Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/2/2022 Identifikačné číslo spisu: 1515218286 Dátum vydania rozhodnutia: 15.12.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 39.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 40.

§ 432ods.

1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 41.

§ 432ods.

2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

1. Podľa § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.
2. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.
3. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
4. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), tak je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť ako ju riešil odvolací súd a b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z
5. februára 2018).
6. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom. Pre posúdenie, či ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a teda aj pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor strany sporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale výlučne záver súdu rozhodujúceho o jej dovolaní (uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 4Obdo/64/2017 a sp. zn. 4Obdo/30/2018).
7. Žalovaná 2/ vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom za dovolacím súdom dosiaľ nevyriešené označila právne otázky - či ako nárok, ktorý je v zmysle právnej teórie hmotnoprávnym oprávnením, ktoré je žalovateľné na súde, je takto poňatým nárokom aj blankozmenka predložená v konaní ku dňu 30.4.2015, ktorá bola vyplnená až po 1.5.
8. - či nárok zo zmenky vzniká v čase, kedy mohla byť zmenka uplatnená na súde alebo už samotným vystavením blankozmenky a či do času, kedy je zmenka žalovateľná na súde nejde len o právo (nie nárok) na zmenkové plnenie. Žalovaná 2/ takto konkretizovala právne otázky od vyriešenia ktorých malo závisieť rozhodnutie odvolacieho súdu. Úlohou dovolacieho súdu preto bolo, aby v dovolacom konaní posúdil, či dovolateľkou nastolené otázky sú otázkami právnymi alebo skutkovými a v prípade právnych otázok, či mali alebo nemali kľúčový význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu.
9. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľka síce otázky konkretizovala, avšak z obsahu dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie na ňou nastolených otázkach. Dovolací súd uvádza, že odvolací súd je podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, avšak v rámci rozhodovania o odvolaní sa zaoberal iba dôvodmi, ktoré boli uplatnené žalovanými ako odvolateľmi v odvolaní. Títo namietali výlučne - nemožnosť skontrolovania dlžnej sumy žalovanými (neurčitosť uplatneného nároku); - nesprávne posúdenie otázky platného dojednania podmienok použitia zmenky a neurčitosť zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve (časť čl. II ods. 4 dohody o vyplňovacom práve), tvrdiac rozpor s dobrými mravmi, čoho výsledkom malo byť, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve je neprijateľnou podmienkou, a preto ako taká je neplatná (§ 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka), keďže nie je jasne a určito ohraničený časový moment, dokedy možno najneskôr vyplniť údaj splatnosti zmenkovej sumy.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania, dospel k záveru o dôvodnosti čiastočného vyhovenia žalobe súdom prvej inštancie (potvrdil rozsudok v napadnutej časti). Odvolací súd poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ koncentrovali svoje odvolacie námietky do argumentácie o neurčitosti zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve z dôvodu absencie dátumu, dokedy najneskôr je majiteľ zmenky oprávnený zmenku doplniť o chýbajúce údaje. Poukázal na to, že z rovnakého dôvodu považovali žalovaní 1/ a 2/ čl. II. ods. 4 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve za neprijateľné zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd závery súdu prvej inštancie ohľadom určitosti zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve a zákonnosti použitia zmenky v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil za správne, konštatujúc, že zmluva o zmenkovom a vyplňovacom práve je platná a obsah zmenkového vyplňovacieho oprávnenia v časti dátumu splatnosti zmenky je uvedený dostatočne určito.
11. Dovolací súd s poukazom na závery všeobecne publikované v doktríne, ako aj vyplývajúce z jeho rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že dojednanie o tom, ako má byť zmenka vyplnená, musí byť určité, ale len natoľko, aby poskytovalo všeobecnú a rámcovú predstavu, čo má byť do zmenky dopísané. Tiež ak majiteľ vyplní zmenku, ktorá bola vydaná ako neúplná odlišne od dojednania o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne vyplnenie len zakladá námietku dlžníka v zmysle článku I § 10 zákona zmenkového a šekového. Dovolací súd zároveň poukazuje aj na smernicu Rady č. 87/102/EHS z
12. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, ktorá nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, pričom zo znenia článku 10 vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách, pričom vhodnú ochranu spotrebiteľa je potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora, zahrňujúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.
13. Dovolací súd zároveň upriamuje pozornosť na to, že samotná dovolateľka v rámci svojho dovolania, v článku IV., označenom ako „Záver“ poukazovala na to, že v odvolaní síce „výslovne nepoukazovala na argumentáciu obsiahnutú v článku III. Dovolania. (Dôvodnosť podania dovolania) najmä na nutnosť aplikácie § 5a ods. 1 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že zmenka zabezpečovala pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy sa mal odvolací súd ex offo, s odkazom na princíp ochrany spotrebiteľa, zaoberať aj otázkou, či na daný vzťah je aplikovateľné ustanovenie § 5a písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z., čo zo strany odvolacieho súdu vykonané nebolo hoci ide o otázku právnu a povinnosť prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych úkonov mu vyplýva zo zákona bez ohľadu na procesnú aktivitu žalovaných (iura novit curia)“.
14. Dovolací súd sa s takouto argumentáciou žalovanej 2/ nestotožnil, keďže takémuto postupu odvolacieho súdu bráni ustanovenie § 380 CSP, upravujúce viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci. Súdy nižšej inštancie sa otázkami nastolenými žalovanou 2/ až v dovolaní, t. j. ku ktorému momentu vzniká nárok zo zmenky a teda, či vzniká v čase, kedy mohla byť zmenka uplatnená na súde, alebo už samotným vystavením blankozmenky a či nejde do času, kedy je zmenka žalovateľná na súde len o právo (nie nárok) na zmenkové plnenie, nezaoberali.
15. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie na dovolateľkou položených právnych otázkach, a tieto otázky neboli kľúčové pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľka v podstate namietala nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa jej názoru mali súdy daný prípad posudzovať podľa § 5a v spojení s § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa., nakoľko blankozmenka bola vystavená v roku 2007, k jej vyplneniu došlo až v júni 2015, teda v čase účinnosti ustanovenia § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý vylučoval zabezpečenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších inštancií nezakladá samé osebe prípustnosť dovolania, pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
16. Z dôvodov vyššie uvedených, dovolanie žalovanej 2/ neumožňuje, aby bol na jeho základe uskutočnený meritórny prieskum. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalovanej je procesne neprípustné a preto ho podľa § 447 písm. f/ CSP odmietol.
17. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
19. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.