1 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného S. T. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Humenné (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 5. novembra 2020, sp. zn. 1T/11/2020, uznal obvineného S. T. vinným v bode 1) zo zločinu lúpeže
1 Trestného zákona, ako spolupáchateľ
Trestného zákona, v bode 2) z prečinu krádeže
1 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v bode 1) v presne nezistený deň koncom mesiaca február 2017 spolu s už nebohým J. W. v dopoludňajších hodinách v pohostinstve T. na Q. Y. v F. po vzájomnej dohode v priestoroch toaliet, vediac o tom, že H. W., nar. XX. G. XXXX, je dôchodca, no najmä preto, že si všimli, že H. W. má dosť vypité a má pri sebe finančnú hotovosť, o ktorej sa dozvedeli tak, že im predtým objednal alkohol a zaplatil ho, fyzicky napadli H. W. tak, že J. W. ho prudko sotil oboma rukami do hrude a následne ho obaja rukami stiahli za odev na zem, kde mu J. W. vytiahol z vrecka nohavíc finančnú hotovosť vo výške 70,00 eur, ktorú si bezprostredne po tom ako z miesta ušli rozdelili tak, že J. W. si nechal 50,00 eur a S. T. dal 20,00 eur, pričom poškodenému H. W. neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie; v bode 2) dňa 21. augusta 2019 v čase okolo 09.50 hod. vošiel na toaletu pohostinstva T., ktoré sa nachádza na Q. Y. č. XX v F., kde v kabínke našiel na WC sediaceho G. F., ktorý v dôsledku chorobného stavu náhle stratil vedomie, vošiel k nemu do kabínky, kde pod zámienkou poskytnutia pomoci využil túto stratu vedomia G. F. a z príručnej tašky, ktorú mal tento pri sebe, odcudzil koženú peňaženku tmavohnedej farby, v ktorej bola finančná hotovosť najmenej 50,00 eur, taktiež občiansky preukaz, preukaz poistenca, bankomatovú kartu Raiffeisen banky, všetko vydané na meno G. F., čím mu takýmto konaním krádežou spôsobil škodu 100,00 eur. Za to mu okresný súd pre skutok v bode 1) a pre prečin krádež
2 písm. f) Trestného zákona, z ktorého bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Humenné z 18. apríla 2017, sp. zn. 0T/25/2017, uložil
1 Trestného zákona, prihliadajúc na § 38 ods. 2, § 36 písm.
2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň okresný súd
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Humenné z
2 písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na šesť mesiacov, na výkon ktorého bol obvinený zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a súčasne zrušil aj všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ďalej okresný súd pre skutok v bode 2) obvinenému uložil
1 Trestného zákona, prihliadajúc
2, § 36 písm.
2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu
1 Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa bude v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona, vykonávať ambulantnou formou. Obvinený a prokurátor napadli uvedený rozsudok okresného súdu odvolaniami. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 10. marca 2022, sp. zn. 3To/5/2021,
1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste v bode 1) a 2) rozsudku; a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému uložil v bode 1)
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h), písm. m), § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, na výkon ktorého ho
2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obvineného trestným rozkazom Okresného súdu Humenné z 18. apríla 2017, sp. zn. 0T/25/2017, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajský súd v bode 2)
Trestného zákona upustil od uloženia ďalšieho trestu, pretože pokladá trest uložený v bode 1) na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Krajský súd
T.. Proti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému doručené 20. mája 2022 a jeho obhajkyni 23. mája 2022, podal obvinený najprv sám (doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 28. marca 2022, č. l. 276), následne prostredníctvom na dovolacie konanie ustanoveného obhajcu 20. júna 2022 (č. l. 317) dovolanie a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
obvineného nezakladá na pravde a zakladá len na jeho tvrdení, bez podloženia akýmikoľvek svedkami alebo inými relevantnými dôkazmi, ktoré by jeho výpoveď potvrdzovali. On sám nemá žiadnych svedkov, nakoľko jediný svedok udalosti - J. W. zomrel. Poškodený mal v trestnom konaní svoju verziu toho ako sa lúpež stala, obvinený zasa svoju, jedná sa len o tvrdenie poškodeného proti tvrdeniu obvineného a z tohto dôvodu sa obvinený domnieval, že bol odsúdený bez relevantných dôkazov preukazujúcich jeho vinu a polícia pri vyšetrovaní trestného činu neurobila žiadnu konfrontáciu medzi poškodeným ani obvineným, aj keď si ju v tom čase žiadal. Navyše bol políciou prinútený pod nátlakom vypovedať tak, ako si to oni predstavovali. Jeden z policajtov ho (dvakrát) kopol do holennej kosti a priniesol mu pol deci alkoholu, ktoré mu dal vypiť. V skutočnosti sa celá záležitosť udiala tak, že on si odskočil na malú potrebu a W. olúpil poškodeného, kým on ju vykonával. Keď sa z nej vrátil, už k skutku došlo; dodal, že sa poškodeného ani nedotkol. Pri vykonávaní dôkazov na krajskom súde poškodený vôbec nebol a on ho opätovne nemohol vo veci konfrontovať. Ďalej poukázal na dôvody, ktoré už súdom adresoval vo svojich skorších podaniach, ktoré adresoval aj Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zrušil rozhodnutie krajského súdu a aby rozhodol o jeho nevine čo sa týka zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry sa k odôvodneniu dovolania obvineného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným S. T.Ý. ako oprávnenou osobou
2 písm.
