čl. 4 bod 4 VPP (Poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené priamym následkom dlhodobého vplyvu prevádzky (ako napr. koróziou, eróziou, opotrebovaním, kavitáciou, oxidáciou, únavou materiálu a pod.), dlhodobým pôsobením chemických, biologických, alebo atmosferických vplyvov, usadzovaním kotlového kameňa, hrdze, kalov alebo iných sedimentov. Ak však vznikne následkom rizika uvedeného v predchádzajúcej vete tohto odseku následná fyzická škoda na poistenej veci, poisťovateľ poskytne poistné plnenie za takto vzniknutú následnú škodu, pokiaľ táto nie je z poistenia vylúčená). Žalovaný dal vypracovať znalecký posudok Ing. Petrovi Rosenbergerovi (ZP č. 5/2018 v znení Doplnenia č.1 na č.l. 20 spisu), z ktorého vyplýva, že príčinou vzniku škody je únavový lom piestika čerpadla v prechode medzi valcovou a guľovou časťou. Žalobca tvrdil, že v danom prípade sa nejedná o výluku z poistenia, a teda má nárok na poistné plnenie vo výške žalovanej istiny. 2.
čl. 4 ods. 4 VPP. Strany sporu na pojednávaní dňa 16. decembra 2020 zhodne uviedli, že ak sa jedná o výluku z poistenia, tak
prvej vety čl. 4 ods. 4 VPP. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že únavový lom nevzniká opotrebením, preto nemožno aplikovať výluku z poistenia
čl. 4 ods. 4 VPP označenú ako škoda spôsobená priamym následkom dlhodobého vplyvu prevádzky - konkr. opotrebovaním, nakoľko i z tvrdenia znalca vyplynulo, že únavový lom je porucha, nie je možné zaradiť ho do bežného opotrebenia. Z výsluchov znalcov si súd prvej inštancie osvojil záver, že v danom prípade sa jedná o únavový lom, ktorý je poruchou (nie opotrebením), ktorá vzniká v dôsledku prevádzky, používaním stroja, avšak stroj by mal vydržať predpokladaný počet motohodín, t.j. cca 21.000, čo sa v tomto prípade nestalo a z uvedeného vyplýva, že došlo k predčasnému vzniku poruchy na stroji v dôsledku jeho používania, a teda bolo možné takúto poruchu predpokladať. 2.4. Okresný súd v zmysle uvedeného skonštatoval, že v danom prípade došlo k vzniku únavového lomu, t.j. únave materiálu v dôsledku cyklickej námahy stroja používaním, teda ako priamy následok dlhodobého vplyvu prevádzky, jedná sa teda o výluku z poistenia
čl. 4 ods. 4 VPP, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Záverom ďalej uviedol, že keďže žalobcovi nevznikol nárok na istinu, z uvedeného dôvodu mu nevznikol ani nárok na náhradu výdavkov za znalecký posudok a úroky z omeškania.
čl. 4 ods. 4 VPP a žalobcovi nárok na poistné plnenie nevznikol.
názoru odvolacieho súdu bolo podstatné, že poškodenie axiálneho piestového čerpadla možno považovať za náhodilú udalosť, ktorá nastala používaním lesného traktora, ale bez preukázania iných externých a náhodných udalostí, ktoré môžu mať vplyv na vznik poruchy, bolo za preukázaného skutkového stavu potrebné skonštatovať, že na uvedenú poruchu sa skutkovo vzťahuje dohodnutá výluka z poistenia zadefinovaná tak, že sa uzatvorené poistenie nevzťahuje na škodu spôsobenú priamym následkom dlhodobého vplyvu prevádzky (ako napr. koróziou, eróziou, opotrebovaním, kavitáciou, oxidáciou, únavou materiálu a pod.). Je
odvolacieho súdu bez významu, či k poruche na stroji došlo následkom opotrebenia, alebo únavy materiálu, pretože v oboch prípadoch sa jedná o výluku z poistenia. Odvolací súd teda v zhode so záverom súdu prvej inštancie skonštatoval, že k vzniku únavového lomu, t.j. únave materiálu v dôsledku cyklickej námahy stroja došlo jeho používaním, t.j. ako priamy následok dlhodobého vplyvu prevádzky a jedná sa teda o výluku z poistenia
čl. 4 ods. 4 VPP, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko tomuto žiadne trovy nevznikli.
dovolateľa okresný súd a následne ani odvolací súd nevyhodnotil, čo vyúsťuje do nepresvedčivosti a nedôkladnosti odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie a s ním v zhode odvolací súd
žalobcu nevyhodnotili vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vytýka súdu prvej inštancie, že tento sa v odôvodnení svojho rozsudku formálne obmedzil iba na časti výpovedí vyššie uvedených znalcov, vôbec sa nevysporiadal s obsahom Stanoviska žalobcu zo dňa 23. novembra 2020 (na č.l. 133 a nasl. spisu), v ktorom sú citované odpovede znalcov a z ktorého
žalobcu jednoznačne vyplýva, že k vzniku poistnej udalosti nedošlo opotrebovaním stroja, ale únavový lom, ktorý bol dôvodom vzniku poistnej udalosti, je porucha (nie opotrebenie), ktoré tvrdenie uviedol znalec i na pojednávaní zo dňa
čl. 4 ods. 4 VPP, a na strane druhej zamietol žalobu práve z dôvodu aplikácie výluky poistenia
čl. 4 ods. 4 VPP na predmetný prípad. 6.2. Tvrdí, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by tu bolo možné aplikovať čl. 4 ods. 4 VPP, v zmysle ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu spôsobenú priamym následkom dlhodobého vplyvu prevádzky - únavou materiálu. Únavový lom
znalcov je poruchou materiálu, ale nie poruchou spôsobenou opotrebením. 6.
1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
ustanovenia § 419 C.s.p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017). 12.
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
1 C.s.p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 15.
1 C.s.p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 16. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania
majúc za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, avšak bez ďalšieho nie je možné subsumovať argumentáciu dovolateľa pod konkrétny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a-c/ C.s.p.
f/ C.s.p. automaticky v každom jednom prípade, keď sa neúspešná strana nestotožní s rozhodnutím odvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie). Naopak k posudzovaniu prípustnosti dovolania pri uplatnení námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu treba pristupovať individuálne s prihliadnutím na konkrétnu rozhodovanú vec. Na mieste je tak reštriktívny prístup. 19.1. Prípustnosť dovolania na základe tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia môže byť daná v prípadoch, ak odvolací súd nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia znemožní strane v dovolaní uplatniť dovolací dôvod
namietať nesprávne právne posúdenie veci (rovnako aj 3Obdo/42/2019); ak odvolací súd uskutoční výklad právneho predpisu na zistený skutkový stav veci, ktorý je ústavne nesúladný, svojvoľný a bez presvedčivého a racionálneho logického odôvodnenia (viď aj 3Obdo/72/2016 a 3Obdo/10/2017), alebo ak sa odvolací súd nevysporiada so skutočnosťou, ktorá je kľúčová pre rozhodovaný spor a má podstatný vplyv na výsledok konania (viď aj 3Obdo/93/2019). 19.2. V rozhodovanom spore
názoru dovolacieho súdu nešlo o žiadnu z výnimiek uvedených vyššie, ktorá by mohla založiť prípustnosť dovolania, keďže ani samotný dovolateľ neuviedol, akým vyššie uvedeným spôsobom malo byť zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobca ním vyjadruje len svoj nesúhlas s neúspechom v spore. Už v uznesení z
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 1 92, § 193, § 205 C.s.p.). 21. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži ani na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 C. s. p. („dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd"). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Do obsahu základného práva
čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). Takéto dovolacie námietky nepredstavujú zákonom spôsobilý spôsob vymedzenia dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 431 C. s. p. a z tohto dôvodu nemôžu predstavovať vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.
článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
dovolateľa z vykonaných dôkazov a výsluchov účastníkov nevyplynuli. Dovolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že tento sa v odôvodnení svojho rozsudku formálne obmedzil iba na časti výpovedí vyššie uvedených znalcov, vôbec sa nevysporiadal s obsahom Stanoviska žalobcu zo dňa 23. novembra 2020 ((na č.l. 133 a nasl. spisu), v ktorom citoval odpovede znalcov), z ktorého
žalobcu jednoznačne vyplýva, že k vzniku poistnej udalosti nedošlo opotrebovaním stroja, ale únavový lom, ktorý bol dôvodom vzniku poistnej udalosti, je porucha (nie opotrebenie). Odvolací súd v bode
čl. 4 ods. 4 VPP, označenú ako škoda spôsobená priamym následkom dlhodobého vplyvu prevádzky, konkrétne opotrebovaním. Dovolateľ vo vzťahu k uvedenému záveru súdu namieta i jeho protirečivosť, keď okresný súd na jednej strane uvádza, že v konaní má za preukázané, že únavový lom nevzniká opotrebením, a preto nemožno aplikovať z tohto dôvodu aplikovať výluku z poistenia
čl. 4 ods. 4 VPP a na strane druhej zamietol žalobu práve z dôvodu aplikácie výluky poistenia
čl. 4 ods. 4 VPP. S uvedeným tvrdením protirečivosti tejto časti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu zo strany žalobcu sa dovolací súd nestotožňuje. Je jednoznačné, že súd prvej inštancie vyhodnotením dokazovania uzavrel, že v danom prípade nedošlo ku škode priamym následkom opotrebovania (čo vyplýva i z bodu 23. odôvodnenia jeho rozhodnutia a v konaní predloženého znaleckého posudku č. 5/2018,
ktorého ,,Piest bol spracovaný správne, mikroštruktúra vyhovuje pre dynamicky namáhané súčiastky, poškodenie súčiastky vzniklo dôsledkom náročných prevádzkových podmienok".), ale došlo k únave materiálu (v dôsledku cyklickej námahy stroja používaním), t.j. ako priamy následok dlhodobého vplyvu prevádzky, a práve z tohto dôvodu sa teda jedná o výluku z poistenia
čl. 4 ods. 4 VPP (bod
čl. 4 ods. 4 VPP. Odvolací súd na podporu predmetného záveru naviac uviedol, že v konaní bolo podstatné, že poškodenie axiálneho piestového čerpadla možno považovať za náhodilú udalosť, ktorá nastala používaním lesného traktora, ale bez preukázania iných externých a náhodných udalostí, ktoré môžu mať vplyv na vznik poruchy, bolo za preukázaného skutkového stavu potrebné skonštatovať, že na uvedenú poruchu sa skutkovo vzťahuje dohodnutá výluka z poistenia zadefinovaná tak, že sa uzatvorené poistenie nevzťahuje na škodu spôsobenú priamym následkom dlhodobého vplyvu prevádzky (ako napr. koróziou, eróziou, opotrebovaním, kavitáciou, oxidáciou, únavou materiálu a pod.). K tvrdeniu žalobcu, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by tu bolo možné aplikovať čl. 4 ods. 4 VPP, v zmysle ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu spôsobenú priamym následkom dlhodobého vplyvu prevádzky - únavou materiálu, dovolací súd upozorňuje na bod 10. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, kde tento uviedol, že je bez významu, či k poruche na stroji došlo následkom opotrebenia, alebo únavy materiálu, pretože v oboch prípadoch sa jedná o výluku z poistenia, pričom podstatným je, že k poruche na stroji (vzniku únavového lomu) došlo v dôsledku jeho používania (v dôsledku jeho cyklickej námahy), t.j. ako priamy následok dlhodobého vplyvu prevádzky, a jedná sa teda o výluku z poistenia
čl. 4 ods. 4 VPP. 26.4. Odvolací súd teda v zhode so súdom prvej inštancie skonštatoval, a taktiež hoci stručne, no dostatočne zrejme zdôvodnil svoj vyššie uvedený záver, a teda že v súdenej veci sa jedná o výluku z poistenia
čl. 4 ods. 4 VPP, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch inštancií je
dovolacieho súdu dostatočne zrejmé, z ktorých osvedčených skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd, a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu.
názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku, žalobca mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobil. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s procesným postupom všeobecného súdu, nemôže viesť k záveru o porušení práva na spravodlivý proces a odňatí možnosti konať pred súdom.
ustanovenia ust. § 421 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p. dovolací súd uvádza, že v tejto časti je podané dovolanie absolútne neprejednateľné. 28.
jeho názoru odvolací súd spornú otázku nesprávne právne posúdil a akým spôsobom ju posúdiť mal. Žalobca v úvode svojho dovolania tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru v súvislosti s aplikáciou jednotlivých článkov VPP, keď vôbec nezhodnotil odpoveď znalca Ing. Petra Rosenbergera, že ,,únavový lom nie je možné zaradiť do bežného opotrebenia", že ,,únavový lom nie je žiadnym druhom opotrebenia" a že ,,únavový lom je porucha". Z uvedeného
dovolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o námietku vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov zo strany súdov, ani z obsahu dovolania nie je možné zistiť právnu otázku, ktorú by mal dovolací súd vo svojom rozhodnutí meritórne posudzovať. Dovolateľ - hoci je zastúpený advokátom -tak rezignoval na splnenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 432 ods. 2 C.s.p.. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dospel k záveru, že žalobca nevymedzil dovolací dôvod
spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p., v dôsledku čoho je vylúčené uskutočnenie dovolacieho prieskumu v časti právnych záverov vyslovených krajským súdom (prípadne aj súdom prvej inštancie). 29. Nakoľko konanie pred odvolacím súdom nebolo poznačené namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p., pri súčasnom nevymedzení dovolacieho dôvodu
spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p., najvyšší súd
ustanovenia § 447 písm. c/ a f/ C.s.p. dovolanie žalobcu odmietol. 30. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. s dôrazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli. 31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.