Obsah (7)

§ 449§ 448§ 35§ 429§ 427§ 121§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/66/2022 Identifikačné číslo spisu: 1515209739 Dátum vydania rozhodnutia: 15.12.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

čl. I § 76 ods. 2 zmenkového zákona platí, že je splatná na videnie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný žiadnu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu nepreukázal, ako ani ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Namietal, že neakceptovaním ospravedlnenia právneho zástupcu z pojednávania vytýčeného na deň 02.08.2018 prišlo k porušeniu ústavného práva na spravodlivý súdny proces. Rozsudok súdu prvej inštancie zároveň

žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ďalej

žalovaného nevyplýva, akými úvahami sa súd riadil pri jeho vydaní, preto považoval napadnuté rozhodnutie i za arbitrárne. 4. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní neargumentoval žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že neakceptovaním ospravedlnenia právneho zástupcu z pojednávania dňa 02.08.2018 došlo k porušeniu ústavného práva žalovaného na spravodlivý proces a k porušeniu zásady zabezpečenia práva na právne zastúpenie. Odvolací súd poukázal na procesnú pasivitu žalovaného a jeho právneho zástupcu počas celého konania. Súd prvej inštancie postupoval

odvolacieho súdu správne, keď žiadosť o odročenie pojednávania zo strany právneho zástupcu žalovaného neakceptoval a pojednávanie v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu uskutočnil. Odvolací súd nemal za preukázané riadne doručenie oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 14.10.2014, v dôsledku čoho ani kompenzačný prejav žalovaného voči p. S. D. nemožno považovať za riadne uskutočnený. Takto učinený započítací úkon žalovaného nie je schopný vyvolať zamýšľané právne následky. Odvolací súd preto dospel k záveru, že predmetný započítací úkon žalovaného bol neplatný, avšak z iného dôvodu, ako sa domnieval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Nevykonanie navrhnutých dôkazov žalovaný žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, neuviedol, ktoré dôkazy súd prvej inštancie údajne nevykonal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa aj všetky náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“) na odôvodnenie. Vzhľadom na tieto závery odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. 5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorým navrhol napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

§ 449ods.

1 zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Žalovaný dovolanie odôvodnil nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 5.1.

dovolateľa aj keď odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že sa v zásade stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, z bodu

1. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý započítanie vzájomných pohľadávok žalovaného a p. D. (dlžného nájomného a vzniknutej škody) spolu vo výške 29.030 eur voči zmenkovej sume vo výške 40.500,- eur, vyhodnotil ako neplatný právny úkon. Odvolací súd rozhodoval s poukazom na iné zákonné ustanovenie, konkrétne § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Odvolací súd tak založil svoj právny záver na inom právnom dôvode ako súd prvej inštancie. Žalovaný je preto toho názoru, že ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu, mal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tým, že odvolací súd takto nepostupoval, znemožnil žalovanému možnosť na realizáciu jeho procesných práv, konkrétne právo namietať správnosť právneho názoru na inštančne vyššom súde. 5.
2. Žalovaný ďalej uviedol, že z bodu
3. odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa javí, ako keby do neho odvolací súd pominul uviesť viaceré svoje úvahy.

žalovaného je rozdiel, či sú iba pochybnosti o riadnom doručení zásielky alebo či bolo jednoznačne preukázané, že skutočnosti uvedené na poštovej doručenke sú nepravdivé. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v tomto smere neobsahuje žiadne vysvetlenie, konanie je preto postihnuté vadou zmätočnosti. 6. K dovolaniu žalovaného doručil súdu svoje vyjadrenie žalobca.

žalobcu právne posúdenie odvolacieho súdu sa môže odlišovať od právneho posúdenia súdu prvej inštancie a aj napriek tomu odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne. Žalovanému nevyplýva absolútne uplatniteľné právo na vyjadrenie sa k prípadnému odchylnému právnemu posúdeniu odvolacieho súdu. Odvolací súd vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, v akom rozsahu a prečo vec inak právne posúdil a napriek tomu dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. Žalobca je toho názoru, že zásada dvojinštančnosti porušená nebola, keďže žalovaný mal možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a túto možnosť aj využil. Procesný postup odvolacieho súdu nevykazuje známky žiadneho pochybenia zo strany odvolacieho súdu, preto prípustnosť dovolania s poukazom na § 420 písm. f/ C. s. p.,

názoru žalobcu nie je daná. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu žalobca uviedol, že

jeho názoru rozsudok odvolacieho súdu nenapĺňa požadované kritéria na to, aby bolo možné tento považovať za nepreskúmateľný v danej intenzite, pretože jeho písomné vyhotovenie obsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol dovolaciemu súdu dovolanie žalovaného

§ 448C. s.

p., zamietnuť. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (

§ 35C. s.

p.), po zistení, že dovolanie podala strana sporu spĺňajúca podmienku povinného právneho zastúpenia

§ 429ods.

1 C. s. p., skúmal, či bolo dovolanie podané včas. 8. Z obsahu súdneho spisu dovolací súd zistil, že rozsudok odvolacieho súdu napadnutý dovolaním bol žalovanému doručený dňa 18.11.2019 (č. l. 282). Žalovaný svoje dovolanie podal elektronicky, a to dňa 30.01.2020 (č. l. 322). 9.

§ 427ods.

1 C. s. p., dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 10.

§ 121ods.

3 C. s. p., lehoty určené

týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. 11.

§ 121ods.

4 C. s. p., ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

1. Lehota na podanie dovolania by žalovanému uplynula dňa 18.01.2020, ktorý však pripadol na sobotu, preto posledný deň lehoty pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok 20.01.
2. Žalovaný podal svoje dovolanie elektronicky dňa 30.01.2020, teda po zákonnej dvojmesačnej lehote na podanie dovolania.
3. Žalovaný v dovolaní nesprávne uvádza, že rozsudok odvolacieho súdu mu bol doručený dňa 04.12.2019 a lehota na podanie dovolania mu preto uplynula, až dňa 04.02.
4. Dátum 04.12.2019 je ale dátum pôvodne nesprávne vyznačenej právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý bol súdom prvej inštancie dňa 06.05.2022 opravený. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by bol dňa 04.12.2019 rozsudok odvolacieho súdu doručovaný žalovanému, naopak z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, a to konkrétne z doručenky založenej na č. l. 282, že dňa 18.11.2019 bol rozsudok odvolacieho súdu doručený právnemu zástupcovi žalovaného Mgr. Karolovi Haťapkovi. Uvedený dátum osvedčuje nielen dátum uvedený v podpisovej časti doručenky, ale aj dátum uvedený na dennej pečiatke dodacej pošty.
5. Najvyšší súd uvádza, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kde lehota na podanie dovolania plynula od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu,

právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku už dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu pre plynutie lehoty na podanie dovolania nie je podstatný a rozhodný je jedine dátum doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolateľovi. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia najvyšší súd uzatvára, že dovolanie žalovaného bolo podané po lehote a je potrebné ho

§ 447písm.

a/ C. s. p., odmietnuť.

1. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobcovi ako úspešnej sporovej strane v dovolacom konaní priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.