N a j v y š š í s ú d 3 Tost 19/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci obvineného T. V. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa
- júna 2012 v Bratislave sťažnosť obvineného M. Š. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
- mája 2012, sp. zn. Tp 89/2011, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného M. Š. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo dňa
- mája 2012, sp. zn. Tp 89/2011, rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného M. Š. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. Š. prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej okrem skutočností uvádzaných už v žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu (č.l. 232) uviedol, že súd pri rozhodnutí o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu porušil zásadu prezumpcie neviny, keď vyvodil z výpovede svedka P., že mal pôsobiť na svedkov a zastrašovať ich. Má za to, že súd vykonáva selekciu dôkazov pre odôvodnenie svojich záverov, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky. V závere uviedol, že v prípade obvineného S. prokurátor dôvody kolúznej väzby nevidel, hoci tento je obvinený aj z obzvlášť závažného zločinu vydierania a ktorý sám volal svedkyňu S. na stretnutie, kde sa jej mali vyhrážať, pričom obvinený Š. ju vôbec nekontaktoval, avšak podľa 2 3 Tost 19/2012 prokurátora má kolúzne zámery. Navrhol, aby Najvyšší súd zrušil sťažnosťou napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obvinený podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obvineného M. Š. nie je dôvodná. Obvinený je v posudzovanej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmov z trestnej činnosti z časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ a § 141 písm. a/ Tr. zák. a taktiež zo zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ a § 141 písm. a/ Tr. zák. Okrem toho mu bolo vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ, oddelenie vyšetrovania v Trnave, vznesené obvinenie dňa
- apríla 2012 pod ČVS: PPZ-133/BOK-Z-2008 pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. Obvinený bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa
- novembra 2011, sp. zn. Tp 89/2011, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- novembra 2011, sp. zn. 3 Tost 38/2011, pričom väzba u obvineného začala plynúť dňom
- novembra 2011 a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Leopoldove. Pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného mal Najvyšší súd na zreteli ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas, čo je podporené aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Vychádzal aj z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd 3 3 Tost 19/2012 sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu. V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Pri skúmaní jednej z materiálnych podmienok trvania väzby obvineného Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne, skutky boli spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal obvinený aj spolu s ďalšími obvinenými osobami. Tieto skutočnosti vyplývajú z doteraz zabezpečených dôkazov, najmä z výpovede svedkyne S.. Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa
- mája 2012, sp. zn. Tp 89/2011, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal dôvody, pre ktoré považoval väzobný dôvod upravený v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. za opodstatnený; Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje. Nemožno súhlasiť s námietkou obvineného, že bola porušená v jeho prípade zásada prezumpcie neviny súdom prvého stupňa. Tento len výpoveď obvineného P. konfrontoval s ostatnými doteraz zabezpečenými dôkazmi a v tejto súvislosti správne zistil, že sú v prípade obvineného Š. aj naďalej dôvodné obavy z jeho pôsobenia nielen na svedkov, 4 3 Tost 19/2012 ale aj spoluobvinených a v tejto súvislosti nemožno tento jeho záver považovať za prezumovanie viny obvineného. Ani skutočnosť, že prokurátor využil svoje postavenie „pána sporu“ v prípravnom konaní a prepustil jedného zo spoluobvinených z väzby na slobodu, keďže u neho už nevidel trvanie väzobného dôvodu a vo vzťahu k inému obvinenému tento dôvod považoval za stále prítomný, nie je rozhodujúca pre prepustenie obvineného na slobodu. Ako bolo už vyššie konštatované, v prípade obvineného Š. dôvody kolúznej väzby stále trvajú, čo podrobne vo svojom rozhodnutí uviedol prvostupňový súd a s jeho závermi sa Najvyšší súd plne stotožnil. Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
- júna 2012 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová