vypratanie bytu
Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/157/2021 Identifikačné číslo spisu: 1416204661 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Brňák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:1416204661.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, proti žalovaným 1/ P. G., bývajúcej v L., V. 5, 2/ H. G., bývajúcemu v L., V. 5, obom zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Jana Uhrinová s. r. o., so sídlom v Bratislave, Bezručova 1, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Jana Uhrinová, o vypratanie bytu, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 6C/103/2016, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. augusta 2020 sp. zn. 4Co/21/2019, takto rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie 1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „prvostupňový súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom zo 6. septembra 2018 č. k. 6C/103/2016-110 uložil žalovaným 1/ a 2/ (ďalej spolu aj „žalovaní") povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať žalobcovi byt I. kategórie č. XX nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží domu na V. X v Bratislave, súpisné číslo XXXX, parc. č. XXXX/XXX, evidovaný na LV č. XX, k. ú. F. Y., do troch dní od jeho právoplatnosti bez nároku na bytovú náhradu a tiež im uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1. Právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), § 676 ods. 1, 2 OZ, § 703 ods. 1 OZ a § 710 ods. 2 OZ, keď vyhodnotením vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná a žalobca uzavreli dňa 29. septembra 2008 nájomnú zmluvu na byt s dobou nájmu na dobu určitú - 3 roky, pričom nájom podľa nájomnej zmluvy trval od 29. septembra 2008 do 29. septembra 2011. K otázke trvania nájomného vzťahu poukázal na § 676 ods. 1 OZ, ktorý uvádza, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Reflektoval aj na § 710 ods. 2 OZ, ktorý uvádza, že nájomný vzťah zaniká uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Konštatoval, že pri nájme bytu nie je možné automatické predlžovanie nájomnej zmluvy, pričom ale nie je výslovne vylúčená špecifická dohoda strán. Uviedol, že zákon výslovne vylučuje iba aplikáciu § 676 ods. 2 OZ.
1.2. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nemal žalobcom preukázané a ani to ním nebolo tvrdené, že by žalovaní počas prvého nájomného vzťahu v období od 29. septembra 2008 do 29. septembra 2011 porušili podmienky predpokladajúce automatické obnovenie nájmu, nájom bytu sa automaticky, aj vzhľadom na zmluvnú voľnosť strán, pretavenú do nájomnej zmluvy v čl. III, obnovil za rovnakých podmienok na ďalšie tri roky, pričom súd prihliadol na to, že strany nájomného vzťahu sa v zmysle § 676 ods. 1 OZ síce dohodli na určitom trvaní nájmu, pričom však využili aj dispozitívne ustanovenie daného ustanovenia za čiarkou, teda že sa dohodli inak, teda tak, že sa nájom obnoví, ak sú splnené podmienky.
1.3. Ďalej zistil, že z vyúčtovania služieb za rok 2013 vyplývalo, že žalovaní sú dlžní žalobcovi sumu 1.223,94 € s dátumom splatnosti tejto sumy do 31. júla 2014. Z uvedeného mal za evidentné, že počas obnoveného nájmu (v období rokov 2011-2014) už neboli splnené podmienky ďalšieho obnovenia nájmu, a teda nemohlo ani dôjsť k pokračovaniu nájomného vzťahu po 29. septembri 2014. Dospel k záveru, že nájomný vzťah k bytu sa po 29. septembri 2014 neobnovil v zmysle čl. III nájomnej zmluvy a nemohol sa obnoviť ani v zmysle § 676 ods. 2 OZ. Právne uzavrel, že nájomný vzťah skončil a byt je užívaný bez právneho dôvodu. Z uvedeného dôvodu preto žalobe, ako dôvodne podanej, vyhovel v celom rozsahu.
2.1. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu o dôvodnosti žalobou uplatneného reivindikačného nároku žalobcu a konštatoval správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Uviedol, že v odvolaní uvádzané argumenty neboli spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti žaloby.
2.2. Odvolací súd najskôr uviedol, že sa zaoberal preskúmaním správnosti a dôvodnosti odvolacej námietky žalovaných o tom, že ochrana ich obydlia je prioritná pred ochranou vlastníctva žalobcu a že výkon vlastníckeho práva žalobcu je v rozpore so zásadou súladu tohto výkonu práv s dobrými mravmi. Uvedené námietky predstavujú tzv. novoty v odvolacom konaní, na ktoré mohol odvolací súd prihliadnuť a vziať ich pri prejednávaní podaného odvolania len za predpokladu naplnenia niektorého z taxatívne vymedzených dôvodov podľa ust. § 366 CSP, ktorý však nezistil. Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ust. § 366 CSP na tieto odvolacie námietky žalovaných neprihliadal, ani nevyhodnocoval ich opodstatnenosť. V súvislosti s dobrými mravmi odvolací súd tiež uviedol, že v danom prípade zmluvný nájomný vzťah strán sporu zanikol platne uplynutím doby nájmu, preto na základe dobrých mravov nový zmluvný vzťah založený byť nemôže. V tomto ohľade poukázal na dovolacie rozhodnutie 4Cdo/53/2015 konštatujúc, že zákonné ust. § 3 ods. 1 OZ má len aplikačný a interpretačný význam pre výkon subjektívnych občianskych práv a nemá vlastnú normotvornú platnosť. Výkon práv a povinností podľa tohto ustanovenia predpokladá existenciu práva alebo povinnosti a ak takéto právo alebo povinnosť neexistuje, nemôže ho súd založiť svojím rozhodnutím.
2.3. Ďalej uviedol, že v preskúmavanom spore nájomný vzťah zanikol uplynutím doby, keďže nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú a k obnoveniu nájmu nedošlo, keď súd prvej inštancie správne právne posúdil, že automatické predĺženie nájmu bytu v zmysle platnej právnej úpravy v prípade nájmu bytov nie je možné a odvolací súd sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti, hoci viazaný odvolacími dôvodmi nie je povinný ich správnosť preskúmavať, keďže tieto právne otázky netvorili obsah odvolacích námietok žalovaných.
2.4. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že žalovaní v ďalšom období nesplnili podmienky pre predĺženie doby nájmu predmetného bytu porušením povinností vyplývajúcich pre nich z nájomnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu teda zanikol zmluvný nájomný vzťah strán sporu a v čase začatia preskúmavaného súdneho konania žalovaní užívali byt vo vlastníctve žalobcu bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Reivindikačná žaloba žalobcu bola preto dôvodná. Žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu jeho vlastníckeho práva proti žalovaným, ktorí byt užívajú aktuálne bez právneho dôvodu, keďže ich nájomný vzťah a s ním spojené právo užívania bytu zaniklo uplynutím doby. Z uvedených dôvodov potom nebolo možné dospieť k právnemu záveru, že byt je ich Ústavou SR a Dohovorom chráneným obydlím, nakoľko i v prípade zásahu do obydlia platí princíp tzv. legality, t. j. zásah do práva na obydlie je daný, ak je zákonný. V danom prípade vlastnícke právo žalobcu má legitímny nárok požívať súdnu ochranu, keďže nájom bytu žalovaných zanikol a byt užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
2.5. Odvolací súd uzatvoril, že zásah do práva žalovaných na ochranu ich obydlia, ku ktorému však zaniklo právo nájmu uplynutím doby v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich im z nájomnej zmluvy, je zásahom legitímnym v zmysle ust. § 126 OZ o ochrane vlastníckeho práva. Sleduje legitímny cieľ, ktorým je umožnenie nájmu iným oprávneným fyzickým osobám, a je nevyhnutným riešením v záujme dosiahnutia tohto legitímneho cieľa.
3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP žalovaní najskôr rekapitulovali priebeh konania pred nižšími súdmi, poukázali na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ a svoju zlú sociálnu situáciu, ktoré dobré mravy odvolací súd nezohľadnil, polemizovali s dôvodmi odvolacieho súdu a zvýraznili, že počas celého konania argumentovali predovšetkým tým, „že nájom bytu sa v ich prípade po uplynutí doby nájmu predĺžil automaticky ... že nájomný vzťah so žalobcom ďalej trvá".
3.2. V rámci doplnenia dovolania žalovaná 2/ oznámila, že pred rokom požiadali o osobný bankrot, ktorý im bol schválený, že sa starajú aj o mal. vnučku a že nemajú kde ísť.
7.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
7.2. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
7.3. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitút a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
8.1. Žalovaní uvedenú skutočnosť namietali už v rámci podaného odvolania. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou najskôr odcitoval znenie ustanovení § 366, § 149 a § 152 CSP a následne uviedol, že žalovaní uvedenú námietku prvý krát uplatnili až v rámci odvolacieho konania, pričom neboli zistené predpoklady v zmysle § 366 CSP, na základe ktorých by odvolací súd na uvedenú novotu prihliadal. „Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ust. § 366 CSP na tieto odvolacie námietky žalovaných nebol oprávnený prihliadať a vyhodnocovať ich opodstatnenosť, keďže ide o reštriktívne pravidlo civilného sporového konania ovládaného zásadou rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporu. Pripustením novej odvolacej argumentácie žalovaných by bolo potrebné vrátiť spor do štádia konania pred súdom prvej inštancie vzhľadom na potrebu zachovania práva protistrany v plnej miere uplatniť svoje prostriedky procesnej obrany proti tejto novej právnej argumentácii, čo by bolo v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti ovládajúcou civilné sporové konanie, keďže novopoužitý prostriedok procesnej obrany mohli žalovaní skutočne použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedeným postupom by došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a prejednanie veci bez zbytočných prieťahov." (body 20 až 23 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
8.2. Nad rámec vyššie uvedeného a s poukazom na dovolacie rozhodnutie 4Cdo/53/2015 odvolací súd konštatoval, že v danom prípade zmluvný nájomný vzťah strán sporu zanikol platne uplynutím doby nájmu a preto ani nebolo možné prihliadať na dobré mravy. Na tieto je možno prihliadať pri výkone práv, t. j. pri výkone vlastníckeho práva žalobcu, avšak dobré mravy nikdy nemôžu spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností a právnych vzťahov (bod 25 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
9.1. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolatelia neopodstatnene tvrdili, že odvolací súd sa neoprávnene alebo nedostatočne zaoberal ich odvolacou argumentáciou o potrebe aplikácie dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) na danú vec, ktorú povinnosť odvolací súd pre nesplnenie podmienok § 366 CSP nemal. Preto k vadám zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP z namietaného dôvodu nedošlo.
9.2. Dovolatelia síce tvrdili, že v okolnostiach posudzovanej veci bola splnená podmienka uvedená v ustanovení § 366 písm. d/ CSP (novoty možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie), čo odôvodňovali tým, že uvedenú námietku neuplatnili v prvostupňovom konaní (iba) preto, že „procesná obrana žalovaných v prvostupňovom konaní vychádzala z ich jednoznačného presvedčenia, že nájomný vzťah so žalobcom ďalej trvá". Uvedená obrana žalovaných sama o sebe - už na prvý pohľad - nie je spôsobilá založiť predpoklad uvedený v § 366 písm. d/ CSP („bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie").
10.1. Uvedená námietka má však charakter nesprávneho právneho posúdenia veci a nie zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP. Namietanie nesprávneho právneho posúdenia sporu je možné uviesť ako dôvod dovolania len pri dovolaniach prípustných v zmysle § 421 CSP (§ 432 ods. 1 CSP), ktorý dôvod žalovaní (kvalifikovane zastúpený advokátkou) v podanom dovolaní neuviedli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.