9 Občianskeho zákonníka uplatnil stratu výhody splátok, uviedol, že splátky splatné k momentu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru sa premlčiavali každá samostatne a počnúc dňom 29.11.2015, t. j. dňom zosplatnenia, sa stali splatnými splátky splatné od novembra 2015 do budúcna a ohľadom týchto splátok začala týmto dňom plynúť aj premlčacia doba. Žaloba bola podaná dňa 01.10.2018, z čoho vyplýva, že premlčaniu mohli podliehať len splátky splatné od 20.07.2015 do 20.09.2015 (splátku splatnú dňa 20.07.2015 žalovaná zaplatila). Ostatný nárok žalobcu, vzhľadom na zosplatnenie celého úveru, premlčaniu nepodlieha. Žalobca zobral žalobu v časti splátok splatných v termíne 20.08.2015 a 20.09.2015 späť, okresný súd konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) zastavil a vo zvyšku nárok na zaplatenie nesplatenej časti zmluvného nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcovi priznal v rozsahu výroku II., nakoľko tento nárok premlčaniu nepodlieha. Úrok z omeškania okresný súd priznal v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v spojení s ust. § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
2 CSP. Žalobca uplatnil nárok 2.045,- eur (istina 1671,81 eur a úrok z omeškania z uplatnenej istiny ku dňu rozhodovania súdu 373,35 eur), bol úspešný v časti 1.880,93 eur (istina 1537,41 eur, úrok z omeškania 343,52 eur). Úspech žalobcu predstavuje 92 % proti úspechu žalovanej v rozsahu 8 %, žalobcovi teda prináleží pomerná náhrada trov konania vo výške 84 % (92-8). Čiastočné späťvzatie žaloby súd prvej inštancie vyhodnotil v neprospech žalobcu pri aplikácii § 256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto okresný súd považoval za dôvodné v tejto časti priznať náhradu trov konania žalovanej ako protistrane v rozsahu 8 %.
9 OZ, t. j. 3-mesačnej lehoty od omeškania dlžníka, uplatnil stratu výhody splátok a doručil žalovanej oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 29.11.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti jeho rozsudku. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná tvrdiac existenciu dovolacích dôvodov v zmysle § 420 písm.
9 OZ vyžaduje upozornenie spotrebiteľa, k čomu došlo listom právneho predchodcu žalobcu zaslaným 28.08.2015. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je lex specialis k § 565 druhej vete OZ. Ustanovením § 53 ods. 9 OZ sa nenovelizovalo ustanovenie § 103 OZ, preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv začína premlčacia doba plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu využitia práva žiadať splatenie celého úveru; od zročnosti tejto splátky (nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba. Premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva
OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti splátky, kvôli ktorej sa toto právo využíva (
druhej vety OZ v prípade zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti splatné splátky premlčacia lehota začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky). V čase odoslania výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky úveru bola žalovaná v omeškaní s dlhom vo výške 215,21 eur, teda ku dňu 28.09.2015 bola v omeškaní so splácaním troch predošlých splátok splatných 20.07.2015, 20.08.2015 a 20.09.2015, čím je splnené kritérium § 53 ods. 9 OZ. Je pravdou, že takouto právnou úpravou zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu o tri mesiace, avšak právom zákonodarcu je ustanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne za predpokladu, že takto stanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv. Ustanovením § 53 ods. 9 OZ nebolo novelizované ustanovenie § 103 OZ, preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu využitia práva žiadať splatenie celého úveru. Žalobcovi potom nebolo možné priznať ani úrok a úroky z omeškania, pretože počiatok plynutia ich premlčacej doby je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby celého dlhu. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Cdo/157/2009 dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku, týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doma a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Rovnaký právny názor majú aj súdy prvej a druhej inštancie; v tejto súvislosti žalovaná odkázala napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/116/2019, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoCsp/2/2020 alebo 10CoCsp/36/2020, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/37/2020 alebo 3Co/115/2019, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/135/2019, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/1003/2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/3/2019 alebo 13Co/288/2016 a na množstvo rozhodnutí súdov okresných. Dovolateľka doplnila, že v jej prospech bolo pri riešení rovnakej právnej otázky rozhodnuté rozsudkami Okresného súdu Martin sp. zn. 10Csp/219/2018, 6Csp/140/2018 a 5Csp/226/2018. Poukázala na povinnosť súdov zachovávať právnu istotu, na predvídateľnosť práva a povinnosť dostatočne odôvodniť odklon súdu od rozhodnutia v obdobnej veci (rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 2100, PL. ÚS 6/2004 a IV. ÚS 14/07). Súdy oboch inštancií sa nevyrovnali s otázkou, že
OZ vety druhej premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva
V tejto časti je
dovolateľky rozsudok založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave a nepreskúmateľný. Za právnu otázku, ktorá doposiaľ nebola najvyšším súdom vyriešená, dovolateľka označila otázku, či začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 veta druhá OZ) t. j. splátky, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva
OZ, alebo začne plynúť od momentu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru ako to tvrdia okresný súd a odvolací súd v dovolaním napadnutých rozsudkoch. Dovolateľka navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.
f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu dovolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod, ktorým je dovolací súd v zmysle § 440 CSP viazaný, sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 7. Dovolací súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP posudzoval dovolanie aj
jeho obsahu a napriek snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z
vety druhej OZ a v tejto časti je
dovolateľky rozsudok založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave a nepreskúmateľný. Uvedené tvrdenie v kontexte celého dovolania je iba polemikou dovolateľky a spochybňovaním správnosti rozhodnutí a záverov súdov nižších inštancií pri riešení dovolateľkou nastolenej právnej otázky. 8. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. 12.
skutkových zistení súdov nižších inštancií dohodnutá splatnosť splátok do
1 písm. a/ CSP (podmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ CSP splnená je, nakoľko minimálna mzda v čase začatia súdneho konania bola 480,- eur). 15. Zhrnúc zhora uvedené dovolací súd uzatvára, že na základe dôvodov uvedených dovolateľkou, posudzujúc jej dovolanie aj
obsahu (§ 124 CSP) dospel k záveru, že nie je daná prípustnosť dovolania
1 písm. a) CSP. Dovolací súd v konaní pred súdmi nižších inštancií odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení dovolateľkou nastolenej právnej otázky nezistil, čo zakladá odmietnutie jej dovolania
c) CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.