N a j v y š š í s ú d 3 Tost 12/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci obvineného Ing. D. M. a spol. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí
- júna 2012 v Bratislave sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorú podal proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, z
- marca 2012, sp. zn. PK - 2T 40/2011, a rozhodol t a k t o : Podľa § 194 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie sa z r u š u j e a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku sa u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením z
- marca 2012, sp. zn. PK- 2T 40/2011, podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku obţalobu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z
- novembra 2011, sp. zn. VII/1 Gv 62/09-100, ktorú podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku na obvineného Ing. D. M. a spol. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné, na skutkovom základe uvedenom v napadnutom uznesení odmietol a vec vrátil prokurátorovi, nakoľko v konaní zistil závaţné procesné chyby, najmä ţe boli porušené ustanovenia zabezpečujúce právo obhajoby. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťaţnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a domáhal sa ňou, aby sťaţnostný súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a Špecializovanému trestnému súdu uloţil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. 2 3 Tost 12/2012 Na základe podanej sťaţnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, ţe podaná sťaţnosť je dôvodná. Dôvody, pre ktoré Špecializovaný trestný súd odmietol obţalobu a vec vrátil prokurátorovi moţno v stručnosti zhrnúť do dvoch okruhov. Súd prvého stupňa pri posudzovaní otázky, či skutky, ktoré sú predmetom obţaloby, pri správnom pouţití zákona nie je treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obţaloba, skúmal, či obvinený Ing. D. M. v konkrétnom prípade mohol konať v postavení špeciálneho subjektu - verejného činiteľa, ako ho definuje ustanovenie § 128 ods. 1 Tr. zák. Konštatoval, ţe skutkové zistenia v konkrétnom prípade nasvedčujú tomu, ţe ex lége prináleţalo právo rozhodovania a moci riaditeľovi Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach Ing. Š. P., ktorý tieto rozhodnutia i podpisoval. Práve podpis riaditeľa úradu bol aktom obsahujúcim prvok rozhodovacej právomoci, od ktorého záviselo, či nastanú v spojitosti s týmto rozhodnutím jeho právne účinky. V konaní obvineného Ing. M., ktorý bol poverený len prípravnými úlohami vzťahujúcimi sa na také rozhodovanie, bez práva podpisu, podľa názoru súdu absentuje prvok moci a rozhodovania, a preto prvostupňový súd došiel k záveru, ţe skutok obvineného Ing. M. pri správnom pouţití zákona mal byť posúdený ako pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1 Tr. zák. Skutky obvinených Ing. M. L., J. S., M. V., L. L., M. Ţ., Mgr. E. K., P. B., M.. T. a Ľ. K. by mohli byť posúdené ako prečiny podplácania podľa § 333 odsek 1 Tr. zák., avšak len za predpokladu, ţe by výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodnili postavenie všetkých týchto obvinených pred súd. Súd prvého stupňa v dôvodoch uznesenia nespochybňoval, ţe rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktorého výrokom sa uznáva schválenie jednotlivo dovezeného vozidla a ktoré je predpokladom pre prihlásenie motorového vozidla do evidencie vozidiel v zmysle zákona o premávke na pozemných komunikáciách a ktorému sa na základe takéhoto rozhodnutia vydá osvedčenie o evidencii s evidenčným číslom je rozhodnutím, ktoré 3 3 Tost 12/2012 je obstarávaním veci všeobecného záujmu, teda dotýka sa verejného záujmu a má aj širší spoločenský dosah, len spochybnil, ţe u obvineného M. absentoval pri právomoci, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie úloh zverená, prvok moci a rozhodovania. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu najmä z opisu štátnozamestnaneckého miesta (č.l. 976) vyplýva, ţe obvinený Ing. M. pracoval vo funkcii samostatný radca a okrem samostatného odborného spracúvania rozhodnutí a vykonávania kontroly, vykonával aj rozhodovaciu činnosť v povoľovacom a schvaľovacom konaní podľa zak. č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. na prvom stupni správneho konania. Je treba súhlasiť s názorom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ţe skutočnosť, ţe obvinený rozhodnutia vydávané v správnom konaní pri schvaľovaní jednotlivo dovezených vozidiel podľa zákona č. 725/2004 Z.z. nepodpisoval, nemoţno vykladať zuţujúcim spôsobom, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za vydané rozhodnutia, pretoţe bol to práve obvinený, ktorý mal nad priebehom schvaľovacieho procesu právomoc disponovať so ţiadosťami. Predmetné rozhodnutia síce formálne podpisoval Ing. P., avšak počas celej doby spracovávania spisu, teda od podania ţiadosti aţ do predloţenia rozhodnutia na podpis riaditeľovi, rozhodoval o právach a povinnostiach ţiadateľov obvinený Ing. M.. Toto oprávnenie mu vyplývalo zo zákona i z opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom pôsobil. Pôsobenie obvineného Ing. D. M. vo funkcii samostatného radcu rozhodne obsahovalo prvok moci i prvok rozhodovania. Druhý okruh problematiky, pre ktorý prvostupňový súd odmietol obţalobu sa týka posúdenia otázky, či výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvinených pred súd, čo závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal na to, ţe za situácie, ţe obvinení Ing. D. M., M. T., M. V. a L. L. vyuţili svoje právo a odmietli vypovedať, obţaloba sa opiera len o dôkaz v podobe obrazovo-zvukových záznamov, ktoré sú jediným dôkazom v skutkoch prepojených s osobami týchto obvinených, avšak relevantné by boli len za predpokladu, ţe hodnota odovzdaných bankoviek, či mincí znázornených na týchto záznamoch by bola pri vykonaní súdom zreteľne viditeľná. Špecializovaný trestný súd konštatuje, ţe po prezretí obrazovo-zvukových záznamov zistil, ţe hodnota zrejmá nie je, a tak skutkové zistenia 4 3 Tost 12/2012 o výške odovzdaných finančných prostriedkoch obvinenými T., V. a L. a prevzatými finančnými prostriedkami obvineným M. sú v obţalobe postavené na dôkazom nepodloţenej okolnosti, teda na domnienke. Zdôraznil, ţe výška úplatku je dôleţitým hodnotiacim kritériom pri posudzovaní závaţnosti – rozsahu škodlivosti trestného činu. Sťaţnostný súd preštudovaním utajovanej prílohy spisu primárne preskúmal, či dôkazy v podobe obrazovo-zvukových záznamov boli orgánmi činnými v trestnom konaní zadováţené zákonným spôsobom, a teda či sú v konaní pred súdom ako dôkazy pouţiteľné. Vzhľadom na zistené konštatuje, ţe pri zadováţení dôkazu obrazovo-zvukového záznamu boli splnené jednak formálne, t.j. procesné podmienky vyţadované Trestným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak obsahové (materiálne) podmienky, t.j. aby úkon bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a pouţitý môţe byť. Následne po prezretí si obrazovo-zvukových záznamov, sťaţnostný súd nemá pochybnosti o dôvodnom podozrení zo spáchania trestnej činnosti, ktorá sa obvineným kladie obţalobou za vinu. Je pravda, ţe v konaní sú produkované dve skupiny dôkazov, ale za tejto situácie je len na súde, aby po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sám podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku dôkazy vyhodnotil. V prípravnom konaní dôkazy odôvodňujúce postavenie obvinených pred súd a potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu boli obstarané v súlade so zákonom, a preto súdu prvého stupňa nič nebráni v tom, aby vo veci konal a rozhodol. K námietke prvostupňového súdu, ţe z obrazovo - zvukových záznamov nie je zistiteľná vo vzťahu k trom obvineným výška odovzdanej finančnej sumy ako úplatku, sťaţnostný súd len v stručnosti uvádza skutočnosti Špecializovanému trestnému súdu isto nie neznáme, ţe z hľadiska naplnenia jedného zo znakov skutkovej podstaty ţalovaného činu nie je rozhodujúca výška úplatku a zákon ani neustanovuje ţiadnu hodnotovú hranicu. Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky postupu súdu podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku, pretoţe neboli zistené závaţné procesné chyby, najmä nebolo zistené porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby, preto Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí zrušil napadnuté uznesenie 5 3 Tost 12/2012 a Špecializovanému trestnému súdu uloţil, aby vo vec znovu konal a rozhodol podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- júna 2012 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová