Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/205/2021 Identifikačné číslo spisu: 8615200695 Dátum vydania rozhodnutia: 15.12.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8615200695.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne: M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX O., zastúpená JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom so sídlom Mlynská č. 28, 040 01 Košice, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody a ublíženia na zdraví, vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6C/33/2015, o dovolaní žalovanej voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/130/2019-392 zo dňa 08. júla 2020, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 08.07.2020 sp. zn. 13Co/130/2019 v potvrdzujúcej časti, ktorou potvrdil II. výrok napadnutého rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 6C/33/2015-311 zo dňa 21.03.2019 v časti, ktorou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 2.966,40 eura spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 29.01.2015 do zaplatenia spolu so súvisiacim výrokom V. (o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok) a výrokom VI. (o povinnosti žalovanej nahradiť žalobkyni trovy konania), z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšku dovolanie žalovanej z a m i e t a. Odôvodnenie 1.1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni z titulu bolestného sumu 202 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 31.12.2014 do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 22.248,- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 29.01.2015 do zaplatenia, trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnila tým, že pri dopravnej nehode dňa 04.11.2013 utrpela na D. V.. v K.G. ťažké ublíženie na zdraví ako chodkyňa zrazená motorovým vozidlom zn. Škoda Felícia, ev. č. K.-XXXAJ. Morové vozidlo viedol vodič Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla a na priechode pre chodcov ju prednou časťou vozidla zrazil. Na základe trestného rozkazu Okresného súdu Svidník zo dňa 4.2.2014, č. k. 1T/14/2014 bol vodič Š. Q. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona. Za škodu na zdraví jej zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, na základe objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427 a nasl. tiež ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z. v platnom znení u žalovanej. Nároky žalobkyne na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Priamy nárok voči poisťovateľovi je daný § 15 tohto zákona. 1.2. Právny zástupca žalobkyne písomným podaním zo dňa 9.9.2015 označeným ako čiastočné späťvzatie zobral žalobu čiastočne späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil, nakoľko žalovaná plnila žalobkyni po podaní žaloby za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 20.600,- eur. Žalobná pohľadávka z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia tak predstavovala sumu 1.648,- eur. Zároveň vyčíslil 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 20.600,- eur od 29.1.2015 do 2.9.2015, čo predstavuje 615,63 eura. 1.3. Žalobkyňa počas konania realizovala zmenu návrhu dňa 20.10.2015, ktorým navrhla, aby súd zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, čo pri základnom bodovom hodnotení 1350 bodov, t. j. 22.248 eur, predstavuje 11.124,- eur a pripustil rozšírenie žaloby o sumu 11.124,- eur z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. 1.4. Po predložení kontrolného znaleckého posudku súd uznesením na pojednávaní dňa 27.9.2018 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni z titulu bolestného sumu 202 eur s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 31.12.2014 do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 2.966,40 eura s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 29.1.2015 do zaplatenia, 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania od 29.1.2015 do 2.9.2015 vyčíslený vo výške 615,63 eura, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 11.783,20 eura, trovy konania a právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2.1. Okresný súd Svidník rozhodol rozsudkom č. k. 6C/33/2015-311 zo dňa 21. marca 2019 tak, že: I. Konanie o zaplatenie sumy 20.600 eur zastavil. II. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 2.966,40 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne do 29.1.2015 do zaplatenia, 5,05 % úrok z omeškania ročne od 29.1.2015 do 2.9.2015 zo sumy 20.600,- eur vo výške 615,63 eura, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.713,40 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku žalobu zamietol. IV. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník č. ú. XXXXXXX-XXX/XXXX sumu 1.499,16 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 1.733,50 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. VI. Žalobkyni priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2.2. V konaní bolo vypracovaných a predložených niekoľko znaleckých posudkov a odborných vyjadrení. Podľa lekárskeho posudku S.. Z.. A. C. zo dňa 01.10.2014 bolo bolestné ohodnotené vo výške 530 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1350 bodov. Žalovaná vychádzala z lekárskeho posudku Z.. A. K. zo dňa 01.10.2014, avšak ohľadne určenia výšky SSU, kedy ide o otázku odbornú, za účelom objektivizácie uplatneného nároku si dala vyhotoviť odborné vyjadrenie znaleckej organizácie (vyjadrenie dávali Z.. H. Z., S.. a Z.. S. O.). Dňa 05.10.2016 žalovaná písomne navrhla vykonať znalecké dokazovanie znalcom ustanoveným súdom poukazujúc na ust. § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Návrh odôvodnila tým, že vzhľadom na odborné vyjadrenie znaleckej organizácie forensic.sk má dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Uznesením súdu č. k. 6C/33/2015-130 zo dňa 08.03.2017 bol ustanovený znalec Z.. S. N. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie za účelom vypracovania znaleckého posudku na stanovenie celkového bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia somatických následkov. Na pojednávaní dňa 28.11.2017 žalobkyňa uviedla výhrady k znaleckému posudku Z.. S.. N., ktorý si dala odborne posúdiť Z.. F., ktorý je tiež znalcom a ktorý v ňom zistil pochybenia. Tento znalecký posudok neprispel k náležitému objasneniu veci, preto navrhla pre objektívne posúdenie tohto prípadu, aby bol vypracovaný kontrolný ústavný znalecký posudok znaleckou organizáciou, keďže v danom prípade už forensic.sk ako znalecká organizácia dávala určité odborné stanovisko, ale bez vyšetrenia žalobkyne. Uznesením súdu č. k. 6C/33/2015-180 zo dňa 18.12.2017 bola ustanovená znalecká organizácia LEGE ARTIS, s.r.o. za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Znalci tejto znaleckej organizácie stanovili celkové bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia somatických následkov u žalobkyne na počet 1 430 bodov, a to položkou 432a. 2.3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie v bode 59. uviedol, že bolestné žalobkyne v dôsledku ťažkého ublíženia na zdraví, ktorý utrpela pri dopravnej nehode, bolo ohodnotené lekárskym posudkom o bolestnom vypracovaným Z.. A. K., posudzujúcim lekárom oddelenia úrazovej chirurgie U. A.. B.. Q. S. a Z.. A. C., primárom oddelenia zo dňa 1.10.2014 vo výške 530 bodov. Žalobkyňa si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila dňa 14.10.2014 u žalovanej nárok za bolestné vo výške 8.735,- eur (530 bodov x 16,48 eur), žalovaná dňa 30.12.2014 zaplatila žalobkyni sumu 8.533,- eur (530 bodov x 16,10 eur). Sporným medzi stranami ostalo zaplatenie bolestného vo výške 202 eur, ktoré si žalobkyňa uplatnila žalobou. Žalobkyňa poukazovala na rozdielnu hodnotu bodu pri plnení žalovanej za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že žalovaná mala použiť rovnakú hodnotu bodu. Podľa názoru súdu však žalovaná plnila v správnej výške a v tomto sa súd prikláňa k názoru žalovanej, že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sú dva odlišné nároky, pre hodnotenie ktorých platia odlišné zásady. Priamo zo zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, ako je