančný súd podrobne objasnil, na základe čoho vyvodil záver o zodpovednosti žalobcu za škodu vzniknutú žalovanému neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste žalobcu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s poukazom na ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených vyhodnotil argumentáciu žalobcu, ktorou sa snažil spochybniť dôkazy predložené žalovaným s cieľom dokázať, že žalovaný i napriek vyššie označeným dôkazom nepreukázal poškodenie meradla, ako účelovú a ničím nepodloženú.
  85. S názorom žalobcu, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  86. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 nie je pre predmetnú vec právne záväzné, pretože sa týkalo iného sporu a nebolo zverejnené v Zbierke stanovísk, sa odvolací súd nestotožnil. Naopak poukázal na skutočnosť, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2019 vo veciach obchodnoprávnych bolo pod č. 45 zverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  87. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018, v zmysle záverov ktorého pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. Odvolací súd upozornil, že skutkový a právny stav uvedenej veci korešponduje so skutkovým a právnym stavom v predmetnom spore a je zhodný so závermi súdu prvej inštancie.
  88. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal odvolací súd nepochybne za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému odberu plynu, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa odpojenia jeho plynového zariadenia na jeho odbernom mieste od distribučnej siete zemného plynu a o dôvodnosti nároku žalovaného na náhradu škody za obdobie neoprávneného odberu plynu od
  89. marca 2014 do
  90. januára 2015 na základe výpočtu stanoveného vyhláškou. Odvolací súd v zhode so záverom prvoinštančného súdu vyslovil názor, že právo prevádzkovateľa distribučnej siete obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v prípade neoprávneného odberu plynu nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi, ani rozpor s poctivým obchodným stykom a ani diskrimináciu odberateľa dopúšťajúceho sa neoprávneného odberu plynu. Naopak predstavuje recipročný postup distribútora zemného plynu za situácie, keď odberateľ preukázateľne poruší svoje povinnosti pri odbere plynu. V súvislosti s výpočtom náhrady škody, odvolací súd odkázal na odseky 25 a 26 napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie podrobne uviedol, z akých podkladov vychádzal pri určení výšky škody, a z akých dôvodov neakceptoval námietky žalobcu proti vyčísleniu škody.
  91. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd uzavrel, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti napadnutému rozsudku neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by neprezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia, totožné s tými, ktoré uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu nemali oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci prvoinštančným súdom, preto odvolací súd napadntuý rozsudok potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že sa v celom rozsahu stožnil s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkázal.
  92. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100% vzhľadom na plný úspech žalvoaného v odvolacom konaní.
  93. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ") prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil tým, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 420 písm. f/ C.s.p.) a jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.).
  94. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu považuje dovolateľ za nepresvedčivý, nedostatočne odôvodnený, absentuje vyhodnotenie, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnocovaní dôkazov riadil. Nezaoberal sa tým, že žalovaný nepreukázal základnú požiadavku a to, že u žalovaného nastúpila objektívna zodpovednosť. Nedostatok odôvodnenia mal spočívať aj v chýbajúcom preukázaní vzniku škody na strane žalovaného. Súčasne podľa dovolateľa odvolací súd nevyhodnotil námietky žalobcu k znaleckému posudku a osobe znalca, pričom nereflektoval ani na absenciu zvukovoobrazového záznamu, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolacieho rovnako chýbalo vysporiadanie sa s námietkami ohľadom výšky škody, keď žalovaným fakturovaná suma má všetky znaky sankcie, a nie reparácie škody. Rovnako sa odvolací súd v rozsudku nevysporiadal ani s tým, že súd prvej inštancie sa neriadil jeho pokynom a nezaujal stanovisko k samotnej výške škody s ohľadom na jej proporcionalitu medzi nárokom žalovaného na kompenzáciu za neoprávnený odber a právom na ochranu majetku údajného neoprávneného odberateľa pred neprimeranými nárokmi žalovaného.
  95. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu ani rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa dovolateľa nie sú jasné a nedávajú zrozumiteľné odpovede na sporné otázky. Odvolací súd nereflektoval na námietky žalobcu, v zmysle ktorých žalovaný nepreukázal, aké overovacie značky boli namontované na plynomer, a aké boli demontované. Súd mal k dispozícii len nedatovanú fotografiu razníc a nedatovanú fotografiu odtlačkov razníc, ktoré boli predložené žalovaným. Ani na pojednávaniach neboli predložené originály razníc. Žalovaný nepredložil žiadnu dokumentáciu k namontovanej overovacej značke. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že tento nevyhodnotil námietky žalobcu smerom k znaleckému posudku. Táto argumentácia spočívala v tom, že znalcovi nebola zo strany žalovaného predložená dokumentácia k namontovanej overovacej značke, ani originály razníc. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý vychádza z neúplných, neobjektívnych, neverifikovateľných podkladov, nedatovaných fotografií odtlačkov razníc dodaných žalovaným, bez uvedenia, kto a kedy ich vyhotovil, ako aj z plomby na meradle dodanej žalovaným, bez zdokladovania, aká plomba mala byť na danom plynomere namontovaná, zostala podľa žalobcu rovnako bez povšimnutia odvolacieho súdu. Tiež nebolo súdom vyhodnotené, prečo ak existuje najmenej šesť razníc, znalec porovnával len jeden odtlačok raznice, a nie všetky dostupné.
  96. Dovolateľ trval na tom, že znalecký posudok je potrebné hodnotiť rovnako dôsledne, ako každý iný dôkaz s tým, že ani tento a priori nepožíva väčšiu dôkaznú silu a musí byť preto podrobený všestrannej previerke nielen z hľadiska právnej korektnosti, ale aj vecnej správnosti. Hodnotiť je potrebné celý proces utvárania znaleckého dôkazu, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zabezpečenia podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania jeho záverov. Dovolateľ apeloval na to, že metodológia znaleckých dokazovaní vyžaduje kriticky hodnotiť úplnosť a bezvadnosť podkladových materiálov, ktoré znalec podrobuje svojmu skúmaniu.
  97. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu videl dovolateľ aj vo vzťahu k ním vznesenej námietke týkajúcej sa osoby znalca Ing. Petra Leška, ktorý dlhodobo spolupracuje so žalovaným a vyhotovuje pre neho znalecké posudky. Dovolateľ je toho názoru, že znalec je od svojho klienta - žalovaného, ekonomicky závislý, v dôsledku čoho má dovolateľ pochybnosť o objektívnosti znaleckého posudku (vypracovanom nezávislým a nestranným znalcom).
  98. Podľa dovolateľa v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje vysporiadanie sa s námietkou ohľadom chýbajúceho zvukovoobrazového záznamu, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, na základe čoho by bolo možné znalecký posudok aspoň čiastočne overiť iným znalcom. Okrem vyššie uvedených nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dovolateľ poukázal aj na chýbajúcu argumentáciu odvolacieho súdu k výške škody s tým, že fakturovaná suma má všetky znaky sankcie, a nie reparácie škody. Otázkou výšky škody a jej moderáciou sa nezaoberal ani súd prvej inštancie, ani súd odvolací v konečnom rozhodnutí, hoci v zrušujúcom uznesení odvolací súd uložil takúto povinnosť súdu prvej inštancie.
  99. K dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. dovolateľ uviedol, že výpočet škody uplatnený žalovaným vykazuje všetky znaky sankcie, resp. postihu, za tvrdený neoprávnený odber, nie znaky reparácie spôsobenej škody. Vyhláška, ktorá ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, podľa názoru žalobcu porušuje rovnosť vlastníckeho práva, kde výpočet stanovený vyhláškou je vo viacerých kritériách veľmi vzdialený skutočnej škode. Dovolateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
  100. apríla 2014, sp. zn. PL. ÚS 29/13, ktorý v obdobnom prípade konštatoval vykonávaciu vyhlášku ohľadom výpočtu škody pri neoprávnenom odbere elektriny ako ústavne nekonformnú.
  101. Dovolateľ má za to, že v praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená otázka výpočtu škody podľa vykonávacieho predpisu, otázka proporcionality medzi nárokom za kompenzáciu za neoprávnený odber zemného plynu a právom na ochranu majetku neoprávneného odberateľa pred neprimeranými nárokmi distribučnej spoločnosti. Z nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
  102. augusta 2015, sp. zn. I. ÚS 668/2015, podľa dovolateľa vyplýva, že ak tento vykonávací predpis prinesie celkom disproporcionálne výsledky vzhľadom k predchádzajúcej spotrebe v danom mieste, nemožno vykonávací predpis aplikovať mechanicky, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že výška náhrady škody vypočítaná podľa vykonávacieho predpisu je neprimeraným zásahom do práv škodcu, je na škodcovi.
  103. Argumentácia dovolateľa spočívala v tom, že vo výpočte škody uviedol žalovaný spotrebu viac ako šesťnásobne vyššiu ako bolo určené meradlom (pričom spotreba v predchádzajúcich obdobiach bola obdobná ako v predmetnom období - vid' Stanovisko žalobcu zo dňa
  104. novembra 2016), a teda je zrejmé, že žalovaným vypočítané množstvo zemného plynu nemohol v žiadnom prípade žalobca spotrebovať. Dovolateľ trvá na tom, že vyhláška porušuje rovnosť vlastníckeho práva, kde výpočet stanovený vyhláškou je vo viacerých kritériách veľmi vzdialený škode skutočnej, kedy tento výpočet treba označiť za sankciu, nie za reparáciu možnej škody.
  105. Žalovaný mohol pri výpočte škody (ak by žalovanému škoda vznikla, pričom žalobca má za to, že vznik škody nebol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný) vychádzať z údajov, ktoré reálne plynomer odmeral, a ktoré možno považovať za objektívne, keďže spotreba plynu bola približne rovnaká aj v predchádzajúcom období, nakoľko vyhlášku možno aplikovať len v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, čo v tomto prípade nie je naplnené. Dovolateľ kládol dôraz na disproporčnosť takto stanovenej výšky škody žalovaným a aplikáciu vyhlášky považuje za neprimeraný zásah do jeho práv, keďže je mnohonásobne vyššia, ako platby za odber plynu v predchádzajúcich porovnateľných obdobiach. To znamená, že je na žalovanom, aby preukázal, že ním požadovaná výška škody je zodpovedajúca a plní kompenzačnú funkciu, čo žalovaný nepreukázal. V závere dovolania žalobca navrhol dovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
  106. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný dovolanie žalobcu kvalifikoval ako tzv. „skryté odvolanie" a skonštatoval jeho neprípustnosť. Po zohľadnení dovolania žalovaný uviedol, že žalobca v ňom nevymedzil žiadne fundamentálne pochybenia súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu, ktoré by mali byť prítomné v napadnutých rozhodnutiach. Argumenty dovolateľa považuje žalovaný v podstatnej časti za tvrdenia prezentované počas celého konania pred súdom prvej inštancie a v odvolaní. Z dovolania je zrejmý nesúhlas žalobcu so závermi konštatovanými konajúcimi súdmi.
  107. Žalovaný nemá za to, že by sa odvolací súd dopustil fundamentálnych pochybení. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za aplikácie ust. § 387 ods. 2 C.s.p. spĺňa podľa žalovaného všetky zákonné požiadavky na spravodlivosť a odôvodnenie rozsudku. Dovolateľom namietaná údajná nepresvedčivosť, nedostatočná odôvodnenosť spočívajúca v údajnom nevysporiadaní sa s odvolacími námietkami v rozhodnutí odvolacieho súdu, čím de facto namieta odôvodnenosť ním napádaného súdneho rozhodnutia, len samo o sebe bez ďalšieho nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., tzn. ani vadu zmätočnosti. To, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa nemožno považovať za naplnenie dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. f/ C.s.p..
