Od priznania starobného dôchodku žalobca nemá nárok na náhradu za stratu na zárobku
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ale na náhradu za stratu na dôchodku
. Občiansky zákonník v čase vzniku škody odkazoval pri nároku náhrady za stratu na zárobku na vtedy platné ustanovenia Zákonníka práce. Prijatím zákona o sociálnom poistení (s účinnosťou od 1.1.2004) však bola uvedená právna úprava zo Zákonníka práce vypustená a zapracovaná do odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania v rámci zákonného úrazového poistenia. Následne novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 404/04 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2004 bolo novelizované ustanovenie § 447 Občianskeho zákonníka tak, že uvedená norma odkazovala na všeobecné ustanovenia zákona o sociálnom poistení.
tohto zákona nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Súd neakceptoval argumentáciu žalobcu o tom, že pre vznik nároku za stratu na zárobku pred 1. januára 2004 je potrebné v spore aplikovať ustanovenie § 293o zákona o sociálnom poistení, keďže účelom jeho prijatia bolo zabezpečenie odškodnenia dotknutej skupiny osôb, ktorej na základe pracovnoprávnej úpravy v prípade pracovného úrazu a choroby z povolania nárok za stratu na zárobku zanikol po dosiahnutí veku 65 rokov, starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Novela zákona o sociálnom poistení, vykonaná zákonom č. 310/06 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2006, umožnila uvedeným ustanovením týmto dotknutým osobám poberať úrazovú rentu doživotne. O trovách konania rozhodol
Občianskeho súdneho poriadku, keďže žalovaní 1/ a 2/ si trovy konania neuplatnili, súd im ich nepriznal.
vyjadrenia žalobcu neuplatňuje si v spore náhradu za stratu na dôchodku
Občianskeho zákonníka, pretože sa domnieva, že i po priznaní starobného dôchodku zostáva zachovaný nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
ustanovenia § 293o zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
tohto ustanovenia ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity
3, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení
tohto zákona (ods. 1 prvá veta). Uvedené ustanovenie bolo zakomponované do zákona číslo 310/2006 Z. z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. augusta 2006.
dôvodovej správy k uvedenému zákonu sa navrhuje obnovenie výplaty odňatej úrazovej renty
prechodného ustanovenia § 260 ods. 1 poškodeným, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo u nich vznikla choroba z povolania z dôvodu, že novou právnou úpravou úrazového poistenia, účinnou od
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/20/12). Práve z dôvodu, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa len považuje za úrazovú rentu na účely nároku na jej ďalšiu výplatu a zvyšovanie, bolo potrebné riešiť tých poškodených, ktorým ku dňu účinnosti zákona o sociálnom poistení z dôvodu pracovného úrazu a choroby z povolania ešte nárok na stratu na dôchodku, nadväzujúci na stratu na zárobku (s ktorej výplatou zákon počítal v ustanovení § 272 ods. 3), ešte nevznikol, a ktorým pre existenciu nároku na náhradu za stratu na zárobku nebola priznaná úrazová renta
augusta 2006 už nebola vyplácaná doživotne. Nárok na ňu v zmysle § 89a zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zaniká dovŕšením dôchodkového veku (i priznaním predčasného starobného dôchodku), avšak zakladá účasť na starobnom dôchodkovom poistení (§ 15 ods. 1 písm. f/ zákona), naproti tomu u poškodených na zdraví z dôvodu choroby povolania a pracovného úrazu poberanie náhrady za stratu na zárobku nezakladá účasť na starobnom dôchodkovom poistení (nebude dôchodok zvýšený za obdobie poberania náhrady za stratu na zárobku), ale zákonodarca sa týchto poškodených rozhodol kompenzovať postupom
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie i žalovaného 1/ o tom, že žalobcovi prislúcha nárok za stratu na dôchodku
Keďže žalobca môže stratu na dôchodku reparovať
Občianskeho zákonníka, nie je žiaden dôvod, aby zákonodarca považoval aj tých poškodených, u ktorých škoda na zdraví nevznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za osoby, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 293o zákona o sociálnom poistení. Žalobcove práva sú v plnom rozsahu garantované inštitútom náhrady za stratu na dôchodku, ktorý nemá žiadne časové a ani iné obmedzenie. S týmto inštitútom počítal do
Občianskeho zákonníka, ak bol poberateľom náhrady za straty a zárobku priznaný starobný dôchodok? Žalobca má za to, že nárok na náhradu za stratu na zárobku priznaná v roku 1999
Občianskeho zákonníka nezaniká z titulu priznania starobného dôchodku, nakoľko nejde o zmenu pomerov, na základe ktorej by bolo potrebné vyplácaný nárok posúdiť, pretože každý poberateľ starobného dôchodku môže neobmedzene poberať mzdu, prípadne iný príjem. 3.2. Zaniká nárok na náhradu za stratu na zárobku priznaný
ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 89a zákona č, 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení? Žalobca má za to, že nárok na náhradu za stratu na zárobku
smrť, zlepšenie zdravotného stavu a pod. Nie je možné aplikovať na zánik nároku ustanovenie § 89a zákona č. 461/2003 Z.z. pretože tento právny predpis sa na tento občianskoprávny nárok nevzťahuje. 3.3. Je prípustné analogicky aplikovať ustanovenie § 293o v spojení s § 293ay zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v prípade súbehu starobného dôchodku a náhrady za stratu ma zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorá bola priznaná
Platí zásada iura novit curia a analogia iuris, kedy súd má na daný zistený skutkový stav aplikovať príslušnú právnu normu, a ak takej normy niet, tak právnu normu, ktorá upravuje právne vzťahy najbližšie. Z uvedeného dôvodu žalobca tvrdí, že je potrebné analogicky použiť ustanovenie 293o v spojení s § 293ay zákona č. 461/2003 Z. z. a náhradu uplatneného nároku naďalej v plnom rozsahu uhrádzať a zvyšovať. 3.4.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zaniká nárok na úrazovú rentu dovŕšením dôchodkového veku aj v prípadoch, keď nárok na náhradu za stratu na zárobku, ktorá bola transformovaná na úrazovú rentu vznikol pred 1. januárom 2004? Žalobca má za to, že
461/2003 Z. z. zaniká len úrazová renta priznaná po 1. januári 2004 a nie strata na zárobku po skončení PN priznaná
predchádzajúcich predpisov, ktorá bola len na úrazovú rentu transformovaná. 3.
Žalobca má za to, že aplikovať ustanovenie § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. možno len na úrazovú rentu, ktorá bola priznaná
zákona č. 461/2003 Z. z. nie na úrazovú rentu, ktorá bola transformovaná zo straty na zárobku po skončení práce neschopnosti
pracovnoprávnych predpisov. Žalobca má za to, že nie sú splnené dôvody na zmenu rozhodnutia, aby dovolací súd v zmysle § 449 ods. 1 a 2 CSP rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 7. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 9. Žalobca prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods.1 písm. b/ CSP,
ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 10. Dovolateľ, zastúpený advokátom, v súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. b/ CSP uviedol nasledujúce právne otázky doposiaľ neriešené dovolacím súdom: 10.1. Zaniká nárok na náhradu za stratu na zárobku priznanú v roku 1999
Občianskeho zákonníka, ak bol poberateľom náhrady za straty a zárobku priznaný starobný dôchodok? 10.2. Zaniká nárok na náhradu za stratu na zárobku priznaný
ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 89a zákona č, 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení? 10.3. Je prípustné analogicky aplikovať ustanovenie § 293o v spojení s § 293ay zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v prípade súbehu starobného dôchodku a náhrady za stratu ma zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorá bola priznaná
10.4.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zaniká nárok na úrazovú rentu dovŕšením dôchodkového veku aj v prípadoch, keď nárok na náhradu za stratu na zárobku, ktorá bola transformovaná na úrazovú rentu vznikol pred
11. Dovolací súd zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania
b/ CSP je, že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.
Od priznania starobného dôchodku žalobca nemá nárok na náhradu za stratu na zárobku
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ale na náhradu za stratu na dôchodku
. Občiansky zákonník v čase vzniku škody odkazoval pri nároku náhrady za stratu na zárobku na vtedy platné ustanovenia Zákonníka práce. Prijatím zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (s účinnosťou od 1.1.2004) však bola uvedená právna úprava zo Zákonníka práce vypustená a zapracovaná do odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania v rámci zákonného úrazového poistenia. Následne novelou OZ zákonom č. 404/04 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2004 bolo novelizované ustanovenie § 447 OZ tak, že uvedená norma odkazovala na všeobecné ustanovenia zákona o sociálnom poistení.
