O.s.p., keď za dôvody hodné osobitného zreteľa povaţoval predmet sporu, a teda vyporiadanie vlastníckych a majetkových práv bývalých manţelov, t.j. ţalobcu a ţalovanej 3/, a to aj z pohľadu na prebiehajúce konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov vedené na Okresnom súde B. pod sp.zn. 12C 176/2005, ktoré je prerušené pre práve toto prebiehajúce konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom (v poradí prvým) z
právneho stavu k 30. júnu 1987) v tom zmysle, ţe v kúpnej zmluve bude ako jediný kupujúci vystupovať len jeden z nich, ak kúpna cena je hradená aj zo spoločných prostriedkov. Pokiaľ išlo o úspory zo sirotského dôchodku ţalovanej 1/, uviedol, ţe je pravdou, ţe v čase, kedy s nimi mala disponovať ţalovaná 3/, išlo o úkon v rozpore s ustanovením § 28 Občianskeho zákonníka (chýbalo schválenie súdu), ale zároveň platilo, ţe ţalovaná 1/ mohla takýto úkon ratihabovať (dodatočne schváliť) a účinky ratihabície pôsobia od samého začiatku. Nič ale nesvedčí pre záver, ţe ţalovaná 3/ disponovala s peniazmi ţalovanej 1/ na základe nejakého právneho úkonu. Potom by tá časť kúpnej ceny, na ktorú sa mali pouţiť prostriedky zo sirotského dôchodku, netvorila výlučné vlastníctvo ţalovanej 3/, ale vec sa nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov.
názoru súdu na uvedenom nič nemení ani prípadná skutočnosť, ţe by ţalovaná 3/ bola povinná vrátiť ţalovanej 1/ takto pouţité prostriedky. Ak by totiţ takáto povinnosť ešte trvala v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, zohľadnila by sa pri vyporiadaní vecí nadobudnutých kúpnou zmluvou RI/X. (§ 150 Občianskeho zákonníka). Okresný súd B. rozsudkom (v poradí druhým) z
1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaných 1/, 2/, 3/ rozsudkom (v poradí druhým) z
zmluvy 69 867 Kčs (č.l. 9 spisu). Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v znení opravného uznesenia potvrdil, pričom opravil chybne uvedené parcelné číslo pozemku, na ktorom stojí rodinný dom. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli ţalovaní 1/, 2/ a ţalovaná 3/ dovolaniami. Ţalovaní 1/, 2/ navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhli odloţiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Namietali, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu boli porušené ich ústavné práva
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ľudské práva a slobody upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mali za to, ţe v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje náleţité právne posúdenie veci a najmä náleţité zákonom stanovené a vyţadované právne odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovali aj s ohľadom na nevyjasnené a neodstránené nepresnosti a nejasnosti ţaloby za nezákonné, nakoľko je nepresné, neurčité, nezrozumiteľné, tzn. zmätočné a nepreskúmateľné. Taktieţ namietali, ţe odvolací súd sa vôbec nezaoberal so vznesenou námietkou premlčania nároku ţalobcu, ani s inými zásadnými právnymi otázkami, ako je vznik kúpnej zmluvy zo dňa 25. júna 1987, jej platnosť a účinnosť, ako aj moţnosť jej odporovania ako právneho úkonu účastníkov konania. Rozsudok odvolacieho súdu
názoru ţalovaných 1/, 2/ neobsahuje ani dôvody, pre ktoré by mala byť neplatná následná darovacia zmluva. V dôvodoch dovolania rozoberali skutkový a právny stav veci. Ţalovaná 3/ v dovolaní taktieţ navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a zároveň odloţiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, ţe postupom súdov jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Za takú vadu označila nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov z dôvodu absencie 5 Cdo 210/2011 6 ich riadneho odôvodnenia. Mala za to, ţe súdy na základe vykonaného dokazovania dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Taktieţ namietala, ţe súdy sa nezaoberali otázkou platnosti kúpnej zmluvy a jej záväznosti pri hodnotení dôkazov a neskúmali podrobnejšie ani uvádzané okolnosti a podmienky vzniku tejto zmluvy. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci. Ţalobca navrhol dovolania ţalovaných 1/, 2/, 3/
1 O.s.p. zamietnuť a zaviazať ich spoločne a nerozdielne k náhrade trov dovolacieho konania v sume 128,82 €. Dôvody, na základe ktorých podali ţalovaní 1/, 2/, 3/ dovolania, povaţoval za neopodstatnené a predmetné dovolanie za neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolania podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tieto opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolania smerujú proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie 5 Cdo 210/2011 7 rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Dovolania nie sú prípustné ani
ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolania nie sú prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vzhľadom na námietky dovolateľov 1/, 2/, 3/ a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., dovolací súd kládol dôraz na skúmanie namietanej vady (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. 5 Cdo 210/2011 8 O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe dovolatelia 1/, 2/, 3/ oprávnene vo svojich dovolaniach vytýkajú, ţe rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný a nepreskúmateľný. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo
čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06). Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní 5 Cdo 210/2011 9 predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane 5 Cdo 210/2011 11 mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva v konštatovaní, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil. Odvolací súd v odôvodnení poukázal na svoje predchádzajúce uznesenie č.k. 13Co 134/2010- 111 zo dňa 19. augusta 2010 a zdôraznil, ţe zákon predpokladá, ţe všetko, čo môţe byť predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, a nadobudlo sa za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, patrí do tohto spoluvlastníctva, kým nie je preukázaný opak (§ 143 Občianskeho zákonníka). Ak jeden z manţelov tvrdí, ţe vec nadobudol za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov do svojho výlučného vlastníctva, musí to preukázať, inak treba mať za to, ţe vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Mal za to, ţe v súdenej veci ţalovaná 3/ nepreukázala, ţe nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Konštatoval, ţe bolo na ţalovanej 3/, aby doloţila, ak sa odvoláva na to, ţe mala svoje výlučné peňaţné prostriedky uloţené na vkladnej kniţke, ţe išlo o výhernú vkladnú kniţku (teda neúročenú a bez výhry). Toto ale neurobila. Uviedol, ţe nie je tieţ pravdou, ţe kúpna cena bola „57 462 Kčs“, ale táto bola
zmluvy 69 867 Kčs (č.l. 9 spisu). Iné dôvody rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje. Z takéhoto odôvodnenia nie je zrejmé, v čom spočíva zvýraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd ţiadnym spôsobom nereagoval na dôvody odvolania ţalovaných 1/, 2/, 3/. Síce uviedol, ţe bolo na ţalovanej 3/, aby doloţila, ak sa odvoláva na to, ţe mala svoje výlučné peňaţné prostriedky uloţené na vkladnej kniţke, ţe išlo o výhernú vkladnú kniţku (teda neúročenú a bez výhry), avšak bez bliţšieho zdôvodnenia vo vzťahu k odvolacím námietkam ţalovaných 1/, 2/, 3/. Za predpokladu, ţe odvolací súd nepovaţoval dôvody odvolania za podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náleţitým spôsobom dôvody takéhoto záveru vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené (ako uţ bolo vyššie uvedené) nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku čoho bola dovolateľom 1/, 2/, 3/ odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). 5 Cdo 210/2011 12 Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade
f/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.