4 veta tretia Trestného poriadku, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Ntc/19/2021, zo 14. septembra 2022 zrušuje. II.
1 písm.
1 alinea prvá písm. a), alinea druhá, ods. 3 písm. d) českého Trestného zákonníka a prečinu nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a s jedmi
1 českého Trestného zákonníka, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že v dobe od podvečerných hodín
Zmluvy o psychotropných látkach prílohy č. 5 k nariadeniu vlády č. 463/2013 Zb., o zoznamoch návykových látok v znení neskorších predpisov, k nakladaniu s touto látkou je treba povolenie v zmysle §§ 4 a 8 zákona č. 167/1998 Zb., o návykových látkach, v znení neskorších predpisov, ktorým, ako vedeli, nedisponovali a za ktorý jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Odôvodnenie Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom, sp. zn. 4Ntc/19/2021, zo 14. septembra 2021 (č. l. 98 a nasl. spisu) tak, že
1, § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len ,,zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí") sa uznáva vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a vykoná sa na území Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Plzni, sp. zn. 4T/5/2019, z
1 alinea prvá písm. a), alinea druhá, ods. 3 písm. d) českého Trestného zákonníka a prečinu nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a s jedmi
1 českého Trestného zákonníka, ktorého sa menovaná dopustila na skutkovom základe podrobne rozvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku vyššie. V ostatnom obsahu výrokovej časti zmieneného rozsudku krajského súdu tento rozhodol
2 Trestného poriadku s poukazom na § 48 ods. 2 písm.
právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky´. V ďalšej časti odôvodnenia však súd uvádza, že zo správy OR PZ v Michalovciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Veľké Kapušany z
1 písm. a) zákona č. 549/2011 Z. z. musia byť kumulatívne splnené obe podmienky: odsúdený je štátnym občanom toho členského štátu, do ktorého sa má odovzdať výkon rozhodnutia a odsúdený má v ňom obvyklý pobyt. Pojem obvyklý pobyt
autonómneho výkladu Súdneho dvora EÚ možno definovať miesto, kde má odsúdený ťažisko svojho života, svojich záujmov, a to s ohľadom na svoj rodinný, pracovný či sociálny život. Svoje deti síce odsúdená má na území Slovenskej republiky, ale z jej konania a zo zistení polície vyplýva, že došlo k pretrhnutiu týchto väzieb na Slovenskú republiku a svoj život aktuálne rozvíja na neznámom mieste vo Q. s partnerom, pričom nie je vôbec isté, či sa ešte niekedy plánuje do Slovenskej republiky a k deťom vrátiť. Svoj osobný život teda aktuálna rozvíja mimo Slovenskej republiky a už niekoľko mesiacov nemožno povedať, že jej obvyklý pobyt je na území Slovenskej republiky". ,,V neposlednom rade mám za to, že tu je dôvod na odmietnutie uznania rozhodnutia aj z dôvodu priaznivejšieho znenia zákona štátu pôvodu,
ktorého bola T. R. odsúdená.
1 zákona č. 40/2009 Sb. Trestní zákonník, môže odsúdená žiadať podmienečné prepustenie po výkone polovice trestu.
nášho Trestného zákona a § 66 ods. 1 Trestného zákona v prípade zločinu je to až po odpykaní dvoch tretín uloženého trestu. V prípade, ak by došlo k uznaniu rozhodnutia súdu iného štátu či už
Trestného poriadku alebo zákona č. 549/2011 Z. z., podmienky sa podmienečné prepustenie sa vždy posudzujú
Trestného zákona (Slovenskej republiky) nie
práva štátu, ktorého rozhodnutie sa po jeho uznaní vykonáva (štátu pôvodu)". S poukazom na závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Urtost/2/2016, zo
1 Trestného poriadku (vyjmúc ex lege vyplývajúce obmedzenie
5 veta druhá zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí) zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odsúdená podala odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdenej je dôvodné, argumentáciu odsúdenej je potrebné považovať za vecne správnu a túto akceptovať ako zodpovedajúcu ,,reálnemu" stavu veci. Odvolací súd podopiera vyššie formulovaný záver o nasledujúce rozhodné skutočnosti. + + + V prvom rade je potrebné uviesť, že zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii je transpozíciou Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, do slovenského právneho poriadku. Z článku 4 ods. 1 uvedeného rámcového rozhodnutia vyplýva, že za predpokladu, že odsúdená osoba je v štáte pôvodu alebo vo vykonávajúcom štáte, a za predpokladu, že dala svoj súhlas, ak sa tak vyžaduje
článku 6, možno rozsudok spolu s osvedčením, ktorého štandardné tlačivo je uvedené v prílohe I, zaslať jednému z nasledujúcich členských štátov. S poukazom na princíp eurokonformného výkladu je potom potrebné vykladať aj vnútroštátne právo, v tomto prípade zákon č. 549/2011 Z. z. Zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii explicitne v ustanovení § 4 ods. 1 ako podmienku uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky neustanovuje, aby odsúdená osoba bola fyzicky prítomná v štáte pôvodu alebo vo vykonávajúcom štáte. Avšak aj na uvedené ustanovenie je potrebné nahliadať prizmou eurokonformného výkladu. V napadnutom uznesení krajský súd oprel svoje rozhodnutie o uznaní a vykonaní rozhodnutia cudzieho štátu primárne o ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2011 Z. z., pretože odsúdená je štátnou občiankou Slovenskej republiky a má mať obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Zo spisového materiálu však vyplýva, že odsúdená sa tak v čase zaslania osvedčenia Krajským súdom v Plzni, ako aj v súčasnosti nenachádza na území Q. M. ako štátu pôvodu. Zároveň na základe šetrenia najvyššieho súdu sa v súčasnosti nenachádza ani na území Slovenskej republiky. Cestou žiadosti o podanie správy z
1 písm. a) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, rozhodnutie možno v Slovenskej republiky uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj
právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené je však toto ustanovenie s poukazom na znenie článku 4 ods. 1 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 potrebné vykladať tak, že podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky uvedené v § 4 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.