z. o sociálnom poistení, nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Prvoinštančný ani odvolací súd neakceptovali argumentáciu žalobcu o tom, že pre vznik nároku za stratu na zárobku pred 1.1.2004 je potrebné v spore aplikovať ustanovenie § 293o zákona o sociálnom poistení, keďže účelom jeho prijatia bolo zabezpečenie odškodnenia dotknutej skupiny osôb, ktorej na základe pracovnoprávnej úpravy v prípade pracovného úrazu a choroby z povolania nárok za stratu na zárobku zanikol po dosiahnutí veku 65 rokov, starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Novela zákona o sociálnom poistení, vykonaná zákonom č. 310/06 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2006 umožnila uvedeným ustanovením týmto dotknutým osobám poberať úrazovú rentu doživotne. Prvoinštančný ako aj odvolací súd ustálil, že ustanovenia § 293o zákona číslo 310/2006 Z. z. o sociálnom poistení na priznanie nároku na úrazovú rentu predpokladá kumulatívne splnenie 2 zákonných podmienok a to konanie nároku na výplatu úrazovej renty ku dňu 31.7.2006 a priznanie starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo dovŕšenie 65. roku veku ku dňu účinnosti prijatej novely zákona o sociálnom poistení číslo 310/2006 Z. z., čo sa v prípade žalobcu nestalo. V konaní je nepochybné, že úkonom žalobcu a to doručením žiadosti o priznanie starobného dôchodku, tým došlo k strate na poberanie úrazovej renty resp. náhrady straty na zárobku a to z dôvodu, že zdrojom príjmov žalobcu už nie je zárobok, ale dávka invalidného dôchodku, ktorá nahrádza zárobok. V konaní je nepochybné, že od priznania starobného dôchodku žalobcovi nárok na náhradu straty na zárobku
z, neprislúcha. Dovolací súd v zhode so závermi zistenými súdmi nižšieho stupňa uvádza, že náhrada za stratu na zárobku kompenzuje znížený zárobok resp. invalidný dôchodok, patrí teda len do priznania starobného dôchodku, ktorý sa stal novým zdrojom príjmu žalobcu. V prípade starobného dôchodku preto do úvahy už nepripadá možnosť o znížení jeho zárobku po skončení práceneschopnosti, nakoľko zásadne starobný dôchodca nie je zaradený do pracovného procesu, zdrojom jeho príjmu je dôchodok a nie zárobok, ktorého zníženie by bolo možné ďalej kompenzovať v zhode s rozhodnutiami R13/1989, Rc/35/1996, uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo/288/2004, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/20/2012 z 27.2.2013, 4So/120/2009 z 31.3.
názoru žalobcu mali byť riešené v odvolacom konaní. Takto vyšpecifikované dovolateľom nastolené otázky (1-6) neboli rozhodujúce (kľúčové) pre rozhodnutie odvolacieho súdu, t. j. nejde o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Predmetom sporu zostala sporná otázka, a to, či žalobca má nárok na úrazovú rentu po priznaní starobného dôchodku. Táto skutková okolnosť bola podstatná pre konanie súdu prvej inštancie a aj pri rozhodovaní odvolacieho súdu. 17. K spôsobu, ktorým žalobca v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania, najvyšší súd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní spravidla predchádza riešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie. Na podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje ako bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Právna otázka relevantná
1 písm. b/ CSP musí byť preto v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi ide, a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť) dovolania. Je potrebné si uvedomiť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie“ (porovnaj sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako ďalší „odvolací súd“, resp. súd, ktorý by mohol a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy oboch inštancií; nemôže preto posudzovať všetky otázky, ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa stieral rozdiel medzi prvoinštančným, odvolacím a dovolacím konaním). Treba tiež zdôrazniť, že dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 421 ods. 1 CSP) nie je možné interpretovať a uplatňovať rovnako, ako odvolací dôvod
1 písm. h/ CSP (porovnaj sp. zn. 8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018). Otázky v okolnostiach daného sporu neboli kľúčové pre rozhodnutie odvolacieho súdu, t. j. nešlo o otázky, ktoré odvolací súd riešil a na ich vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Navyše predmetná dovolacia argumentácia okrem toho, že nebola predmetom právneho posúdenia a riešenia kľúčových právnych otázok zo strany odvolacieho súdu, nebola ani v odvolacom konaní dovolateľom nastolená. Dovolací súd sa tak nemôže ňou ani vecne zaoberať, pretože sa ňou meritórne nezaoberal ani odvolací súd z dôvodu pasivity odvolateľa v rámci odvolacieho konania. Opačným prístupom by dovolací súd presiahol hranice dovolacieho prieskumu stanovené zákonom, a v podstate by tým negoval zmysel a účel dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Na základe uvedeného nemožno dovolanie žalobcu považovať za procesne prípustné. 18. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že otázky nastolené žalobcom v dovolaní nemajú v okolnostiach daného sporu (a tohto dovolacieho konania) znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v dôsledku čoho prípustnosť jeho dovolania z tohto ustanovenia nevyplýva. Procesne neprípustné dovolanie preto najvyšší súd odmietol
c/ CSP. 19. Žalovaní l/ a 2/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol im nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd
ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.