potrebné hodnotiť vznik nároku na SSU a vznik nároku na bolestné. Kým podľa § 9 ods. 1 veta druhá cit. zákona pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti (bez ohľadu na to, kedy je lekársky posudok vydaný), podľa § 10 ods. 1 veta druhá cit. zák. pri určovaní bodového hodnotenia SSU sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za budúcu (následnú) bolesť, ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.7.2008 sp. zn. 5Cdo/119/2008). Pri posudzovaní vzniku nároku na bolestné je potrebné brať do úvahy, v ktorom okamihu poškodený bolesť vytrpel. Nie je možné brať do úvahy až okamih, keď možno zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený, pretože uvedené platí pre vznik nároku na SSU. Zo žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie, lekárskeho posudku, zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS a aj z vyjadrenia Z.. S. N. v znaleckom posudku mal súd preukázané, že žalobkyňa všetky bolesti, spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov, vytrpela v roku 2013, z toho dôvodu žalovaná poskytla žalobkyni plnenie vo výške 8.533,- eur, keďže hodnota jedného bodu pre rok 2013 bola ustanovená vo výške 16,10 eura. Na základe uvedeného súd žalobu žalobkyne v tejto časti, aj čo sa týka príslušenstva, zamietol tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku. 2.4. K nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie v bode 60. odôvodnenia uviedol, že žalobkyňa pri uplatnení vychádza z listinného dôkazu lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného Z.. A. K., posudzujúcim lekárom oddelenia úrazovej chirurgie U. A.. B.. Q. S. a Z.. A. C., primárom oddelenia zo dňa 1.10.2014, na základe ktorého bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené vo výške 1 350 bodov za položky č. 334, 2x 393a, 396a a 432b. V priebehu konania dňa 2.9.2015 žalovaná plnila žalobkyni za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 20.600,- eur za 1 250 bodov (1 250 bodov x 16,48 eura). Žalovaná vychádzala z odborného vyjadrenia znalcov znaleckej organizácie forensic.sk MV.. H. Z., S.. a Z.. S. O. zo dňa 29.7.2015, ktorí na základe predloženej zdravotnej dokumentácie považovali nárok SSU u žalobkyne vyčíslený v lekárskom posudku Z.. A. K. pod jednotlivými položkami za adekvátny, podľa nich nebolo možné priznať položku 396a o počte 100 bodov, nakoľko poranenie pravého kolena nebolo v akútnom poúrazovom období medicínsky objektivizované. V konaní sporným zostal rozdiel zo žalobou uplatňovanej sumy a sumou zaplatenou žalovanou, a to vo výške 1.648,- eur. Na návrh žalovanej súd nariadil znalecké dokazovanie. Súdom ustanovený znalec Z.. S.. N., ktorý predložil znalecký posudok zo dňa 28.5.2017, dospel k záveru, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia somatických následkov u žalobkyne je možné priznať jedine za položku 334. Úplná stuhnutosť v pravom lakťovom kĺbe (flexia 90-95 stupňov) v počte 200 bodov s tým, že vzhľadom na vysoko nepriaznivú prognózu vývoja zdravotného stavu a trvalý charakter ťažkého obmedzenia hybnosti pravého lakťového kĺbu predmetnú položku navýšil o 100 %, t. j. o 200 bodov. SSU žalobkyne teda znalec ohodnotil celkovým počtom 400 bodov. K spornej položke č. 396a - ľahké obmedzenie hybnosti pravého kolena sa znalec jednoznačne vyjadril, že hodnotenie tejto položky v žiadnom prípade nie je možné akceptovať, nakoľko ani zo zdravotnej dokumentácie po úraze, ani z neskorších nálezov tieto zdravotné ťažkosti žalobkyne nie je možné dať do súvisu s dopravnou nehodou zo dňa 4.11.2013, uvedené ťažkosti nemajú úrazový pôvod, ale sú ťažkosťami z degeneratívneho ochorenia pravého kolenného kĺbu - artrózy. Znalec ďalej konštatoval, že na základe osobného vyšetrenia žalobkyne u nej nezistil žiadne obmedzenie hybnosti ani jedného z oboch bedrových kĺbov, neboli pri dopravnej nehode zo dňa 4.11.2013 poranené. Taktiež zistil, že úraz u žalobkyne nezanechal žiadne plošné jazvy v rozsahu 50 cm2, pooperačné jazvy predstavujú iba 8 cm2. Žalobkyňa namietala závery znaleckého posudku Z.. S.. N., ktorý si dala aj odborne posúdiť, a to v tom, že v zmysle § 187 CSP tento znalecký posudok neprispel k náležitému objasneniu veci a navrhla pre objektívne posúdenie tohto prípadu, aby bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok znaleckou organizáciou. Súd návrhu žalobkyne vyhovel a nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, s.r.o. Znalci tejto znaleckej organizácie stanovili celkové bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia somatických následkov u žalobkyne na počet 1 430 bodov, a to položkou 432a. Plošné jazvy plnené súhrnne - 30 bodov, položkou č. 333. Stuhnutie úplné pravého lakťového zhybu v nepriaznivom postavení - 300 bodov + 300 bodov po zvýšení a položkou 323b. Stav po porušení panvového kruhu vrátane zmien na pravom stehne - 400 bodov + 400 bodov po zvýšení. K správnosti záverov lekárskeho posudku o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia Z.. A. C. znalci uviedli, že položky 334, 393a, 396a a 432b sú zaradené nesprávne a k odbornému vyjadreniu znaleckej organizácie forensic.sk uviedli, že nesúhlasia so zaradením položky 334, 393a, 432b a súhlasia s nezaradením položky 396. Súd mal preukázané, že znalci znaleckej organizácie, ako to vyplýva z kontrolného znaleckého posudku a z výpovede znalca Z.. Q.. C., znalecký posudok vypracovali po celkovom klinickom vyšetrení žalobkyne a až tak bolo stanovené bodové hodnotenie SSU. Klinické vyšetrenie spočívalo v osobnom vyšetrení poškodenej troma lekármi, zabezpečením röntgenových snímok, vyšetrením magnetickou rezonanciou, posúdením následkov po zlomenine panvy pomocou majeedovho skóre (celosvetovo uznávaný dotazník) pre hodnotenie funkčných následkov pacientov po ťažkom poškodení panvy. Z výpovede znalca Z.. Q.. C. bolo preukázané, že hodnotenie SSU predchádzajúcimi lekármi, ako i znalcom Z.. N., nebolo vykonané na základe komplexného vyšetrenia žalobkyne, a preto hodnotenie SSU ich znaleckou organizáciou sa líši od hodnotenia SSU znalcom Z.. N.. Z výpovede znalca Z.. N., ako i z jeho znaleckého posudku je zrejmé, že znalecký posudok Z.. N. vypracoval len na základe lekárskych správ a nedostatočným osobným vyšetrením poškodenej. Z.. N. pri výsluchu síce tvrdil, že žalobkyňu vyšetril, ale jeho tvrdenie o celkovom osobnom vyšetrení poškodenej bolo vyvrátené výpoveďou žalobkyne. Tá uviedla, že ak by ju bol Z.. N. vyšetril tak, ako vo svojej výpovedi uviedol, nemohol by tvrdiť, že úraz u žalobkyne nezanechal žiadne plošné jazvy (str. 10 ZP M.. N.). Jazvy však boli znaleckou organizáciou preukázané a hodnotené ako plošné jazvy plnené súhrnne 30 bodmi. Na základe uvedeného súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku ťažkého ublíženia na zdraví dňa 4.11.2013 tak vychádzal z hodnotenia SSU žalobkyne znaleckým posudkom vypracovaným súdom ustanovenou znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, s.r.o. Košice zo dňa 28.2.2018. Na základe uvedeného kontrolného znaleckého posudku žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 23.566,40 eura (1 430 bodov x 16,48 eura). Z tejto sumy žalovaná uhradila žalobkyni čiastku 20.600,- eur, preto súd uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za SSU sumu 2.966,40 eura tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku. 2.5. V bode 62. odôvodnenia sa súd prvej inštancie vysporiadal s návrhom žalobkyne na zmenu žaloby z titulu 50 % zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Súd mal preukázané, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že poškodenie zdravia žalobkyne a jeho dopady sťažujúce možnosti uspokojovania jej životných potrieb a jej spoločenského uplatnenia predstavujú závažný prípad, v ktorom základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemôže byť dostatočným odškodnením. S prihliadnutím na výsledkami dokazovania preukázanú existenciu okolnosti hodných osobitného zreteľa, súd pristúpil k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa citovaného zákonného ustanovenia. Vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, súd dospel k záveru, že primeraným je zvýšenie tejto náhrady o 20 %, a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 4.713,40 eura tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. 2.6. Námietkou premlčania vznesenou žalovanou ohľadne uplatnenej zmeny žaloby zo dňa 19.03.2018, a to jej rozšírením o sumu 1.218,40 eura titulom základného SSU a o sumu 659,20 eura titulom 50 %-ného zvýšenia SSU, sa súd zaoberal v bode 67. odôvodnenia. Námietku premlčania považoval súd za nedôvodnú. V čase podania žaloby mala žalobkyňa lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného Z.. A. K., posudzujúcim lekárom oddelenia úrazovej chirurgie U. A.. B.. Q. S.X. a Z.. A. C., primárom oddelenia zo dňa 1.10.2014, na základe ktorého bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené vo výške 1 350 bodov. V znaleckom posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené vo výške 1 430 bodov. Uvedený znalecký posudok súd právnemu zástupcovi žalobkyne doručil dňa 12.3.2018. Na podklade tohto kontrolného znaleckého posudku žalobkyňa písomným podaním zo dňa 19.3.2018 podala návrh na rozšírenie žaloby z titulu základu sťaženia spoločenského uplatnenia o 80 bodov a z titulu 50 % zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 40 bodov. Zmena žaloby sa dotýka iba výšky uplatneného nároku, a to vzhľadom na závery kontrolného znaleckého posudku, nie však nároku samotného uplatneného žalobou. Žalobkyňa zmenou žaloby neuplatnila žiaden nový nárok, ale iba to, čo od začiatku konania predstavovalo predmet konania. Žalobkyňa sa o celej škode na zdraví titulom SSU teda dozvedela až doručením znaleckého posudku dňa 12.3.2018 a týmto dňom jej začala plynúť subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní teda nejde zo strany žalobkyne o uplatňovanie premlčaného práva. 2.7. Súd prvej inštancie žalobkyni priznal aj úrok z omeškania, kedy z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že do omeškania s plnením sa žalovaná dostala uplynutím 3 mesiacov a 15 dní od uplatnenia nároku žalobkyňou, teda dňom 29.1.2015. Preto súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z náhrady za SSU zo sumy 20.600,- eur sumu 615,63 eura za obdobie od 29.1.2015 do 2.9.2015 a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z náhrady za SSU zo zvyšnej sumy 2.966,40 eura od 29.1.2015 do zaplatenia. Je zrejmé, že žalobkyňa uplatňuje úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu priznaného jej síce rozhodnutím súdu, ktorým jej ale bola priznaná náhrada škody na zdraví pozostávajúca zo základného SSU. Nejde teda o prípad priznania mimoriadneho odškodnenia za SSU. 3.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa aj žalovaná. Odvolací súd rozhodol rozsudkom č. k. 13Co/130/2019-392 zo dňa 08. júla 2020, ktorým napadnutý rozsudok potvrdil. Výrokom II. náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal. 3.2. V odôvodnení rozsudku odvolací súd v bode 18. uviedol, že súd prvej inštancie správne priznal žalovanej bodové ohodnotenie za bolestné vo výške 16,10 eura pre kalendárny rok 2013, a to z dôvodu, že v zmysle ust. § 9 ods. 1 veta druhá zákona č. 437/2004 Z. z., pri určovaní bodového ohodnotenia bolesti sa má hodnotiť akútna fáza bolesti bez ohľadu na to, kedy je lekársky posudok reálne vydaný. Odškodňuje sa totiž vytrpená bolesť, nie tzv. budúca a následná bolesť, ktorá už spadá pod náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tu odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/119/2008 z 30.07.2008. Je síce zrejmé, že žalobkyňa podstúpila aj následnú rehabilitačnú liečbu v nasledujúcich rokoch, avšak akútna fáza pretrpenej bolesti nastala v rozhodnom kalendárnom roku 2013. 3.3. Súd prvej inštancie taktiež správne posúdil nárok žalobkyne uplatnený podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o nároku žalobkyne na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď žalobkyni priznal 20 % navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V tejto veci súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, okrem iného zistil aj skutočnosť, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, úraz žalobkyne bol v produktívnom veku, pričom táto vykonávala manuálnu prácu ako šička. Rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v rámci znaleckého dokazovania preukázané, že následky u žalobkyne po úraze sú trvalého charakteru a odborníci očakávajú progresiu rozsahu týchto trvalých následkov. Vzhľadom na individuálne okolnosti tohto prípadu, súd prvej inštancie správne dospel v rámci svojej sudcovskej úvahy k zvýšeniu tejto náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20 %. Aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/209/2017 zo dňa 21.6.2018 konštatoval, že úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný. Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou. Napriek stupňu poškodenia zdravia žalobkyne nejde v jej prípade o najzávažnejšie možné sťaženie uplatnenia sa v živote, ktoré by odôvodňovalo využitie plného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Na základe uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri stanovení zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20 % zachoval zásadu primeranosti a svoje právne úvahy, podložené výsledkami vykonaného dokazovania, náležite odôvodnil. 3.4. Vo vzťahu k namietaným procesným pochybeniam súdu prvej inštancie ohľadne vypracovania kontrolného znaleckého posudku, resp. možnosti položenia otázky pri kontrolnom znaleckom posudku súdom ustanovenému znalcovi, k uvedenému odvolací súd uvádza, že kontrolný znalecký posudok je štandardný dôkazný prostriedok, pričom jedna zo sporových strán takéto kontrolné znalecké dokazovanie navrhne a súd sa s týmto návrhom stotožní, nedochádza ustanovením znalca pre vypracovanie kontrolného znaleckého posudku k porušeniu práva na spravodlivý proces u sporovej strany. Aj v danej veci, práve naopak, došlo na základe kontrolného znaleckého posudku k takému skutkovému zisteniu, že predchádzajúce znalecké posudky neboli vypracované riadne a došlo k pochybeniam znalcov pri ich vypracovaní z toho dôvodu, že pri nich nebol zisťovaný komplexný zdravotný stav žalobkyne. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces u žalovanej z dôvodu, že odvolací súd u súdu prvej inštancie nevzhliadol žiadne procesné pochybenia počas vykonávaného dokazovania tak, ako ich namietala žalovaná. 3.5. Čo sa týka žalovanou vznesenej námietky premlčania nároku žalobkyne uplatneného zmenou žaloby zo dňa 19.03.2018, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa predmetnou zmenou žaloby neuplatnila žiaden nový nárok, ale iba to, čo od začiatku konania predstavovalo samotný predmet konania. Tu odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 21Co/84/2014. Odvolací súd má za to, že pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania v súlade so závermi znaleckého posudku (vyhotoveného v prebiehajúcom konaní) rozšírila žalobu, neuplatňuje takýmto podaním žiaden nový nárok, ale uplatňuje iba to, čo od začiatku konania predstavovalo samotný predmet konania. 3.6. Námietku žalovanej smerujúcu k priznaným úrokom z omeškania považoval odvolací súd taktiež za nedôvodnú, keďže žalobkyni patria aj úroky z omeškania v zmysle ňou citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a ich priznanie odvolací súd považuje za dôvodné. Právo žalobkyne na úroky z omeškania jednoznačne vyplývajú z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom predmetný nárok súdna prax bez väčších polemík priznáva. Uviedol rozhodovaciu prax krajských súdov, podľa ktorej úroky z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s ust. § 11 ods. 6 predmetného zákona sankcionujú len neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti. Nezbavia však poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie, a to i v prípade, ak poisťovateľ povinnosti uvedené v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. splnil včas, teda skončil prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia. 4.1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila dovolacími dôvodmi v zmysle ust. § 420 písm. f ) CSP a ust. § 421 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.