žalobcu je zriadenie záložného práva k danej nehnuteľnosti primerané vzhľadom na istinu pohľadávky vo výške 105 876,20 eur a úroky z omeškania viac ako 10 000,- eur.
1 písm. f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“). Žalobca
žalovaného neosvedčil existenciu základných atribútov, ktoré by odôvodňovali použitie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti spočívajúce v konaní žalovaného, ktoré by preukazovali obavu, že zo strany žalovaného má dochádzať k takej dispozícii s majetkom, ktorá by sťažila alebo znemožňovala prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Na ekonomickú kondíciu žalovaného je potrebné nahliadať vo svetle aktuálneho celosvetového ekonomického diania negatívne zasiahnutého pandémiou koronavírusu. Vyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola porušená zásada primeranosti a proporcionality. Vyčíslenie hodnoty zakladanej nehnuteľnosti žalobcom nemá reálny skutkový základ. Posúdiť hodnotu bytu žalovaného je možné len prostredníctvom znaleckého posudku. Cena predmetného bytu vo vlastníctve žalovaného je podstatne vyššia ako tvrdí žalobca. Súd prvej inštancie sa preto nezaoberal podmienkami proporcionality a primeranosti a bezvýhradne prijal argumentáciu žalobcu, ignorujúc neprimeranosť zásahu do majetkových práv žalovaného. Medzi žalobcom a žalovaným prebieha exekučné konanie, v rámci ktorého má žalobca možnosť zriadiť exekučné záložné právo, čo súd prvej inštancie síce konštatoval, ale nebral do úvahy, že doposiaľ nebolo o návrhu žalobcu na zriadenie exekučného záložného práva rozhodnuté. Ak doteraz nebolo o zriadení exekučného záložného práva rozhodnuté, nemožno tvrdiť, že zabezpečovacie opatrenie je za daných okolností jediným nástrojom ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalovaný má záujem uspokojiť judikovaný nárok žalobcu, ktorý je v súčasnosti predmetom exekúcie. Žalovaný sám inicioval viaceré stretnutia s právnym zástupcom žalobcu, na ktorom sa dohodli na spoločnom postupe pri uspokojovaní nároku žalobcu tak, že vypracujú a doručia exekútorskému úradu podanie, obsahom ktorého je spoločný návrh strán na priamy predaj hnuteľného majetku žalovaného za ceny odsúhlasené a schválené žalobcom a výťažok z tohto predaja by išiel v celku v prospech žalobcu. Rovnako ani samotná skutočnosť, že žalovaný vystupuje v inej spoločnosti ako štatutárny orgán, ešte nezakladá zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
názoru odvolacieho súdu predpokladá osvedčenie reálneho ohrozenia exekúcie, a teda, že po naplnení hroziacej obavy zo zbavenia sa nejakého majetku nezostane žalovanému iný exekvovateľný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu, ktorej vymoženie je predmetom exekučného konania, vymožená. Vzhľadom na správu súdnej exekútorky, ako aj na nespornú skutočnosť, že žalobca podal návrh súdnej exekútorke na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, avšak toto zriadené nebolo, nemožno mať reálnu obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie za osvedčenú. Skutočnosť, že žalovaný sa v súčasnosti nenachádza v optimálnej finančnej a ekonomickej situácii, existencia dlhov žalovaného voči iným subjektom, či skutočnosť, že blízke osoby spriaznené s jediným spoločníkom a konateľom žalovaného si prednedávnom založili ďalšiu spoločnosť, ani vo vzájomnej súvislosti nezakladajú obavu z ohrozenia exekúcie. 8. Existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva, žalobca v konaní neosvedčil. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností teda žalobca neposkytol súdu také dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Bolo preto
odvolacieho súdu nadbytočné sa zaoberať otázkami proporcionality a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol. 9. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca odôvodnil dovolanie vadou zmätočnosti
f/ C. s. p. a nesprávnym právnym posúdením veci s dôvodom prípustnosti dovolania
1 písm. a/ C. s. p. 10.
dovolateľa z formulácie zabezpečovacieho opatrenia ako inštitútu civilného sporového konania možno abstrahovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatreni, a to: a/ zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b/ musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobca v konaní odôvodnil obavu z budúceho zmarenia exekúcie tým, že žalovaný sa v súčasnosti nenachádza v optimálnej finančnej a ekonomickej situácii, existenciou dlhov žalovaného voči iným subjektom, či skutočnosťou, že blízke osoby spriaznené s jediným spoločníkom a konateľom žalovaného si prednedávnom založili ďalšiu spoločnosť, kde je konateľ a spoločník žalovaného konateľom tejto spoločnosti a spoločníkom tejto spoločnosti je osoba, ktorá má trvalý pobyt na totožnej adrese ako spoločník a konateľ žalovaného, pričom táto spoločnosť má totožné predmety podnikania ako žalovaný. Žalobca predložil súdu účtovné závierky žalovaného, z ktorých vyplývajú nasledujúce skutočnosti: majetok žalovaného klesol z pôvodnej hodnoty 402 327,- eur na hodnotu 305 730,- eur, stratu zvýšil na - 132 906,- eur a tržby mu klesli na hodnotu 438 245,- eur, žalovaný dosiahol negatívne vlastné imanie, žalovaný je v úpadku z dôvodu jeho platobnej neschopnosti, spriaznená spoločnosť dosiahla za rok 2021 tržby 68 704,- eur a zisk 3 842,- eur a nehnuteľnosť, na ktorú má byť zriadené záložné právo v prospech žalobcu, je v súčasnosti zaťažené záložným právom banky. 11. Odvolací súd vyhodnotil správu súdnej exekútorky ako dôkaz, z ktorého vyplýva, že žalovaný je vlastníkom ďalšieho majetku, z ktorého možno uspokojiť pohľadávku žalobcu, uvedené tvrdenie však
dovolateľa nie je pravdivé. Vo vzťahu k zisteným účtom žalovaného v bankách dovolateľ uviedol, že uvedené je mimo dispozičného oprávnenia žalobcu, keďže príkaz na zadržanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného môže vydať výlučne súdny exekútor, nie súd v civilnom konaní. Zároveň nebolo preukázané, že na predmetných účtoch sa nachádza dostatok finančných prostriedkov, prípadne, či vôbec má žalovaný finančné prostriedky. Postihnutie majetku žalovaného tvoreného vozidlami by malo za následok významné obmedzenie podnikateľskej činnosti žalovaného, pretože žalovaný je dopravnou a logistickou spoločnosťou. Súd a aj súdny exekútor pri rozhodovaní musia vziať do úvahy, akým spôsobom postihnutie majetku vo vlastníctve žalovaného zasiahne jeho podnikateľskú činnosť. 12. Dovolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1Cdo/134/2018. Odvolací súd
názoru žalobcu nerešpektoval konštantnú judikatúru súdov Slovenskej republiky. Predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je poskytnúť súdu osvedčené dôkazy odôvodňujúce obavu z ohrozenia exekúcie, súd však nerešpektoval rozhodovaciu prax v predmetnej otázke, keď vychádzal z predpokladu, že neexistujú skutočnosti, ktoré túto obavu zakladajú. Žalobca nemôže čakať až do momentu, kedy sa žalovaný začne zbavovať majetku. 13. Uznesenie odvolacieho súdu nesie
dovolateľa znaky arbitrárnosti a nezákonnosti, keďže odvolací súd neposkytol dostatočné, jasné a logické argumenty a dôvody, prečo rozhodol tak ako rozhodol. Žalobca z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu nevie zistiť, prečo ním uvedené fakty a skutočnosti nezakladajú obavu z výkonu exekúcie. Uvedená arbitrárnosť má
dovolateľa za následok porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. 14. K dovolaniu žalobcu doručil súdu svoje vyjadrenie žalovaný. Dovolateľ
žalovaného v celom dovolaní polemizuje so závermi súdu a predostiera svoj právny názor, ktorý už v konaní pred súdmi nižšej inštancie prezentoval.
žalovaného v týchto konaniach neprišlo k žiadnej činnosti alebo nečinnosti, ktorá by mala zakladať dovolateľom uplatnený dovolací dôvod. Z predloženého dovolania nie je zrejmé ani vymedzenie právnej otázky, pri ktorej riešení sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Obsahovo je dovolanie koncipované len ako nesúhlas so závermi odvolacieho súdu, a to iba spochybňovaním jeho záverov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje dovolaciemu súdu dovolanie žalobcu
p. zamietnuť. 15. Najvyšší súd ako súd dovolací (
p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné. 16.
1 písm. a/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenie právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 17.
2 C. s. p. dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/. 18.
d/ C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 19. Z uvedených ustanovení vyplýva, že zákonodarca vylúčil možnosť uplatnenia dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci v prípade rozhodnutí odvolacieho súdu upravených v § 357 písm. a/ až n/ C. s. p. V tu posudzovanej veci ide o uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže ide o uznesenie odvolacieho súdu zodpovedajúce vymedzeniu obsiahnutému v § 357 písm. d/ C. s. p., prípustnosť dovolania žalobcu pre nesprávne právne posúdenie veci je vylúčené
2 C. s. p. Z uvedeného dôvodu je dovolanie žalobcu v časti uplatneného nesprávneho právneho posúdenia veci potrebné odmietnuť
c/ C. s. p. 20. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania
f/ C. s. p. najvyšší súd uvádza, že v súlade so znením tohto ustanovenia, je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí.
žalobcu ohrozené. Najvyšší súd už vo vzťahu k inštitútu neodkladného opatrenia opakovane uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania, keďže už naň nenadväzuje žaloba. Obdobný záver je potom potrebné prijať aj vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, a síce pokiaľ je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný po skončení konania vo veci samej, rozhodnutie o takom návrhu má povahu rozhodnutia vo veci samej a prípustnosť dovolania
f/ C. s. p. nie je z dôvodu povahy rozhodnutia vylúčená. 23. Najvyšší súd ďalej skúmal jednotlivé dôvody uvádzané dovolateľom v dovolaní. Nesprávnym procesným postupom súdu je
názoru dovolateľa nedostatočné odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, z ktorého najmä nevyplýva odpoveď na otázku, prečo žalobcom uvádzané fakty a skutočnosti nezakladajú obavu z výkonu exekúcie. 24. Odvolací súd však
názoru dovolacieho súdu zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Odvolací súd poukázal na správu súdnej exekútorky, z ktorej nevyplýva, že by žalovaný nedisponoval iným likvidnejším majetkom ako žalobcom označenými nehnuteľnosťami. Poukázal konkrétne na účty v bankách a vozidlá vo vlastníctve žalovaného. Žalobca
odvolacieho súdu neosvedčil reálne ohrozenie exekúcie a teda, že po naplnení hroziacej obavy zo zbavenia sa nejakého majetku, nezostane žalovanému iný exekvovateľný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalovaného uspokojená. Odvolací súd poukázal aj na samotnú žalobcom uvádzanú skutočnosť, že žalobca podal návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, avšak toto zriadené nebolo. Skutočnosti tvrdené žalobcom preto ani vo vzájomnej súvislosti
odvolacieho súdu nezakladajú obavu z ohrozenia exekúcie. 25. Z uvedeného vysvetlenia poskytnutého odvolacím súdom
názoru najvyššieho súdu nevyplýva zjavná neodôvodnenosť, nelogickosť, nezrozumiteľnosť alebo neprihliadnutie na tvrdenia žalobcu. Odvolací súd sa naopak riadne vysporiadal so všetkými podstatnými otázkami, ktoré v konaní vznikli a poskytol žalobcovi adekvátne odpovede. Len samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi odvolacieho súdu nemôže zakladať arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. 26. Vzhľadom na záver prijatý najvyšším súdom v bode 19. odôvodnenia tohto rozhodnutia ako aj nevzhliadnutie dôvodu pre záver o nesprávnom procesnom postupe súdu v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., najvyšší súd dovolanie žalobcu
c/ C. s. p. odmietol ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.