1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Dovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania
1 písm.
Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).
g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Najvyšší súd v zmysle konštantnej judikatúry uvádza, že nemožno ním napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu súdom, keďže nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Možno opakovane podotknúť, že
12 Trestného poriadku dôkazy v každom prípade hodnotí súd a prípadný nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany procesných strán nezakladá žiaden dovolací dôvod. V tejto súvislosti možno vo všeobecnosti pripomenúť, že Trestný poriadok výslovne ustanovuje, že súd a orgány činné v trestnom konaní môžu brať do úvahy len dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom. Z § 119 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že dôkazným prostriedkom je procesný úkon, pomocou ktorého orgán činný v trestnom konaní alebo súd získava poznatky dôležité na objasnenie veci. Dôkazom je priamy poznatok alebo výsledok činnosti orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý získal pomocou dôkazného prostriedku a slúži na objasnenie skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania. Podmienkou, aby dôkazom mohlo byť naozaj „všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci“ je, aby išlo o dôkazy získané zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle § 119 ods. 3 Trestného poriadku treba
judikatúry považovať jednak splnenie formálnych (procesných) podmienok, vyžadovaných Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu (v prejednávanej veci zákon o ochrane pre odpočúvaním), a jednak splnenie materiálnych (obsahových) podmienok, t. j. aby úkon, použitý dôkazný prostriedok na vykonanie, resp. získanie dôkazu, bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť (primerane pozri R 38/2003-I, ZSP 74/2006). Zároveň netreba opomenúť aj § 119 ods. 4 Trestného poriadku,
ktorého strana môže dôkaz obstarať alebo dať návrh na jeho vykonanie, avšak sama ho vykonať nemôže. Predmetná činnosť náleží len orgánom činným v trestnom konaní, prípadne súdu. Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v takých prípadoch, keď zistené porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru. Nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (primerane pozri R 24/2020-I). Obvinený v dovolaní neuvádza, v čom vidí nezákonnosť vykonaného dokazovania, ale poukazuje na samotné hodnotenie vykonaných dôkazov, čo - v zmysle vyššie uvedeného - však nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm.
3 Trestného poriadku, ktorý je oprávnený použiť iba minister spravodlivosti. Najvyšší súd sa preto s týmto okruhom námietok obvineného nemohol zaoberať (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 7/2011 a 14/2015). Povedané inými slovami predmetný dovolací dôvod dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Ďalej predpokladá, ako už bolo vyššie uvedené, výlučne chyby právne, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejšie alebo miernejšie trestný čin alebo že vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej Trestným zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať, napr. rozhodovania o treste či ochrannom opatrení (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 47/2014-II). Najvyšší súd považuje za potrebné pre úplnosť doplniť, že obvinený vo vzťahu ku skutku v bode 2 urobil vyhlásenie, že je vinný a súd jeho vyhlásenie prijal. Jeho dovolacie námietky smerujú ku skutku v bode 1), vo vzťahu ku ktorému súdy dospeli k záveru, že ním naplnil zákonné znaky zločinu lúpeže
1 Trestného zákona v spolupáchateľstve
Obvinený pritom najmä namieta, že súd pri rozhodovaní o jeho vine vychádzal z výpovede poškodeného H. W., ktorú on sám spochybňuje a považuje za nepravdivú. Výpoveď poškodeného však korešponduje s výpoveďou samotného obvineného z prípravného konania, kedy sa ku skutku priznal (aj keď v dovolaní poukazuje na to, že bol nútený k výpovedi zo strany príslušníkov polície, čo však nebolo v doterajšom štádiu trestného konania predmetom dokazovania). Možno doplniť, že vina obvineného môže byť založená aj na jednom dôkaze - výpovedi svedka - v takom prípade ktorá však musí byť jednoznačná a nepochybná, pričom v danom prípade výpoveď poškodeného takým dôkazom bol a navyše, ako už bolo uvedené, výpoveď poškodeného korešponduje s výpoveďou obvineného z prípravného konania. Možno preto uzavrieť, že súdy nižšieho stupňa logicky odôvodnili svoj záver o vine obvineného a najvyšší súd je hodnotením dokazovania a zisteným skutkovým stavom viazaný. Obvinený v dovolaní nenamietal právnu kvalifikáciu skutku, či porušenie hmotnoprávnych ustanovení zákona a ako už bolo uvedené, obvineným namietané skutočnosti nič nemenia na fakte, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený správne a úplne a týmto bol najvyšší súd viazaný. Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že v posudzovanej veci dôvody dovolania nie sú zjavne splnené, a preto dovolanie obvineného S. T.
c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí odmietol. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.