Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/2/2023 Identifikačné číslo spisu: 7113216476 Dátum vydania rozhodnutia: 22.02.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:7113216476.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu: MABIT s.r.o., so sídlom Azovská 4/1387, 040 12 Košice - mestská časť nad Jazerom, IČO: 36 655 813, zast. PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, so sídlom Komenského 68/73, 041 81 Košice - mestská časť Sever, IČO: 00 397 474, zast. Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 256 206, o zaplatenie 60.443,66 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31Cb/81/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- januára 2022, č. k. 4Cob/50/2021-887, takto rozhodol: I. Dovolanie o d m i e t a. II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%. Odôvodnenie
- Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
- augusta 2020, č. k. 31Cb/81/2013-820, v prvom výroku žalobu zamietol, v druhom výroku žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a v treťom výroku priznal štátu voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 60.443,66 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 01.12.2011 do zaplatenia z dôvodu modernizácie a rekonštrukcie objektov žalovaného. Nárok žalobcu nebol podľa súdu prvej inštancie v konaní preukázaný, preto bol nedôvodný.
- Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z
- januára 2022, č. k. 4Cob/50/2021-887, v prvom výroku potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a v druhom výroku žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolanie žalobcu nebolo podľa odvolacieho súdu dôvodné. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie nároku na náhradu nákladov na predmet nájmu v tvrdenom rozsahu 150.716,76 eur, resp. v rozsahu, ktorý by prevyšoval vzájomnú pohľadávku žalovaného 90.273,10 eur voči žalobcovi, ktorá bola predmetom jednostranného zápočtu uskutočneného žalobcom.
- Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie je podľa žalobcu prípustné podľa § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“), teda odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd podľa dovolateľa porušil princíp rovnosti pri vykonávaní a hodnotení dôkazov, dopustil sa extrémneho rozporu medzi skutkovými zisteniami súdu a vykonanými dôkazmi a arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
- K dovolaniu žalobcu doručil súdu svoje vyjadrenie žalovaný. Žalovaný navrhol dovolaciemu súdu dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. f/ C. s. p. odmietnuť, prípadne podľa § 448 C. s. p. zamietnuť. Z podaného dovolania podľa žalovaného nie je zrejmé, k akému extrémnemu rozporu skutkových zistení a vykonaných dôkazov malo v konaní prísť. Rozhodnutia nižších súdov sú podľa žalovaného jasné, zrozumiteľné a dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Poskytujú odpovede na všetky podstatné skutkové a právne otázky v prejednávanej veci.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa § 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala strana sporu spĺňajúca podmienku povinného právneho zastúpenia podľa § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal, či bolo dovolanie podané včas a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu bolo podané oneskorene.
- Z obsahu súdneho spisu dovolací súd zistil, že rozsudok odvolacieho súdu napadnutý dovolaním bol právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Tomášovi Turcsányimu doručený dňa 16.03.2022 (č. l. 899), a to v súlade s § 32 ods. 2 a 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) uplynutím 15 dňovej úložnej lehoty, ktorá začala plynúť deň nasledujúci po 28.02.
- Žalobca svoje dovolanie podal elektronicky, a to dňa 20.05.2022 (č. l. 917). Dovolateľ v dovolaní nesprávne uvádza, že mu dovolanie bolo doručené dňa 22.03.
- Podľa § 427 ods. 1 C. s. p. dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
- Posledným dňom lehoty na podanie dovolania bol pondelok 16.05.
- Žalobca podal dovolanie až dňa 20.05.2022, preto ho podal oneskorene.
- Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu bolo podané po lehote na podanie dovolania, je potrebné dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. a/ C. s. p. odmietnuť.
- O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok