b) CSP ako podané neoprávnenou osobou, odmietol.
nej súd prvej inštancie mal urobiť vhodné opatrenia, ak ide o odstránenie nedostatku procesnej podmienky, pričom nemôže vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Za vhodné opatrenia žalobkyňa označila opätovné výzvy realizované buď prostredníctvom emailu, telefonicky alebo jej predvolaním na výsluch (§ 130 CSP), ktoré však súdy nižšej inštancie neuskutočnili. Tiež im vytkla absenciu poučenia vo výzve zo dňa 11.7.2017 o tom, že po nedoručení plnej moci bude súdne konanie zastavené, a taktiež žalobkyňa nebola súdmi vôbec poučená o možnosti využitia bezplatnej právnej pomoci dôvodiac tým, že žalobkyňa jej právne neznalou a staršou osobou. Síce sa v danom prípade jednalo o odstrániteľný procesný nedostatok na strane žalobkyne, avšak súdy konali a rozhodli príliš formalisticky, keď nevyčerpali všetky procesné možnosti nápravy (opätovná výzva), čím bolo porušené jej právo na prístup k súdu. Na záver bolo ešte poukázané na § 470 CSP, ktoré označili za rozpore so zásadou zákazu retroaktivity, keďže začaté konania sa musia dokončiť vždy
doterajších predpisov, a nie je možné ich intertemporálne nahrádzať novými ustanoveniami.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 10.
f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.
CSP dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 12.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. 13. Pre naplnenie prípustnosti dovolania
f/ CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP možno zahrnúť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, pričom k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou - viď napr. II US 419/2021), na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). V súvislostiach vymedzenia prípustnosti dovolania
f/ CSP je kľúčovým pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle judikatúry ústavného súdu však iný pojem ako procesný postup, a to „právo na spravodlivý proces“ so všetkými jeho obsahovými atribútmi a garanciami v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. Všeobecné súdy teda pri výklade a aplikácii aj procesných právnych noriem musia uprednostniť vždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci plnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu. Jednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou o poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo porušenému právu s dôverou, že táto ochrana bude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym poriadkom vrátane európskej úrovne štandardov ochrany ľudských práv (II. US 419/2021). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania
f/ CSP v zmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, body 37 až 41). 15. V súvislosti s dovolacou námietkou spočívajúcej v postupe súdu prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 161 ods. 3 CSP vytýkajúc nerealizovanie iných vhodných opatrení (opätovná výzva, predvolanie na výsluch, oznámenie telefonicky, či elektronickou formou) za účelom odstránenia nedostatku procesnej podmienky týkajúcej sa povinného právneho zastúpenia, dovolací súd uvádza nasledovné. 16.
1, 2 CSP, strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a/ stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí. 17.
3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 18.
1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. V danom prípade súd prvej inštancie z dôvodu nezastúpenia žalobcu advokátom v spore vyvolanom a súvisiacom s konkurzom konanie
3 CSP v spojení s § 90 ods. 2 CSP zastavil s odôvodnením, že žalobcovi bola doručená výzva na predloženie splnomocnenia udeleného advokátovi v lehote 15 dní od doručenia výzvy s poučením, že v prípade nepredloženia požadovaného splnomocnenia, nebude na jeho ďalšie úkony prihliadať. Nakoľko žalobkyňa na danú výzvu nereagovala v lehote určenej súdom, súd prvej inštancie zastavil konanie. Odvolací súd konštatoval správnosť postupu súdu prvej inštancie, keďže žalobkyňa na výzvu súdu nereagovala a zákonom vyžadovanú povinnosť zvoliť si v konaní právneho zástupcu nesplnila. Preto odvolanie pre podstatnú prekážku (odvolanie nebolo podané zvoleným advokátom) vecne neprejednal a ako podané neoprávnenou osobou, odmietol. 20. Ohľadne daného dovolací súd uvádza, že povinné právne zastúpenie je procesnou podmienkou, ktorú je konajúci súd povinný skúmať kedykoľvek (§ 161 ods. 1 CSP). Nedostatok procesnej podmienky predstavuje pre konajúci súd takú prekážku, pre ktorú nie je možné v konaní ďalej konať a rozhodnúť. Nedostatok povinného právneho zastúpenia je považovaný za odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, pri jeho odstránení však súd postupuje
právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 90 ods. 2 CSP, ktorá predstavuje osobitnú úpravu odstraňovania a následkov nedostatku povinného právneho zastúpenia (ako konkrétneho nedostatku procesnej podmienky) vo vzťahu k všeobecnej úprave odstraňovania a následkov nedostatku procesnej podmienky obsiahnutej v ust. § 161 ods. 2 a 3 CSP.
1 CSP, a to vzhľadom na predmet sporu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobcu vyzval na zvolenie advokáta s poučením, že inak na jeho úkony nebude súd prihliadať. S dovolacou námietkou žalobkyne týkajúcej sa povinnosti súdov vykonať ďalšie vhodné opatrenia (opätovná výzva, predvolanie na výsluch, oznámenie telefonicky či elektronickou formou) na odstránenie procesnej podmienky tákajúcej sa povinného právneho zastúpenia, nemožno
dovolacieho súdu súhlasiť. Súd prvej inštancie si v tomto prípade splnil svoju povinnosť vyzvať stranu konania na odstránenie zákonom požadovanej podmienky s poskytnutím dostatočnej lehoty na jej odstránenie, ako aj so zákonným poučením v zmysle § 90 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie urobil vhodné opatrenie, na ktoré však žalobkyňa nereagovala, pričom prevzatie danej výzvy žalobkyňou je v spise riadne vykázané, teda žalobkyňa bola riadne vyzvaná a informovaná o právnych následkoch neodstránenia vytknutého nedostatku. Povinnosť súdu prvej inštancie zrealizovať opätovnú výzvu rovnakého znenia adresovanú žalobkyni nevyplýva zo žiadneho ustanovenia CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje neopodstatnenosť predmetnej námietky spočívajúcej v povinnosti konajúcich súdov urobiť iné vhodné opatrenia na odstránenie nedostatku procesnej podmienky v podobe zopakovanej výzvy.
3 CSP. Pre súd je v tejto súvislosti rozhodujúce predovšetkým konkrétne štádium konania, povaha úkonu, na ktorý sa neprihliada a procesná pozícia strany v spore. Pre nedostatok procesnej podmienky zastaví súd príslušné konanie vždy, ak v súlade s § 90 ods. 2 CSP neprihliada na žalobu alebo odvolanie. Pokiaľ súd neprihliada na úkon strany, ktorý nemá za následok začatie konania alebo niektorého jeho samostatného procesného štádia napr. vyjadrenie k žalobe, dispozičné procesné úkony, prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany a pod.), pokračuje ďalej v spore tak, ako keby tento úkon nebol urobený (pozri Veľké komentáre Števček . Ficová . Baricová . Miesiarkinovaá . Bajánková . Tomašovič a kol. Civilný sporový poriadok, Nakladatelství C. H. Beck , 2016, str. 309). Keďže v danom prípade bola žaloba podaná za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (OSP), žalobkyňa nemala v tom čase povinnosť byť povinne právne zastúpená a s prihliadnutím na § 470 ods. 2 CSP, účinky podanej žaloby za účinnosti OSP zostali zachované. Teda nebolo možné neprihliadať na podanú žalobu za predchádzajúcej právnej úpravy a z dôvodu nesplnenia zákonnej požiadavky povinného právneho zastúpenia požadovanej až za účinnosti CSP dospieť k záveru spočívajúceho v zastavení konania. Súd prvej inštancie v tomto prípade mal postupovať v zmysle § 90 ods. 2 CSP a na úkony vykonané žalobkyňou neprihliadnuť (v zmysle poučenia výzvy zvoliť si právneho zástupcu) a pokračovať v konaní, nie konanie zastaviť. V tejto spojitosti najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejneného pod č. R 39/2019 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého ,,v prípade neodstránenia nedostatku povinného právneho zastúpenia
1 C. s. p., po výzve súdu (§ 90 ods. 2 C. s. p.), súd neprihliada na úkony vykonané bez právneho zastúpenia. Ak súd neprihliada na žalobu, konanie je potrebné zastaviť. Ak však žalobca podal žalobu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a povinnosť právneho zastúpenia mu vznikla účinnosťou Civilného sporového poriadku, zastavenie konania je v rozpore s prechodným ustanovením § 470 ods. 2 C. s. p.“. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 23. Najvyšší súd považuje za dôvodnú aj dovolaciu námietku žalobkyne týkajúcej sa absencie poučenia o možnosti využitia bezplatnej právnej pomoci.
2 CSP súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Z obsahu spisu vyplýva, že konajúce súdy si danú zákonnú poučovaciu povinnosť riadne nesplnili, hoci v predmetnom prípade mali brať na to aj zvýšený ohľad, keďže stranou konania je osoba staršieho veku bez vysokoškolského právnického vzdelania. Zároveň treba zdôrazniť, že nová právna úprava (CSP) vyžadujúca povinné právne zastúpenie nadobudla účinnosť v priebehu konania a žalobkyňa podala žalobu za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy,
ktorej povinné právne zastúpenie nebolo potrebné (ako bolo už vyššie uvedené). V tomto prípade bolo potrebné, aby bola strana riadne poučená aj o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 161 ods. 1 CSP), čo však zo strany súdov nižšej inštancie nebolo vo vzťahu k nej uskutočnené (pozn. Centrum právnej pomoci je okrem iného alternatívou k zastúpeniu advokátom pre fyzické osoby, ktoré v dôsledku svojej materiálnej situácie nemôžu využiť právne služby advokáta). Pre nedostatok riadneho poučenia zo strany súdu prvej inštancie týkajúceho sa možnosti obrátiť sa i na Centrum právnej pomoci, ako aj z dôvodu, že odvolací súd na toto pochybenie súdu prvej inštancie neprihliadol a sám nedostatok poučenia neodstránil, bola konštatácia o podaní odvolania neoprávnenou osobou predčasná a nedôvodná (pozn. na okraj - ak podala odvolanie riadne poučená a na odstránenie nedostatku právneho zastúpenia vyzvaná strana, ktorá nemá povinné právne zastúpenie pri tomto úkone, na toto odvolanie sa
2 CSP neprihliada a odvolací súd konanie zastaví). Žalobkyni tak bola znemožnená realizácia jej zákonom priznaných procesných práv a konanie tak bolo zaťažené vadou
f/ CSP.
f/ CSP, najvyšší súd zrušil žalobkyňou napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odmietol odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky, a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 449 ods. 1 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.