Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/4/2023 Identifikačné číslo spisu: 1312210754 Dátum vydania rozhodnutia: 26.01.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Mario Dubaň Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1312210754.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpenej Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom v Bratislave, Michalská 9, proti žalovaným 1/ R.. A. G., bývajúcemu v R.Y., G. XX, 2/ R.. C. C., bývajúcej v R., V. X/A, obom zastúpených G. Lehnert, s. r. o., Budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava, IČO: 31 347 762, o zaplatenie 4.313,87 eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15C/70/2012, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo
- októbra 2022 sp. zn. 6Co/84/2020, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z
- októbra 2017 č. k. 15C/70/2012-235 žalovaným 1/ a 2/ výrokom I. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 4.309,51 eur spolu s úrokom zo sumy 3.319,39 eur vo výške 16,90 % p. a. od
- novembra 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 4.056,13 eur vo výške 9 % p. a. od
- novembra 2010 do zaplatenia; výrokom II. žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4,36 eur, debetný úrok zo sumy 4,36 eur vo výške 25 % p. a. od
- novembra 2011 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok III.). Súd prvej inštancie za použitia ustanovení § 1 ods. 1, ods. 2, § 708 ods. 1, ods. 2, § 710, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, ods. 3, § 293 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 3, § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do
- júna 2010, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, § 511 ods. 1, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a bodov 8, 16 a 23 písm. f/ Všeobecných obchodných podmienok pre povolené prečerpania dospel k záveru, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzatvorili
- októbra 2005 v písomnej forme zmluvu, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte, žalobca vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný 1/ ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, t. j. strany sporu uzatvorili podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskú zmluvu. Mal za nesporné, že
- januára 2010 došlo k zosplatneniu celého úveru, na základe čoho sa stal splatný celý záväzok žalovaných 1/ a 2/ vrátane jeho príslušenstva. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel a s poukazom na ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť dlžnú čiastku spoločne a nerozdielne. K námietke žalovaných 1/ a 2/ týkajúcej sa prekážky rozsúdenej veci (res iudicata) uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 50C/185/2011 došlo k nesprávnemu označeniu zmluvy, o ktorom zástupkyňa žalovaných mala vedomosť. Za týchto okolností preto v súvislosti s konaním sp. zn. 50C/185/2011 nebolo možné podľa názoru súdu prvej inštancie uvažovať o existencii prekážky rozsúdenej veci. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
- Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ uznesením zo
- októbra 2022 sp. zn. 6Co/84/2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch rozhodnutia s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/120/2009 neuznal odvolaciu argumentáciu žalovaných 1/ a 2/ o námietke res iudicata. Argumentoval tým, že iba samotná skutočnosť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku pre uznanie č. k. 50C/185/2011-111 opomenul uviesť podstatné okolnosti sporovej veci (opravu skutkových tvrdení žalobcu, resp. jeho zosúladenie s predloženými listinnými dôkazmi), prekážku veci rozsúdenej nezakladá. Odvolací súd sa však stotožnil s druhým odvolacím dôvodom, ktorým žalovaní 1/ a 2/ namietali nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie týkajúce sa predmetu sporu (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu nespĺňa (pre jeho nepreskúmateľnosť) kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, na základe čoho napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
- Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. d/ a písm. f/ CSP. Namietali, že návrh žaloby aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II jasne a zrozumiteľne označili za predmet sporu nesplnený záväzok z povoleného prečerpania k bežnému účtu, pritom v novom konaní Okresný súd Bratislava III aj odvolací súd konajú v tej istej veci t. j. predmetom je poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovaných. Z uvedeného vyvodili, že sa jedná o rovnaký nárok zo zmluvy o povolenom prečerpaní a to, že žalobca v pôvodnom konaní pripojil nesprávne dôkazy s chybami v označení, nič nemení na skutočnosti, že navrhoval zaplatiť dlh z povoleného prečerpania poskytnutého k bežnému účtu v obidvoch prípadoch. Poukázali na to, že prekážka rozsúdenej veci patrí k procesným podmienkam a jej zistenie vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil a konanie zastavil.
- Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalovaný včas nepredložil žiadne nové relevantné dôkazy, ktoré by mali zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a zároveň neboli naplnené dôvody na podanie dovolania z jeho strany. Trval na potvrdení správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Žiadala z týchto dôvodov dovolanie žalovaných 1/ a 2/ ako nedôvodné zamietnuť.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
- V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Prípustnosť dovolania teda upravuje zákon, ako to vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 419 CSP. Následné posúdenie, či je dovolanie v konkrétnom prípade prípustné, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď aj I. ÚS 438/2017 a III. ÚS 474/2017).
- Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
- V danom prípade dovolatelia v dovolaní namietali, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. d/ a písm. f/ CSP (v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces).
- V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád zmätočnosti, ktoré sú vymenované v ustanoveniach § 420 písm. a/ až f/ CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Prípustným predmetom dovolania z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP je tak rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
- Pokiaľ je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje. Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie je síce výsledkom vecného prejednania veci, avšak nie konečného rozhodnutia o právach a povinnostiach strán (m. m. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/241/2019, 4Cdo/99/2017, 3Cdo/236/2016, 5Cdo/48/2018). Tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (por. publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1353-1356).
- V súvislosti s podaným dovolaním žalovaných 1/ a 2/ smerujúcim proti zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré bolo vrátené na ďalšie konanie, dovolací súd poukazuje na rozhodnutie R 19/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku.“
- Žalovaní 1/ a 2/ dovolaním napadli uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nejedná sa tak o rozhodnutie vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pre nesplnenie objektívnej podmienky prípustnosti dovolania (neprípustný predmet dovolania) sa nemohol dovolací súd zaoberať dovolateľmi namietanými procesnými vadami.
- Napokon dovolací súd zdôrazňuje, že samotná povaha uznesenia odvolacieho súdu o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie, otvára strane sporu možnosť v pokračujúcom konaní uplatniť všetky procesné práva, vrátane právnej argumentácie (právna stránka veci) a práv na využitie riadnych, prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov.
- Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je dovolanie podľa § 420 ods. 1 CSP prípustné. Dovolací súd preto procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľkou namietanému dovolaciemu dôvodu.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.