← Slovensko

záhradkové osady - zastavenie konania

Obsah (12)§ 58§ 7§ 2§ 33§ 212§ 220§ 250j§ 30§ 6§ 11§ 149§ 12

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sţr/172/2011 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 58ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a v medziach ustanovenia § 5 ods. 4 písm. c) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Košice – mesto sp. zn. 2010/00835-4-Bu zo 16.06.2010, ktorým bolo zastavené konanie vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v Záhradkovej osade SZZ 32-35 Konopiská II, v k. ú. K.

zákona č. 64/1997 Z.z. o uţívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 64/1997 Z.z.“) a odvolanie zamietol. 2. V svojom zamietajúcom rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe návrhom podaným dňa 08.06.2005 sa uţívatelia pozemkov v záhradkovej osade ZO SZZ 32-35 Konopiská II, k. ú. K. domáhali

§ 7ods.

l zák. č. 64/1997 Z.z. vyporiadania vlastníctva k pozemkom v uvedenej záhradkovej osade. 3. Ďalej ţalovaný zdôraznil, ţe v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z. je moţné vyporiadavať iba tie záhradkové osady, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v zákone.

§ 2ods.

1 zák. č. 64/1997 Z.z. zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo 7 1Sţr/172/2011 e) iné užívacie právo. 4.

ţalovaného v konaní nie je sporné, ţe predmetná záhradková osada bola zriadená do 24.6.

  1. Nebola však splnená druhá zákonná podmienka, tzn. existencia platnej zmluvy o dočasnom uţívaní pozemkov.
  2. Táto podmienka nebola splnená preto, lebo Hospodárska zmluva o bezplatnom prevode dočasného uţívacieho práva zo dňa 07.02.1985 bola uzavretá medzi JRD Sady pri Košiciach, sídlo Rozhanovce, na strane jednej a Záhradkárskymi sluţbami Slovenského zväzu záhradkárov na strane druhej. Na uvedenú zmluvu nadväzuje Hospodárska zmluva o bezplatnom prevode dočasného uţívacieho práva, uzavretá medzi Záhradkárskymi sluţbami Slovenského zväzu záhradkárov a Základnou organizáciou Slovenského zväzu záhradkárov, osada Košická Nová Ves – Farma – Košice, zo dňa 12.05.1985, ktorá však na základe rozsudku Okresného súdu Košice č. k. 37C 114/2007-89 zo dňa 21.01.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 5 Co/l23/2009-106 zo dňa 16.09.2009 je neplatná.
  3. Nakoľko aj napriek výzve ţalovaného, navrhovatelia nepredloţili doklady, ktorými by preukázali, ţe na pozemky, ktoré ţiadajú vyporiadať v zmysle zák. č. 64/1997 Z.z. bola uzavretá platná zmluva o dočasnom uţívaní, ţalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
  4. Samotné doklady predloţené ţalobcami (išlo o fotokópie 81 listov o pridelení záhrady jednotlivým uţívateľom, zápisnica z ustanovujúcej členskej schôdze ZO SZZ Konopiská II), hoci osvedčujú vznik záhradkovej osady, tak tieto nemôţu nahradiť zákonom poţadovanú zmluvu o dočasnom uţívaní pozemkov. II. Konanie na prvostupňovom súde 8 1Sţr/172/2011
  5. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podali ţalobu zo 14.12.2010 na Krajský súd v Košiciach.
  6. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného

ust. § 247 a nasl. O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, ţe ţaloba nebola dôvodná. Na základe uvedeného ţalobu následne zamietol.

  1. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe sa nestotoţnil s argumentáciou ţalobcov, ţe zmluva o dočasnom uţívaní predmetných pozemkov v záhradkárskej osade ZO SZZ 32-35, Konopiská II. vznikla konkludentne na základe prejavu vôle, a to výboru základnej organizácie odovzdať do dočasného uţívania predmetné pozemky členom záhradkárskeho zväzu. Pre priznanie účinnosti a platnosti zmlúv o prenechaní predmetných nehnuteľností do dočasného uţívania členom záhradkárskej organizácie sa poţadovala písomná forma pre uzavretie takejto zmluvy, inak sú takéto úkony neplatné.
  2. Naopak poukázal na právny význam Hospodárskej zmluvy zo dňa 12.05.1985, ktorou organizácia Záhradkárska sluţba Slovenského zväzu záhradkárov v Košiciach prenechala Základnej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov, osada Košická Nová Ves – Farma – Košice do dočasného uţívania poľnohospodársku pôdu ako aj zastavanú plochu, ktorá však bola neskôr vyhlásená za neplatnú rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach.
  3. Krajský súd ďalej uviedol, ţe správny orgán nemohol konať vo veci samej, mohol vydať iba procesné rozhodnutie, keďţe mu neboli predloţené relevantné dôkazy. Rozhodnutia o pridelení záhrady jednotlivým členom záhradkovej osady nenahrádzajú zmluvný vzťah o dočasnom uţívaní k pridelenej záhrade.
  4. Preto krajský súd dospel k záveru, ţe ţaloba nebola dôvodná, ţalobcovia rozhodnutím ţalovaného neboli ukrátení na svojich právach a rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z platnej právnej úpravy. III. Odvolanie ţalobcov/stanoviská A) 9 1Sţr/172/2011
  5. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 15.11.2011 (č. l. 42) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobcovia poukázali na odvolacie dôvody: - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a - súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci.
  6. Ţalobcovia ţiadali zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodnutia správneho orgánu prvého a druhého stupňa a vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

nich sa krajský súd nezaoberal ich námietkami, ţe rozhodnutie správneho orgánu je zmätočné a ţe v rozhodnutí správneho orgánu boli nesprávne označení účastníci. 16.

ţalobcov bol vydaním napadnutého rozsudku, ako aj rozhodnutiami správneho orgánu porušený zák. č. 64/1997 Z.z. Uţívatelia pozemkov

nich splnili podmienky na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zmysle spomínaného zákona. Citovaný zákon č. 64/1997 Z.z. neustanovuje pre uzatvorenie zmluvy, ktorú má mať uzatvorenú člen záhradkárskej organizácie so záhradkárskou organizáciou alebo inou, ktorá mala uţívacie právo k predmetným pozemkom, písomnú formu. 17. Ţalobcovia najmä zdôraznili nepochybnosť toho, ţe predmetné pozemky boli na jednej strane jej členom odovzdané a na strane druhej bola tu vôľa uţívateľov tieto pozemky uţívať. Na základe rozhodnutia Záhradkárskej osady SZZ o pridelení záhradky s parcelným číslom jednotlivým členom záhradkárskej osady vznikol

názoru ţalobcov medzi členmi záhradkovej osady a Záhradkárskymi sluţbami SZZ ako organizáciou, ktorá mala právo predmetné pozemky uţívať a obhospodarovať na základe zmluvy o dočasnom uţívaní, zmluvný vzťah o uţívaní predmetných pozemkov. B)

  1. Toto odvolanie bolo neskôr (podanie zo 16.11.2011 na č. l. 49) doplnené ţalobcom 28/ a ţalobcom 47/. Rozsudok krajského súdu povaţujú sa vecne nesprávny, vydaný v rozpore skutkovým a právnym stavom veci.
  2. V konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e), f) O.s.p. Rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa povaţujú za zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko správny orgán prvého stupňa zastavil konania pre nepredloţenie dokladu preukazujúceho v konaní splnenie 10 1Sţr/172/2011 podmienky

§ 2ods.

2 zák. č. 64/1997 Z.z. a správny orgán druhého stupňa uviedol, ţe v konaní neboli splnené podmienky uvedené v § 2 ods. 1 zák. 64/1997 Z.z. 20. Všetci ţalobcovia neboli vyzvaní na predloţenie vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia

§ 33ods.

2 Správneho poriadku. Mená a adresy všetkých účastníkov mali byť uvedené v záhlaví obidvoch rozhodnutí správnych orgánov. Právny reţim hospodárskej zmluvy o bezplatnom prevode dočasného uţívacieho práva, uzavretej medzi Záhradkárskymi sluţbami SZZ a Základnou organizáciou SZZ, sa

ţalobcov nemohol spravovať Hospodárskym zákonníkom ani vyhláškou č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku a ani reţim zák. č. 123/1975 Zb., ale mal by sa spravovať Občianskym zákonníkom.

  1. Ţalobcovia v
  2. rade a v
  3. rade ďalej uviedli, ţe na pojednávaní dňa 05.10.2011 boli porušené ich procesné práva ako účastníkov, nakoľko zo strany súdu došlo k nedostatočnému vypočutiu, obmedzení dĺţky ich prednesov, zbaveniu moţnosti ústnym prejavom na pojednávaní navrhnúť a produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. Ani správny orgán druhého stupňa, ani krajský súd nevykonali právne relevantné dôkazy v súčinnosti zo ţalobcami.
  4. Ţiadali preto zmeniť rozhodnutie krajského súdu tak, ţe sa zrušuje rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie, alebo zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. C)
  5. Ţalovaný vo vyjadrení z 30.11.2011 (č. l. 62) k odvolaniu uviedol, ţe sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu.
  6. Ţalobcovia nepredloţili ţiadne doklady, ktoré by preukázali, ţe na pozemky, ktoré ţiadajú vyporiadať v zmysle zákona, bola uzavretá zmluva o dočasnom uţívaní. Doklady, ktoré predloţili, nenahrádzajú zmluvu o dočasnom uţívaní pozemkov.
  7. Nakoľko ţalobcovia neuviedli vo svojom odvolaní nič nové a neuviedli ţiadne konkrétne veci, v čom ţalovaný pochybil, preto ţalovaný navrhuje, aby odvolanie bolo konajúcim súdom zamietnuté ako nedôvodné. 11 1Sţr/172/2011 IV. Právne názory odvolacieho súdu k odvolaniu ţalobcov
  8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p. v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy) a na ktorú musí prihliadnuť ex offo, a preto postupom

§ 220ods.

1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe

§ 250ja ods.

3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

  1. Najvyšší súd sa nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu je preskúmanie dodrţania procesných podmienok konania, a v tomto smere najmä to, či bol okruh účastníkov správnym orgánom riadne určený a či s ním zákonne konal. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
  2. Najvyšší súd z predloţeného spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného, zistil, ţe prvostupňový správny orgán dňa 16.06.2010

§ 30ods.

1 písm. d) Správneho poriadku zastavil konanie vo veci návrhu na začatie konanie v záhradkovej osade ZO SZZ č. 32-35 Konopiská II. podaného v zmysle § 7 zák. č. 64/1997 Z.z.. Ţalovaný v odvolacom konaní uvedené rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.

  1. Vo všeobecnosti môţe Najvyšší súd konštatovať, ţe správny súd je pri prieskume rozhodnutia správneho orgánu primárne v medziach ţalobných dôvodov (§ 250j ods. 1 a 2 O.s.p.) zaťaţený povinnosťou preskúmať samotné rozhodnutie ako aj správne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci súdneho prieskumu sekundárne (čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení 12 1Sţr/172/2011 s čl. 152 ods. 4 ústavy) musí postupom ex offo skúmať aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa v správnom konaní vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcov, tzn. účastníkov správneho konania, a či sa v konaní nevyskytli také jeho vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu vychádzať pri správnosti posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Nakoľko predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby ţalobcov, potom aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, musí primárne v medziach odvolacích dôvodov (§ 212 O.s.p.) preskúmať rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania sekundárne (viď hore citované ustanovenia čl. 46 ods. 1 a 2 v spojené s čl. 152 ods. 4 ústavy) skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcov, tzn. účastníkov správneho konania, a či sa v konaní nevyskytli také jeho vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
  2. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje objektívne mnohopočetný charakter a samotné subjekty právnych vzťahov pri uţívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách. Tieto vzťahy, postup príslušných orgánov verejnej správy, práva a povinnosti vlastníkov pozemkov, ich nájomcov ako aj uţívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách vrátane osobitného subjektu sui generis Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách upravuje zák. č. 64/1997 Z.z.

§ 6zákona č.

64/1997 Z.z. účastníkmi konania sú

  1. a)užívatelia,
  2. b)záhradkárska organizácia,
  3. c)vlastníci,
  4. d)Slovenský pozemkový fond. 31. Na otázku, kto je uţívateľom, poskytuje zákonodarca prostredníctvom ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. odpoveď v tom duchu, ţe uţívateľom sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje 13 1Sţr/172/2011 a uţíva tie pozemky, ktoré slúţia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia.

§ 7ods.

1 zák. č. 64/1997 Z.z. sa konanie začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote

odseku

  2. Návrh na začatie konania o poskytnutí náhradného pozemku vlastníkovi pôdy v zriadenej záhradkovej osade môţe podať iba kvalifikovaný subjekt. Kvalifikáciu ţiadateľa, ako mnohopočetného subjektu (procesné spoločenstvo) zákonodarca vymedzil kvantifikačným kritériom, tzn. počtom „nadpolovičná väčšina uţívateľov“, a to tých uţívateľov, ktorí preukáţu, ţe vlastníci s nimi neuzatvorili kúpnu zmluvu k uţívaným pozemkom.
  3. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou návrhu, ktorá musí byť splnená pri jeho podaní, tzn. v čase začatia konania, je to, aby kvalifikovaný ţiadateľ (hore uvedená nadpolovičná väčšina uţívateľov) preukázal, ţe vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 zák. č. 64/1997 Z.z. alebo ţe vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili. V súvislosti s doteraz vyslovenými názormi musí Najvyšší súd poukázať aj na to, ţe nesprávne alebo ţiadne vymedzenie okruhu účastníkov v konaní, kde sa logicky očakáva, vzhľadom na mnohopočetný charakter subjektov, výskyt procesných spoločenstiev, je zásadnou vadou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ktorej podstatou je nedostatok procesných zistení, ktoré sú podkladom pre tvorbu rozhodnutia samotného, tzn. nedostatok vo nevymedzení okruhu účastníkov.
  4. Na základe doteraz citovaných právnych záverov sa Najvyšší súd nestotoţnil so záverom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná, ţe ţalobcovia rozhodnutím ţalovaného neboli ukrátení na svojich právach a rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z platnej právnej úpravy. 14 1Sţr/172/2011
  5. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, a to najmä na rozsudok konajúceho senátu Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţr 20/2011 z 19.07.2011,

ktorého „Správne orgány oboch stupňov v napadnutých rozhodnutiach konali s navrhovateľom, ktorého označovali ako „užívatelia pozemkov – členov ZO SZZ 4-23 D. BAZ, záhradková osada M.“. Z ustanovenia § 11 v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. je však

názoru odvolacieho súdu zrejmé, že pod užívateľmi sa rozumejú konkrétne osoby, čomu svedčí aj ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., v zmysle ktorého návrh môže podať nadpolovičná väčšina užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy záhradkovej osady. Teda správny orgán mal konať s vymedzeným okruhom účastníkov, v rozhodnutí mal uviesť konkrétne osoby (označené menom, priezviskom), ktoré návrh podali a mal sa zaoberať aj tým, či bola splnená podmienka, že návrh podala nadpolovičná väčšina užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy. Ak tak neurobil, nebolo zrejmé, s akými účastníkmi konal, či vôbec išlo o návrh podaný kvalifikovaným subjektom v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. a z tohto hľadiska je preto rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Následne pochybil aj krajský súd, keď konal o žalobe žalobcov 1/ až 182/ (pôvodne 184 žalobcov), hoci zo správnych rozhodnutí nevyplývalo, s ktorými účastníkmi – užívateľmi pozemkov správne orgány konali a v rozsudku sa okruhom účastníkov (ktorý vyplýva z ustanovení § 250 OSP) vôbec nezaoberal. Konanie o žalobe smerujúcej k preskúmaniu správneho rozhodnutia

druhej hlavy piatej časti OSP však nie je pokračovaním správneho konania a krajský súd nemohol bez ďalšieho verifikovať okruh účastníkov len z obsahu administratívneho spisu žalovaného, pokiaľ tento nevyplýva jednoznačne zo samotných preskúmavaných rozhodnutí. Navyše treba zdôrazniť, že správne orgány mali konať okrem užívateľov pozemkov, aj so ZO, s vlastníkmi pozemkov a za neznámych vlastníkov so Slovenským pozemkovým fondom tak, ako to vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 6 zákona č. 64/1997 Z.z. a s týmito účastníkmi mal konať aj krajský súd. Ak tak krajský súd neurobil, hoci okruh účastníkov je daný ustanovením § 6 zákona č. 64/1997 Z.z. a § 250 ods. 1 OSP, svojím postupom odňal právo na súdny proces účastníkom, ktorí nimi boli aj v správnom konaní a ktorým právo byť účastníkmi preskúmavacieho konania zaručuje zákon v § 250 ods. 1 OSP 15 1Sţr/172/2011 a teda im odňal možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Preto by tu inak bol daný dôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci krajskému súd na nové konanie.“

  1. S prihliadnutím na hore citované závery z rozsudku Najvyššieho súdu bolo pristúpené aj k preverovaniu splnenia procesných náleţitostí konania. Z administratívneho spisu ţalovaného je zrejmé, ţe návrh podala dňa 08.06.2005 na prvostupňovom správnom orgáne v mene uţívateľov záhradkovej osady JUDr. M. T. Menovaná k návrhu pripojila zoznam všetkých uţívateľov záhradkovej osady. K tomu, či uvedená záhradková osada z hľadiska právneho existovala materiálne alebo iba formálne (viď hore prezentované závery v bode č. 5 a s tým súvisiaci spor o neplatnosti či platnosti príslušných zmlúv) sa Najvyšší súd vzhľadom na naznačené procesné nejasnosti nebude zatiaľ vyjadrovať.
  2. Na jednej strane musí Najvyšší súd vysloviť, ţe správne orgány oboch stupňov v napadnutých rozhodnutiach konali s navrhovateľom, ktorého označovali ako „uţívatelia pozemkov v záhradkovej osade ZO SZZ č. 32-35 Konopiská II“. Avšak z ustanovenia § 6 v spojení s § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. je však

názoru odvolacieho súdu zrejmé, ţe pod uţívateľmi sa rozumejú konkrétne osoby, čomu svedčí aj ustanovenie § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z., v zmysle ktorého návrh môţe podať nadpolovičná väčšina uţívateľov, ktorí uţívajú nadpolovičnú výmeru plochy záhradkovej osady. Ak potom je správny orgán zaťaţený povinnosťou konať s vymedzeným okruhom účastníkov, potom v rozhodnutí mal uviesť konkrétne osoby (identifikovateľné ich krstným menom, priezviskom), ktoré návrh podali a mal sa zaoberať aj tým, či bola splnená podmienka, ţe návrh podala nadpolovičná väčšina uţívateľov, ktorí uţívajú nadpolovičnú výmeru plochy.

  1. Ak tak neurobil, nebolo zrejmé, s akými účastníkmi konal, či vôbec išlo o návrh podaný kvalifikovaným subjektom v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z., a z tohto hľadiska je preto rozhodnutie ţalovaného nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.
  2. Najvyšší súd na tomto mieste konštatuje v súlade so svojou doterajšou judikatúrou, ţe nezrozumiteľnosť ako jeden z typov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je zásadnou vadou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, lebo je zapríčinená dostatkom ale nezrozumiteľných vzhľadom k výroku dôvodov. Tým vlastne nezrozumiteľné rozhodnutie vytvára na jednej strane dojem kvantitatívne bohatého rozhodnutia na dôvody, ale na druhej 16 1Sţr/172/2011 strane absentujú najmä skutkové dôvody, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu. Skutkovými dôvodmi, pre nedostatok ktorých je moţné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre nezrozumiteľnosť, sú také vady skutkových zistení, ktoré vytvárajú rozhodovacie dôvody, tzn. typicky vtedy, keď správny orgán vyvodil rozhodovacie dôvody alebo ich oprel o skutočnosti v správnom konaní nezisťované, poprípade zistené v rozpore s logickými zásadami (najmä výkladu a hodnotenia), alebo tam, kde nie je zrejmé, či boli vôbec nejaké dôkazy na ich vytvorenie vykonané.
  3. Ďalšími dôvodmi, pre nedostatok ktorých je moţné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre nezrozumiteľnosť, sú také vady procesných zistení, ktoré vytvárajú rozhodovacie dôvody alebo sú podkladom pre tvorbu rozhodnutia samotného. Medzi nezrozumiteľné procesné zistenia patrí najmä uţ hore spomenutý a vytknutý nedostatok vo nevymedzení okruhu účastníkov.
  4. Vo svetle prezentovaných záverov preto pochybil aj krajský súd, keď konal o ţalobe ţalobcov 1/ aţ 139/, hoci zo správnych rozhodnutí nevyplývalo, s ktorými účastníkmi – uţívateľmi pozemkov správne orgány konali a v rozsudku sa okruhom účastníkov (ktorý vyplýva z ustanovení § 250 O.s.p.) vôbec nezaoberal.
  5. Konanie o ţalobe smerujúcej k preskúmaniu správneho rozhodnutia

Druhej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku však nie je pokračovaním správneho konania a krajský súd nemohol bez ďalšieho verifikovať okruh účastníkov len z obsahu administratívneho spisu ţalovaného, pokiaľ tento nevyplýva jednoznačne zo samotných preskúmavaných rozhodnutí.

  1. Navyše musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe správne orgány mali konať so všetkými účastníkmi správneho konania, tzn. okrem uţívateľov pozemkov mali konať aj so záhradkárskou organizáciou, s vlastníkmi pozemkov a za neznámych vlastníkov so Slovenským pozemkovým fondom tak, ako to vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 6 zák. č. 64/1997 Z.z., a s týmito účastníkmi mal tieţ konať aj krajský súd.
  2. Ak tak krajský súd neurobil, hoci okruh účastníkov je daný ustanovením § 6 zák. č. 64/1997 Z.z. a následne ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. z definície účastníka správneho konania vychádza, potom svojím postupom zasiahol do ústavného práva 17 1Sţr/172/2011 jednotlivca na súdnu a inú ochranu (čl. 46 a nasl. ústavy), čím odňal právo na súdny proces účastníkom, ktorí nimi boli aj v správnom konaní a ktorým právo byť účastníkmi preskúmavacieho konania zaručuje zákon prostredníctvom uţ citovaného ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p., a teda im odňal moţnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Preto, ak by nezaváţila nutnosť uvedenú vadu odstrániť v samotnom správnom konaní, sekundárne existoval by tu dôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci krajskému súd na nové konanie.
  3. Za týchto okolností však Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňový rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím sa zrušuje z dôvodov

§ 250jods.

2, písm.

  1. d)a
  2. e)O.s.p. a vec sa vracia ţalovanému na nové konanie (§ 250ja ods. 3 O.s.p.), v ktorom bude jeho úlohou vymedziť presne okruh účastníkov v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. 46. K ďalším námietkam ţalobcov sa Najvyšší súd vzhľadom na hore uvedený názor (procesný charakter rozhodnutia neumoţňuje riešiť aj meritórne námietky) sa nebude vyjadrovať. V. 47. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu v sume 191,40 €. Výška náhrady trov konania bola právnou zástupkyňou poţadovaná v podaní z 21.12.2010 (č. l. 18) a určená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. a pozostáva z náhrady za dva úkony právnej sluţby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ţaloby po 55,49 € a k tomu prislúchajúci reţijný paušál po 7,21 €, tzn. v sume 125,40 € a z náhrady za súdny poplatok zaplatený ţalobcami vo výške 66 € (č. l. 29). 48. Vo vzťahu k výške uplatnenej náhrady trov konania musí Najvyšší súd konštatovať, ţe správne mala ţalobcom patriť náhrada za kaţdý úkon právnej sluţby po 120,23 €, vzhľadom na to, ţe

§ 11ods.

4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach

piatej časti O.s.p. Iba v dávkových veciach sociálneho 18 1Sţr/172/2011 poistenia, vo veciach sociálnych sluţieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej sluţby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Keďţe však ţalobcovia vo svojom podaní zo dňa 21.12.2010 špecifikovali náhradu za kaţdý úkon právnej sluţby po 55,49 €, súd im nemohol priznať viac, ako si uplatnili. Nakoľko úspešní ţalobcovia boli zastúpení advokátkou, je nutné

§ 149ods.

1 O.s.p. zaplatiť jej priznanú náhradu trov. Bliţšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu nie sú obsiahnuté v súdnom spise.

  1. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1Sţr 20/2011 z 19.07.2011, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

  1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava reštitučného konania o prinavrátení vlastníckych vzťahov je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 19 1Sţr/172/2011
  2. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.

§ 12ods.

1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Nakoľko túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil, došlo tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 05. júna 2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.