N a j v y š š í s ú d 3 Tost 20/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr.

§ 138písm.

b/ a § 141 písm. a/ Tr. zák. a taktieţ zo zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 7 Tr. zák.

§ 138písm.

b/ a § 141 písm. a/ Tr. zák., obvinený V. z obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

§ 140písm.

c/ a § 141 písm. a/ Tr. zák. a nakoniec obvinení A. a Š. z obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

§ 138písm.

a/, § 140 písm. c/ a § 141 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa zo dňa

1. novembra 2011 ČVS:PPZ-133/BOK-Z-
2. Okrem toho vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ, oddelenie vyšetrovania v Trnave bolo
3. apríla 2012 pod ČVS: PPZ-133/BOK-Z-2008 vznesené obvinenie M. Š. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v tomto uznesení vyšetrovateľa. Obvinenému V. začala väzba plynúť dňom
4. novembra 2011 o 7.00 hod a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Bratislava, obvinenému A. dňom
5. 4 3 Tost 20/2012 novembra 2011 o 5.00 hod. a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, obvinenému Š. dňom
6. novembra 2011 o 5.30 hod. a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Ilava, obvinenému Š. dňom
7. novembra 2011 o 6.40 hod. a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Leopoldov a obvinenému Ing. S. dňom
8. novembra 2011 o 23.20 hod. a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Ţilina. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloţeného spisového materiálu na úvod skúmal, či bola dodrţaná poţiadavka vyplývajúca z ustanovenia § 76 ods. 2 Tr. por., podľa ktorej je prokurátor povinný prepustiť obvineného na slobodu, ak nepodá návrh na predĺţenie lehoty väzby najneskôr 20 pracovných dní pred uplynutím jej lehoty a zistil pritom, ţe stanovená legálna lehota bola zachovaná. Najvyšší súd dospel tieţ k záveru, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu o nepredĺţení lehoty trvania väzby u obvinených bolo nesprávne. Majúc na zreteli špecifickú funkciu väzby ako prostriedku „ultima ratio“ pre zabezpečenie obvinených v rámci trestného konania, ako aj rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva a tieţ Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, po zváţení všetkých okolností v danom prípade musel prisvedčiť námietkam prokurátora, ţe prepustením obvinených z väzby na slobodu by aj naďalej hrozila reálna obava zo zmarenia účelu trestného konania, ktorým je v zmysle § 1 Tr. por. náleţité zistenie skutkového stavu a spravodlivé potrestanie páchateľov pri rešpektovaní základných práv a slobôd. V tomto štádiu trestného konania aj naďalej trvá jeden z materiálnych dôvodov väzby, a to podozrenie zo spáchania trestného činu. Najvyšší súd zistil, rovnako ako súd prvého stupňa, ţe trestné stíhanie obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie, sa vedie dôvodne, lebo tieto majú znaky skutkových podstát vyššie špecifikovaných trestných činov; existuje aj dôvodné podozrenie, ţe tieto skutky spáchali (spolu s ďalšími obvinenými osobami) všetci vyššie uvedení obvinení. Tieto závery sú aktuálne v terajšej situácii, ale rozhodnutie o vine či nevine obvinených však bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom trestnom konaní, pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvineným ako aj okolnosti svedčiace v ich prospech. 5 3 Tost 20/2012 Okrem podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinených do väzby je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Tieto skutočnosti vyplývajú z doposiaľ zabezpečených dôkazov (výpovede chránenej svedkyne Z. S., ale aj spoluobvinených – P., S.), z výpovedí ktorých vyplýva reálna obava, ţe po prepustení obvinených na slobodu budú títo pôsobiť nielen na nevypočutých svedkov, ale najmä sa budú snaţiť zastrašovať jednotlivých spoluobvinených, aby si tak zabezpečili alibi. V tejto súvislosti je však potrebné prihliadnuť aj na fakt, ţe kolúzna väzba predstavuje oproti ďalším dôvodom väzby (preventívna, úteková) ten najváţnejší zásah do základných práv, avšak aj v tomto štádiu trestného konania prevyšuje obava zo zmarenia trestného konania pred právom obvinených na osobnú slobodu. Na druhej strane, ako to nakoniec vyplýva aj zo sťaţnosti prokurátora, ţe totiţ štádium prípravného konania je uţ v podstate na konci vyšetrovania, teda ţe po plánovaných výsluchoch niektorých svedkov – pracovníkov Č., pristúpi vyšetrovateľ v zmysle § 208 Tr. por. k sprístupneniu spisu oprávneným osobám na preštudovanie a k následnému vypracovaniu príslušného návrhu pre prokurátora. Po zváţení všetkých okolností Najvyšší súd dospel k záveru, ţe k tomu nebude potrebný taký dlhý časový úsek, ako poţadoval vo svojom návrhu prokurátor, a preto na základe jeho sťaţnosti podanej v neprospech obvinených rozhodol o kratšom obmedzení osobnej slobody obvineným väzbou, majúc ale na zreteli aj rozhodnutie č. 12 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2012; lehotu väzby u všetkých obvinených preto predĺţil o 4 mesiace, teda do
9. októbra
10. V súvislosti s vyššie uvedeným preto potom Najvyšší súd sťaţnosť obvineného M. A. ako nedôvodnú zamietol, keďţe dôvody (materiálne) väzby v jeho prípade naďalej trvajú (kolúzna väzba) a v jeho prípade, ako aj u ostatných obvinených by neprichádzalo do úvahy ani alternatívne nahradenie ich väzby niektorým zo spôsobov predpokladaných v ustanovení § 80 a § 81 Tr. por. Námietka obvineného A., ţe rozhodnutie o kolúznej väzbe sa neopiera o ţiadne konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, ţe by obvinený akýmkoľvek spôsobom pôsobili na svedkov a ďalšie osoby, nie je opodstatnená. Trestný poriadok nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah tohto pojmu nemôţu byť ani stanovené ţiadne striktné a nemenné kritéria. 6 3 Tost 20/2012 Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemoţno dosiahnuť inak. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvinených dôvod kolúznej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná plánovite a organizovane po dlhšiu dobu a mali z nej plynúť vysoké finančné zisky, ako aj vyznačujúca sa vysokou mierou sofistikovanosti. Ani záver o tom, ţe uţ boli svedkovia vypočutí, a teda odpadol dôvod kolúznej väzby, nemoţno povaţovať za absolútny. Pre tento dôvod väzby nie je podstatné, či tieto osoby uţ boli vypočuté alebo ešte nie. Aj po ich vypočutí obava môţe naďalej trvať, nehovoriac o tom, ţe v súčasnosti sú jednotliví obvinení umiestnení v rôznych ústavoch na výkon väzby a po ich prepustení na slobodu moţno dôvodne predpokladať, ţe budú pôsobiť nielen na svedkov, ale aj na spoluobvinených, aby si tak zabezpečili alibi. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
11. júna 2012 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová