1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní obvinených H. I. a A. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 26. apríla 2022, sp. zn. 2Tos/34/2022, takto rozhodol:
b) Trestného poriadku dovolanie obvinených H. I. a A. I. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") uznesením z 28. marca 2022, sp. zn. 2T/9/2018, rozhodol tak, že v bode 1/
4 Trestného zákona vyslovil, že H. I. (ďalej tiež ,,obvinená") sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčila, a preto vykoná trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra z 23. februára 2018, sp. zn. 2T/9/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. júna 2018, pre výkon ktorého ju
4 Trestného zákona s prihliadnutím na § 50 ods. 8 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V bode 2/
4 Trestného zákona vyslovil, že A. I. (ďalej tiež ,,obvinený") sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto vykoná trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra z 23. februára 2018, sp. zn. 2T/9/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. apríla 2018, pre výkon ktorého ho
4 Trestného zákona s prihliadnutím na § 50 ods. 8 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Nitre ako súd sťažnostný postupom
1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti obvinených H. I. a A. I. zamietol ako nedôvodné. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu (v spojení s uznesením okresného súdu) podali obaja obvinení dovolanie prostredníctvom obhajcu Mgr. Štefana Slováčika, z dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku argumentujúc tým, že okresný súd zásadným spôsobom porušil ich právo na obhajobu, keďže trestný rozkaz Okresného súdu Nitra z
f) Trestného poriadku odmietnuť. Vyjadrenie prokurátora bolo doručené obvineným a ich obhajcovi (I. ÚS 355/2015). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvinených preskúmal formálne procesné podmienky pre podanie dovolania, pričom zistil, že dovolanie obvinených je potrebné odmietnuť
b) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že je podané neoprávnenou osobou.
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
2 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie:
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Obaja obvinení podali dovolanie proti uzneseniu sťažnostného súdu, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok (sťažnosť) podaný proti uzneseniu súdu prvého stupňa o tom (okrem iného), že sa vykoná trest odňatia slobody uložený (právoplatným a vykonateľným) trestným rozkazom, ktorého výkon bol obom obvineným podmienečne odložený. Ustanovenie § 368 ods. 2 Trestného poriadku v taxatívnom výpočte rozhodnutí, ktoré môže obvinený ,,úspešne" napadnúť dovolaním neobsahuje uznesenie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Ak by si dovolací súd prisvojoval právomoc zaoberať sa dovolaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom aj vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré nespadajú pod explicitne vymedzený okruh rozhodnutí
uvedených zákonných ustanovení, rozširovaním tohto okruhu rozhodnutí interpretáciou (zákona) súdom by bolo porušením článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého štátne orgány (teda i súd) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Preto platí (ak zákon neustanovuje inak), že obvinený môže podať dovolanie len proti tam taxatívne (výslovne) uvedeným rozhodnutiam. Tým nie je samozrejme dotknutý záver, že dovolanie možno podať aj proti rozhodnutiam, ktoré sú naopak obsiahnuté v § 371 ods. 2 Trestného poriadku. Toto právo má len minister spravodlivosti za súčasného splnenia podmienok upravených v § 369 ods. 1 Trestného poriadku. S poukazom na vyššie vyjadrené najvyšší súd bez materiálneho preskúmania veci, dovolanie obvinených postupom
b) Trestného poriadku odmietol ako podané neoprávnenou osobou. V nadväznosti na uvedené sa najvyšší súd ďalej nezaoberal žiadosťou obvinených o prerušenie výkonu dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 380 ods. 4 Trestného poriadku. Nad rámec prezentovaných záverov obiter dictum vo vzťahu k námietke obvinených v súvislosti s ich ,,údajným" porušením práva na obhajobu, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že trestný rozkaz Okresného súdu Nitra z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.