  108. Neprípustnosť dovolania žalovaný videl aj v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., pretože otázkou spôsobu výpočtu množstva odobratého zemného plynu v rozhodnom období, teda otázkou určenia výšky škody, sa dovolací súd zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach a rozhodovacia prax je v tejto otázke jednotná. Tu považoval žalovaný za potrebné dať do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
  109. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
  110. júna 2019, sp. zn. 3Obdo/49/2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
  111. septembra 2019, sp. zn. 3Obdo/49/2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
  112. mája 2020, sp. zn. 5Obdo/76/
  114. Týmto považuje žalovaný otázku určenia výšky škody pri neoprávnenom odbere plynu v ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho za vyriešenú. Najvyšší súd SR jednoznačne zastáva názor, že pokiaľ nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len ako „vyhláška"), ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.
  115. K otázke proporcionality určenia výšky škody a práva na ochranu majetku neoprávneného odberateľa pred neprimeranými nárokmi distribučnej spoločnosti, žalovaný poukázal na to, že Najvyšší súd SR uzavrel, že jediný prípustný možný spôsob výpočtu škody pri neoprávnenom odbere plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je výpočet škody na základe vyhlášky a takýto výpočet škody nijakým spôsobom nespochybnil. Inými slovami, Najvyšší súd SR nemá o spôsobe výpočtu škody na základe vyhlášky pochybnosti a takýto spôsob výpočtu škody považuje za správny.
  116. Na doplnenie žalovaný vo vzťahu k vyhláške uviedol, že je platným a účinným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý rešpektujúc prezumpciu ústavnosti je potrebné aplikovať v ustanovenom rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon č. 251/2012 Z. z., nakoľko doposiaľ nebol podrobený ústavnému prieskumu. V zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Sú teda viazaní aj čl. 152 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého o neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd SR na návrh osôb uvedených v čl. 130 Ústavy SR. Z čl. 152 Ústavy SR vyplýva prezumpcia ústavnosti, t. j. domnienka o ústavnosti všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou SR (Uznesenie Ústavného súdu z
  117. augusta 1995, sp. zn. I. ÚS 47/95). Táto domnienka je vyvrátiteľná, platí dovtedy, kým ju Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí nevyvráti (Nález Ústavného súdu SR zo
  118. októbra 1994, sp. zn. PL. ÚS 8/94). Nakoľko Ústavný súd SR nerozhodol o nesúlade vyhlášky, platí prezumpcia jej ústavnosti, teda súladu s Ústavou SR.
  119. K vyjadreniu žalovaného k dovolaniu žalobca zaslal svoje stanovisko. V rámci tohto stanoviska dovolateľ zotrval na argumentácii obsiahnutej v dovolaní, ako aj na dovolacích dôvodoch v ňom uvedených. Dovolanie považuje žalobca za prípustné s tým, že vymedzenie dovolacích dôvodov je riadne odôvodnené, a preto nie je dôvod na odmietnutie alebo zamietnutie dovolania. V rámci tohto stanoviska dovolateľ upriamil pozornosť na nález Ústavného súdu SR zo dňa
  120. marca 2021, č. k. III. ÚS 114/2020-81, kde bola riešená obdobná situácia a bolo skonštatované porušenie základného práva na súdnu ochranu základného práva vlastniť majetok a práva na spravodlivé súdne konanie. Podstatou uvedeného nálezu, ktorý považuje dovolateľ za plne aplikovateľný na prejednávaný skutkový stav, bolo podľa dovolateľa, že „rozhodne treba trvať na preukázaní zákonom predpokladaných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu ako aj jeho rozsah". Ústavný súd SR v náleze uvádza, že „pokiaľ nie je možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať ust. § 82 ods. 3 a 4 zákona o energetike o náhradnom spôsobe určenia výšky škody (či už podľa vyhlášky alebo typového diagramu dodávky), ktorých aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov".
  121. K stanovisku žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
  122. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd") [(ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.")], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca v súlade s ust. § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť (ust. § 447 písm. c/, f/ C.s.p.).
  123. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.
  124. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia, ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (por. napr. sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012), dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.
  125. Podľa ust. § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017).
  126. V zmysle ust. § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo, ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v ust. § 420 písm. a/ až f/ C. s. p.: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
  127. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa ust. § 420 C. s. p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C. s. p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo, alebo nedošlo.
  128. Podľa ust. § 431 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa ust. § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
  129. Zo samej podstaty dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že právnu úpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých možno na podklade dovolania výnimočne prelomiť záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia súdu predstavujúceho už res iudicata, nemožno interpretovať rozširujúco. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.
  130. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania v rozhodovanom spore dovolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, ako má dovolateľ svoje dovolanie odôvodniť.
  131. Podľa ust. § 431 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2).
  132. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (ust. § 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ust. § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ust. § 447 písm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (ust. § 420 C. s. p. v spojení s ust. § 431 ods. 1 C. s. p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
  133. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ust. § 420 písm. f/ C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
  134. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
  135. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
  136. Pod pojmom „procesný postup" sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
  137. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ vytýkal rozhodnutiu odvolacieho súdu nepresvedčivosť, nedostatočné odôvodnenie, absenciu vyhodnotenia, z ktorých dôkazov súd vychádzal, a akými úvahami sa pri vyhodnocovaní dôkazov riadil. Objektívna zodpovednosť žalobcu nebola zo strany žalovaného preukázaná, konkrétne zákonom vyžadované predpoklady, s čím sa odvolací súd nezaoberal. Rovnako sa odvolací súd nevysporiadal s otázkou vzniku škody na strane žalovaného. V rámci nedostatočného odôvodnenia dovolateľ poukázal na to, že sa odvolací súd nezaoberal s jeho námietkami vťahujúcimi sa k znaleckému posudku, k osobe znalca ako ekonomicky závislej osoby od žalovaného (klienta zadávajúceho vyhotovenie znaleckých posudkov), k absencii zvukovoobrazového záznamu, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, námietkami k výške škody a tým, že fakturovaná suma má všetky znaky sankcie, a nie reparácie škody. Ďalej sa odvolací súd v rozsudku nevysporiadal ani s tým, že sa súd prvej inštancie neriadil jeho pokynom, keď nezaujal stanovisko k samotnej výške škody s ohľadom na jej proporcionalitu medzi nárokom žalovaného na kompenzáciu za neoprávnený odber a právom na ochranu majetku údajného neoprávneného odberateľa pred neprimeranými nárokmi žalovaného.
  138. Dovolateľ apeloval na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, aké overovacie značky boli namontované na plynomer, a aké boli demontované. Súd mal k dispozícii len nedatovanú fotografiu razníc a nedatovanú fotografiu odtlačkov razníc, ktoré boli predložené žalovaným. Ani na pojednávaniach neboli predložené originály razníc. Žalovaný nepredložil žiadnu dokumentáciu k namontovanej overovacej značke. Odvolací súd sa nezaoberal tým, že znalecký posudok vychádza neúplných a neobjektívnych, neverifikovateľných podkladov nedatovaných fotografií odtlačkov razníc dodaných žalovaným, bez uvedenia, kto a kedy ich vyhotovil a z plomby na meradle dodanej žalovaným, bez zdokladovania, aká plomba mala byť na danom plynomere namontovaná.
  139. Dovolací súd pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov, alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v § 241 ods. 1 písm. a/ až c/ O.s.p. Pre tento záver svedčí aj § 243a ods. 2 druhá veta O.s.p., ktorý upravuje, že dovolací súd nevykonáva dokazovanie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  140. novembra 2013, sp. zn. 5Cdo/275/2013). Nová právna úprava na podstate uvedeného nič nezmenila.
  141. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.).
  142. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti, ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 C.s.p.).
  143. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).
  144. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho dôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§ 442 C.s.p.).
  145. Keď Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil. Vzhľadom na argumentáciu dovolateľa dovolací súd upriamil pozornosť na rozhodnutie súdu prvej inštancie.
  146. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetné odtlačky na plombách na plynomeri, demontovanom na odbernom mieste žalobcu, neboli vytvorené originálnymi raznicami, a teda na plynomeri boli porušené overovacie značky na plombách. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že na plynomeri Rombach G25, DN50, výr. č. 4027696, rok výroby 1997, bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v dôsledku čoho odberom zemného plynu týmto označeným určeným meradlom v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike došlo k neoprávnenému odberu plynu.
  147. Napriek tomu, že znalecký posudok vyhotovila podľa súdu prvej inštancie osoba, ktorá nebola oprávnená na overenie meradla, okresný súd považoval za potrebné aj takýto dôkaz v konaní vyhodnotiť, a to samostatne i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Svedka, J.. W. R., súd prvej inštancie považoval za odborne spôsobilú osobu na porovnanie zistených a originálnych odtlačkov razníc na plombách, nakoľko išlo o také rozdiely, ktoré sú zistiteľné aj vizuálne a v konaní boli preukázané i predloženými fotografiami odtlačkov razníc. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pokiaľ by bol v konaní predložený posudok Slovenského metrologického ústavu, určenej organizácie alebo autorizovanej osoby, takýto dôkaz by sám o sebe postačoval na preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na určenom meradle, čo však nevylučuje preukázanie stavu meradla aj inými dôkazmi tak, ako sa to stalo v tomto spore.
  148. Poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii zistené na meradle Rombach G25, výr. č. 4027696, rok výroby 1997, ktoré bolo dňa
  149. januára 2015 demontované na odbernom mieste žalobcu, mal súd prvej inštancie za preukázané aj s poukazom na fotografie plynomera z miesta samého, zhotovené pracovníkmi žalovaného. Súd prvej inštancie zobral do úvahy aj to, že pri demontáži uvedeného plynomera bol aj zástupca žalobcu - vedúci, ktorý nevzniesol námietky k zisteniam pracovníkov žalovaného alebo ku skutočnosti, že meradlo malo byť v zapečatenej krabici zaslané na expertízu znalcovi. Znalec, Ing. Peter Leška, potvrdil v znaleckom posudku, že obal meradla pri jeho doručení znalcovi nebol poškodený. Vzhľadom na uvedené okresný súd nemal v konaní za preukázané, že by došlo k neoprávnenej manipulácii alebo zásahu do predmetného meradla počas jeho demontáže na odbernom mieste žalobcu a prepravy k znalcovi.
  150. Napriek zníženej vierohodnosti písomného vyjadrenia spoločnosti Plynárenská metrológia, s. r. o. zo dňa
  151. januára 2016, v ktorej bol žalovaný jediným spoločníkom do
  152. marca 2017, ako dôkazného prostriedku, táto skutočnosť ho podľa súdu prvej inštancie nevylučovala ako dôkaz použiteľný v tomto spore. S ohľadom na ostatné dôkazné prostriedky v tomto spore, najmä na predložené fotografie, mal okresný súd za to, že aj z tohto vyjadrenia vyplýva rovnaký skutkový záver, ako z ostatných dôkazov, keďže odtlačky razníc na sporných plombách sú v porovnaní s odtlačkami originálnych razníc odlišné.
  153. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že žalobca v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike neoprávnene odoberal zemný plyn na odbernom mieste S. XX, C., T. N. K. určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a preto je podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Spolu so škodou je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť aj ušlý zisk. Na potvrdenie správnosti svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  154. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018, ktorý sa zaoberal obdobnou skutkovou a právnou situáciou - neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V tomto uznesením sa Najvyšší súd SR zaoberal objektívnou zodpovednosťou odberateľa plynu ako aj jednotlivými predpokladmi zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, škoda a príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody), ktoré považoval za dané.
  155. Keďže odber pl

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.