Najvyšší súd 5 Cdo 121/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu G., zastúpenej JUDr. F. N., advokátom Advokátskej kancelárie F. N. & PARTNERS so sídlom v Bratislave, K., proti ţalovanej Š., zastúpenej JUDr. Š. Š., advokátom so sídlom v Nitre, Párovská ul. č. 42, o zaplatenie 6 227,05 €, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- novembra 2010, sp.zn. 9 Co 117/2010 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z
- novembra 2010, sp.zn. 9 Co 117/2010 vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nitra rozsudkom z
- marca 2010, č.k. 12 C 130/2009-235 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 897,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (v časti o zaplatenie sumy 4 329,45 €) ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 524 ods. 1, 2; § 517 ods. 1, 2; § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 23 ods. 1, 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach. Vykonaným dokazovaním zistil, ţe správca konkurznej podstaty P., JUDr. T. K. vydal
- marca 2003 platobný výmer č. 97/2003, ktorým V. A. ako platiteľovi poistného (právnemu predchodcovi ţalovanej) uloţil povinnosť zaplatiť dlţné poistné vo výške 47 639 Sk a
- mája 2003 vydal ďalší platobný výmer č.98/2003, ktorým tomu istému platiteľovi poistného uloţil povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 133 568 Sk. Ďalej zistil, 2 5 Cdo 121/2011 ţe Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
- júla 2005 došlo k postúpeniu predmetných pohľadávok na Z., ktorá spoločnosť následne potom tieţ predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok z
- septembra 2006 postúpila na ţalobcu. Na základe týchto zistení, ako aj zistenia, ţe právny predchodca ţalovanej dlţné poistné vo výške 47 639 Sk (Platobný výmer č. 97/2003 z
- marca 2003) zaplatil aţ
- novembra 2004, t.j. 600 dní po splatnosti, dospel k záveru, ţe návrh v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,2% denne zo sumy 47 639 Sk, čo predstavuje sumu 57 166,80 Sk (1 897,59 €) je dôvodný, keď ţalobca má na jeho zaplatenie nárok v zmysle špeciálneho právneho predpisu, a to § 23 ods.2 zákona č. 273/1994 Z.z. Za nedôvodný povaţoval návrh ţalobcu o zaplatenie poplatku z omeškania 0,5% denne zo sumy 133 568 Sk za 1953 dní omeškania vo výške 130 429,15 Sk (4 329,45 € - Platobný výmer č. 98/2003 z
- mája 2003). Mal za to, ţe ţalobca nemá nárok na úrok z omeškania ako príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky, pretoţe nie je moţné priznať úrok z omeškania z poplatku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a naviac, priznanie úroku z omeškania z poplatku z omeškania by bolo v rozpore aj s dobrými mravmi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Nitre na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z
- novembra 2010, sp.zn. 9 Co 117/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol, v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania vo výške 436,04 € jej právnemu zástupcovi JUDr. Š. Š.. Dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa v ţalovanou napadnutej vyhovujúcej časti v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci bolo potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť a návrh zamietnuť a v ţalobcom napadnutej zamietajúcej časti bolo potrebné napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdiť. V prejednávanej veci povaţoval za rozhodujúce posúdiť, či predmetné platobné výmery, vydané správcom konkurznej podstaty
- marca 2003 a
- mája 2003, sú rozhodnutiami, na základe ktorých moţno nimi deklarovaný nárok vymáhať. Konštatoval, ţe problematiku postavenia správcu konkurznej podstaty - jeho oprávnenia a povinnosti boli uţ riešené judikatúrou, napr. aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z
- apríla 2009, sp.zn. 3 M Cdo 20/2008, ku ktorému sa priklonil. Poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ţe správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty 3 5 Cdo 121/2011 a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. l písm. a/ zák. č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinný v čase vydania platobných výmerov, t.j. v roku 2003). Uviedol, ţe ak má úpadca pohľadávky, správca konkurznej podstaty má právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať ţalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť), nemá však oprávnenie vydávať individuálne právne akty, pretoţe takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expresis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Dospel preto k právnemu záveru, ţe platobné výmery, vydané správcom konkurznej podstaty úpadcu P., JUDr. T. K., z ktorých si ţalobca uplatňoval svoje nároky, boli vydané nepríslušným orgánom, ide teda o právne akty nulitné, ktoré nikoho nezaväzujú a hľadí sa na ne akoby neexistovali. Z nulitného aktu potom nemoţno odvíjať ani ţiadne ďalšie nároky - poplatok z omeškania a úrok z omeškania, ktorých sa ţalobca predmetným návrhom domáhal. Ak súd prvého stupňa návrhu ţalobcu v časti o zaplatenie sumy 1 897, 59 €- - poplatok z omeškania vo výške 0,2% denne zo sumy 47 639 Sk za 600 dní omeškania z dôvodov v napadnutom rozhodnutí vyhovel, odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v tejto ţalovanou napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie zmenil a ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, ţe z nulitného aktu, ktorým je Platobný výmer č. 97/2003 vydaný
- marca 2003 správcom konkurznej podstaty JUDr. T. K.) nevyplývala platiteľovi poistného - V.A. (právnemu predchodcovi ţalovanej) ţiadna povinnosť zaplatiť dlţné poistné vo výške 47 639 Sk, a preto sa ani nemohol dostať do ţiadneho omeškania s jeho platením. V ţalobcom napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., aj keď z čiastočne iných právnych (vyššie uvedených) dôvodov, potvrdil. S právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe nie je moţné priznať úrok z omeškania z poplatku z omeškania súhlasil, avšak v prejednávanej veci právnym dôvodom zamietnutia ţaloby bola skutočnosť, ţe svoj nárok ţalobca odvíjal od nulitného právneho aktu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti prvému výroku (zmeňujúcemu) a tretiemu výroku (náhrade trov konania) rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietal, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie nečakane zaloţil 4 5 Cdo 121/2011 na iných právnych záveroch ako súd prvého stupňa, čím mu odňal moţnosť namietať správnosť právneho názoru zaujatého v tomto rozhodnutí na inštančne vyššom súde. Uviedol, ţe odvolací súd k odlišnému právnemu záveru dospel bez toho, aby účastníkov konania vyzval k pouţitiu iných právnych ustanovení ako pouţil súd prvého stupňa. Taktieţ mal za to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. Namietal, ţe svoj nárok si uplatňoval výlučne na základe ustanovení zákona o zdravotnej poisťovni a nie na základe predmetných platobných výmerov. Zároveň poukázal na dôvody, prečo platobné výmery nepovaţoval za nulitné. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bola ţalovaná zaviazaná zaplatiť ţalobcovi 1897,59 € potvrdil a ţalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia, alebo rozsudok odvolacieho súdu zruší a vec vráti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovaná sa stotoţnila s právnym posúdením rozsudku odvolacieho súdu, navrhla rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť a uplatnila si aj náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého 5 5 Cdo 121/2011 stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe mu v prejednávanej veci bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. 6 5 Cdo 121/2011 O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.; podľa dovolacieho súdu totiţ postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor, neţ je názor účastníkov konania, môţe súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbeţný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. S účinnosťou od
- októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.) v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu. 7 5 Cdo 121/2011 Princíp tzv. „predbeţného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2 O.s.p. súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby účastníci konania dostali príleţitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa mohol predbeţný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť (III. ÚS 446/2010). Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej (poučovacej) povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej. Z obsahu spisu vyplýva, ţe v prejednávanej veci súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 23 ods. 1, 2 zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach. Dospel k záveru, ţe právny predchodca ţalovanej dlţné poistné vo výške 47 639 Sk, s poukazom na platobný výmer č. 97/2003 z 25.marca 2003, zaplatil aţ
- novembra 2004, t.j. 600 dní po splatnosti, a preto ţaloba v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 47 639 Sk, čo je suma 57 166, 80 Sk (1 897,59 €) je dôvodná, keď ţalobca má na jeho zaplatenie nárok v zmysle špeciálneho právneho predpisu, a to § 23 ods.2 zák. č. 273/1994 Z.z. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa s odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- apríla 2009, sp.zn. 3 M Cdo 20/2008 konštatoval, ţe platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty úpadcu JUDr. T. K., z ktorých si ţalobca uplatňoval svoje nároky, boli vydané nepríslušným orgánom, ide teda o právne akty nulitné, ktoré nikoho nezaväzujú a hľadí sa na ne akoby neexistovali. Z nulitného aktu potom nemoţno odvíjať ani ţiadne ďalšie nároky - poplatok z omeškania a úrok z omeškania, ktorých sa ţalobca predmetnou ţalobou domáhal. Z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch neţ súd prvého stupňa; pričom ţalobca v danej procesnej situácii nemal moţnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací 8 5 Cdo 121/2011 súd nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia nesplnil. Tým ţalobcovi odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníkov konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom od
- októbra 2008), aby sa vyjadrili k moţnému pouţitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité, a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (pozn. tento záver bol prijatý občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa
- mája 2011, pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- októbra 2010 sp.zn. 5 Cdo 322/2009). Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v dovolaní napadnutých výrokoch podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd záverom poznamenáva, ţe na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z
- januára 2011 bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená ţalobcom G. (postupca) na N. (postupník), o ktorom návrhu bude potrebné rozhodnúť ( č.l. 275 spisu). V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 9 5 Cdo 121/2011 V Bratislave
- mája 2012 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová