1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 2T 33/2010, o dovolaní, ktoré podal obvinený MUDr. M. Š., zastúpený obhajcom JUDr. O. Š., advokátom v Bratislave, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. októbra 2011, sp. zn. 1To 41/2011, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného MUDr. M. Š. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 26. apríla 2011, sp. zn. 2T 33/2010, bol obvinený MUDr. M. Š. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa 21. apríla 2006 v čase asi o 05.47 hod. v obci N. ako lekár ústavnej pohotovostnej sluţby na stanici rýchlej lekárskej pomoci pri poskytovaní ošetrenia L. H., napriek jeho zdravotnému stavu nerozhodol o jeho hospitalizácii v nemocnici, i keď tento utrpel pomliaţdenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri zlomenine kosti lebečnej klenby, takéto zranenia u neho nediagnostikoval, zabezpečil len jeho prevoz do miesta trvalého bydliska, do rodinného domu Ul. Š. , pretoţe L. H. javil príznaky poţitia alkoholu, pričom však následne, uvedeného dňa v čase asi od 08.30 do 09.00 hod. L. H. zomrel v dôsledku utrpeného zranenia lebky. 2 3 Tdo 23/2012 Z znaleckého posudku Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta vyplýva, ţe včasná hospitalizácia L. H., s urgentným chirurgickým zákrokom mohla zachrániť jeho ţivot. Za to bol obvinenému MUDr. M. Š.
2 Tr. zák. pri zistenej poľahčujúcej okolnosti
j/ Tr. zák., nezistenej priťaţujúcej okolnosti, postupom
2, ods. 3 Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere dva roky.
1 písm. a/ Tr. zák. mu súd výkon tohto trestu podmienečne odloţil a
1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na tri roky.
1, ods. 2 Tr. zák. mu uloţil aj trest zákazu činnosti vykonávať lekársku prax na dvanásť mesiacov.
1 Tr. por. poškodené strany – L. H., nar. X.. a V., odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal obvinený MUDr. Š. odvolanie do výroku o vine, treste a náhrade škody. Okresná prokurátorka podala odvolanie proti výroku o treste zákazu činnosti, ktorý sa
jej názoru mal vzťahovať len na výkon ústavnej pohotovostnej sluţby na stanici rýchlej zdravotnej pomoci. Krajský súd v Nitre na základe týchto odvolaní rozsudkom z 26. októbra 2011, sp. zn. 1To 41/2011, rozhodol
1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 Tr. por. tak, ţe napadnutý rozsudok zrušil.
3 Tr. por. obvineného MUDr. M. Š. uznal za vinného z prečinu usmrtenia
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa 21. apríla 2006 v čase o 05.47 hod. v obci N., ako lekár ústavnej pohotovostnej sluţby na stanici rýchlej lekárskej pomoci, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti L. H. nerozhodol o jeho hospitalizácii v nemocnici, napriek zisteniu, ţe tento vykazuje znaky ťaţkej intoxikácie alkoholom prejavujúci sa u neho bezvedomím, neprítomnosťou verbálneho 3 3 Tdo 23/2012 kontaktu a neprítomnosťou cieľových reakcií, ale zabezpečil len jeho prevoz do miesta trvalého bydliska, do rodinného domu Ul. Š. , kde tento uvedeného dňa v čase asi o 08.30 hod. do 09.00 hod. zomrel. Príčinou smrti bolo pomliaţdenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri zlomenine kosti lebečnej klenby, ktoré zranenia boli zistené pitvou, pričom včasná hospitalizácia L. H. s urgentným chirurgickým zákrokom mohla zachrániť jeho ţivot.
2 Tr. zák., pri zistenej poľahčujúcej okolnosti
j/ Tr. zák., nezistenej priťaţujúcej okolnosti, postupom
2, ods. 3 Tr. zák. krajský súd uloţil obvinenému MUDr. M. Š. trest odňatia slobody vo výmere dva roky.
1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odloţil a
1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na jeden rok.
1, ods. 2 Tr. zák. mu uloţil trest zákazu činnosti vykonávať ústavnú pohotovostnú sluţbu na stanici rýchlej zdravotnej pomoci na jeden rok.
1 Tr. por. poškodenú L. H., nar. X. a V., odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Prostredníctvom obhajcu podal obvinený MUDr. Š. proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Nitre dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por. Konkrétne, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, ako aj na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 9 zák. č. 382/2004 Z.z.). Tým,
názoru obvineného, bol porušený zákon v ustanovení § 321 Tr. por. v jeho neprospech. Za nezákonný dôkaz povaţuje obvinený MUDr. Š. znalecký posudok č. 41/2007 znaleckého ústavu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach – Lekárskej fakulty, o ktorom obvinený tvrdí, ţe bol vypracovaný ústavom, ktorý nebol oprávnený vykonávať znaleckú činnosť. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 9 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý výkon tejto činnosti podmieňuje uzatvorením poistenia zodpovednosti za škodu. Z informácie vyţiadanej od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, ţe uvedený znalecký ústav mal 4 3 Tdo 23/2012 poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá môţe vzniknúť v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti uzatvorenú od 14. júla 2006 do 13. júla 2007. Vzhľadom na to, ţe ku dňu 30. apríla 2009, t.j. ku dňu vypracovania znaleckého posudku nemala Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach platne uzatvorené poistenie uvedenej zodpovednosti, nebola v tom čase
obvineného oprávnená na výkon znaleckej činnosti. Obvinený nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ţe v čase, keď bol znalecký ústav pribratý do konania na vypracovanie znaleckého posudku, mal poistenie zaplatené a následné nepokračovanie v poistení nebránilo dokončeniu znaleckého posudku. Na podporu svojho tvrdenia obvinený poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z.,
ktorého okrem iných zákonných dôvodov na vyčiarknutie znalca zo zoznamu je skutočnosť, ţe poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti zaniklo a nebolo obnovené do troch mesiacov, alebo znalec vykonával činnosť bez poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti. Zdôraznil, ţe ţiadne poisťovňa by neplnila pri vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú v čase, keď uţ znalec nemal uzatvorenú poistnú zmluvu a nemal uhradené poistenie. Rovnako obvinený neakceptuje ani záver odvolacieho súdu, ţe osoby vypovedajúce na hlavnom pojednávaní boli súdom poučené ako znalci a riadne vypočuté. Tieto osoby neboli ustanovené ako znalci, ale ako uvádza obvinený, „vypovedali za znalecký ústav, a tak boli súdom poučené.“ Tieţ nesúhlasí so záverom znalcov, ţe bolo chybou, keď upustil od hospitalizácie pacienta, teda ţe postupoval „non lege aertis“. Aj keby obvinený pripustil, ţe mal rozhodnúť o hospitalizácii pacienta, táto údajná chyba v stanovení diagnózy nebola dôsledkom závaţného porušenia postupov pri jej určovaní, a preto sa nemôţe povaţovať za postup „non lege artis“. Nestotoţňuje sa ani s veľmi širokým chápaním pojmu „bezvedomie“ prezentovaný znalcami aj ako stav, pri ktorom pacient nezrozumiteľne čiastočne komunikuje, teda stav pri vysokom stupni opitosti beţný. 5 3 Tdo 23/2012 Orgány činné v trestnom konaní ale ani súd, nevykonali obvineným navrhovaný dôkaz, vyţiadanie stanoviska Nemocnice Topoľčany, n.o. k tomu, či pred 21. aprílom 2006 bola nemocnicou vydaná smernica, pokyn alebo poučenie pre sluţbu RZP alebo RLP ako postupovať vo vzťahu k osobám – pacientom pod vplyvom alkoholu. Obvinený MUDr. Š. ďalej uviedol, ţe odvolací súd na rozdiel od súdu prvostupňového mu nekládol za vinu nenariadenie hospitalizácie poškodeného z dôvodu zlomeniny kosti lebečnej, ktoré pri vyšetrení zistiť nemohol, ale jeho vinu ustálil v potrebe hospitalizácie z dôvodu intoxikácie alkoholom. Odvolací súd dva rozličné momenty poskytovanie zdravotnej starostlivosti spája do jedného následku, pričom konanie obvineného vo vzťahu k zraneniam hlavy ako bezprostrednej príčiny smrti hodnotí „lege artis“ a jeho konanie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k intoxikácii alkoholom ako postup „non lege artis“.
názoru obvineného súd neprípustným spôsobom následok smrti z dôvodu pomliaţdenia mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri zlomenine kosti lebečnej klenby pripisuje konaniu, ktoré s týmto následkom nesúvisí. Obvinený v tejto súvislosti namieta, ţe nemohol predvídať spôsobenie smrti L. H. v dôsledku zlomeniny lebky, nenariadením jeho hospitalizácie pre opilosť. Preto nie je moţné tvrdiť, ţe príčinná súvislosť medzi konaním a následkom smrti, ktorej bezprostrednou príčinou bola zlomenina kosti lebečnej klenby je pokrytá zavinením obvineného. Za neprijateľný povaţuje záver,
ktorého by mal lekár niesť trestnoprávnu zodpovednosť za smrť pacienta v prípade, ak tento zomrel na následky choroby alebo zranenia, ktoré lekár so zreteľom na svoju odbornosť, ale aj objektívne skutkové okolnosti zistiť nemohol. Pritom táto zodpovednosť sa vyvodzuje len z fikcie, ţe v prípade prijatia pacienta do nemocnice, by bolo moţné vo všeobecnosti predpokladať, ţe by sa u neho mohla diagnostikovať a prípadne vyliečiť príčina smrti. Obvinený MUDr. Š. tieţ poukázal na záver znalcov vychádzajúci z pitevného nálezu,
ktorého nebolo moţné vylúčiť následok smrti L. H. aj pri následnom správnom 6 3 Tdo 23/2012 liečebnom postupe (hospitalizácie a urgentnom chirurgickom zákroku – odstránení krvného výronu pod tvrdú plenu mozgu a ošetrení pomliaţdenej časti ľavého čelového laloka mozgu). Na hlavnom pojednávaní to potvrdil aj znalec doc. MUDr. F., PhD., ktorý uviedol, ţe vzhľadom na diagnózu by včasná hospitalizácia poškodeného na 95 % nezabránila následku smrti. Z ďalších výpovedí znalcov vyplýva, ţe v prípade prevozu pacienta do nemocnice, by mu pravdepodobne nebolo vykonané RTG, resp. CT lebky okamţite, lebo na to nebol priamy dôvod. Zistiť poranenie hlavy nebolo beţnými metódami moţné. Pacient by bol daný na pozorovanie, ktoré by trvalo najmenej dve hodiny a aţ na základe ďalších príznakov by sa vykonalo RTG, resp. CT mozgu. S ohľadom na časový priebeh udalostí však v lehote dvoch hodín uţ pacient zomrel. Úplné odvrátenie ohrozenia ţivota poškodeného H. si vyţadovalo neurochirurgickú operáciu, pričom nemocnica Topoľčany, n.o. nemá neurochirurgické oddelenie a neurochirurgické výkony nerobí. Presun do inej vhodnej nemocnice vyţadujúci si ďalší čas, by pacient s určitosťou nepreţil. Znenie formulácie skutkového výroku dovolaním napadnutého rozsudku „pričom včasná hospitalizácie L. H. s urgentným chirurgickým zákrokom mohla zachrániť ţivot“, preukazuje,
názoru obvineného, ţe samotný súd má pochybnosť o moţnosti, ţe by následok nenastal. Súd vychádzal výlučne z predpokladu moţnosti záchrany ţivota H. napriek tomu, ţe znalec takúto moţnosť stanovil na 5 %. Obvinený MUDr. Š. vyslovil presvedčenie, ţe v prípravnom konaní, rovnako ani na hlavnom pojednávaní sa nevenovala pozornosť rozhodujúcej skutočnosti, konkrétne či by vôbec bolo moţné zachrániť poškodenému H. ţivot v podmienkach Nemocnice Topoľčany. Pretoţe nie je moţné spoľahlivo a jednoznačne vylúčiť moţnosť, ţe ani pri celkom bezchybnom postupe lekárov by smrť nenastala, mal súd,
názoru obvineného, v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“ vychádzať z moţnosti pre obvineného najpriaznivejšej a v zmysle § 285 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. ho spod obţaloby oslobodiť. 7 3 Tdo 23/2012 Ţiada preto, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je zaloţené na nezákonne vykonaných dôkazoch a nesprávnom právnom posúdení skutku, aby dovolací súd po vyslovení porušenia zákona zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. októbra 2011, sp. zn. 1To 41/2011, a tomuto súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany vychádzajúc z obsahu dovolania konštatuje, ţe bolo podané z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov súdmi, čo ale nezodpovedá ustanoveniu § 371 ods. 1 písm. g/ ani písm. i/ Tr. por., pretoţe dovolací súd nemôţe skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku. Preto navrhla dovolanie obvineného MUDr. Š.
c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Súčasne ale zistil, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por.
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Túto námietku, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, uplatnil obvinený MUDr. Š. uţ v odvolacom konaní. Odvolací súd sa uvedenou námietkou vzťahujúcou sa k znaleckému posudku Znaleckého ústavu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Lekárskej fakulty náleţitým spôsobom zaoberal. S jeho závermi uvedenými na strane 7 a 8 napadnutého rozsudku sa dovolací súd stotoţňuje. Ustanovenie § 8 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z., na ktoré poukazuje obvinený MUDr. Š., spájajúce zánik poistenia zodpovedností za škodu pri výkone znaleckej činnosti s rozhodnutím o vyčiarknutí zo zoznamu ani v čase podávania posudku voči tomuto ústavu zo strany Ministerstva 8 3 Tdo 23/2012 spravodlivosti Slovenskej republiky uplatnené nebolo. V súvislosti s touto námietkou obvineného je potrebné poukázať aj na zákonnú moţnosť pribratia znalca (znaleckého ústavu) do konania ad hoc bez toho, aby sa podanie posudku podmieňovalo poistením zodpovednosti, a tým stanovovala zákonnosť jeho podania. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe tento sa zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyrovnal tieţ s námietkou obvineného k poučeniu osôb, ktoré vypracovali znalecký posudok Ústavu. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť, ţe z tohto dôvodu je moţno podať dovolanie, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Z tejto dikcie písmena i/ vyplýva, ţe dovolací súd je zisteným skutkovým stavom, ktorý ustálil súd prvého i druhého stupňa viazaný. Samozrejme za predpokladu, ţe skutková veta obsiahnutá vo výrokovej časti rozsudku obsahuje vyjadrenia všetkých skutkových okolností, ktoré vyţaduje pouţitá právna kvalifikácia skutku: Inými slovami tento dovolací dôvod sa týka nesprávnej aplikácie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutok. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, preto nemôţe zakladať dovolací dôvod
uţ uvedeného písmena i/ § 371 Tr. por. Z hľadiska namietaného právneho posúdenia skutkových záverov je potrebné uviesť nasledovné: Prečin usmrtenia
zák. predpokladá nedbanlivostné zavinenie vo vzťahu k smrteľnému následku, či uţ vo forme vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti. Tak okresný ako ani krajský súd ustálenú nedbanlivostnú formu zavinenia vo svojich rozhodnutiach bliţšie nešpecifikovali. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vyjadrené v skutkovej vete rozsudku (zatiaľ sa nedotýkame je úpravy v rozsudku odvolacieho súdu) pri konštatovanej príčinnej súvislosti medzi konaním obvineného a smrťou poškodeného zodpovedajú zavineniu vo forme vedomej nedbanlivosti
a/ Tr. zák. Pri tejto forme zavinenia páchateľ vedel, ţe môţe spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť, 9 3 Tdo 23/2012 alebo ohroziť záujem chránený tomto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, ţe také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Pri posudzovaní „primeranosti dôvodov“ treba vychádzať z tých, z ktorých páchateľ spoliehal, ţe nespôsobí porušenie chráneného záujmu za stavu, ako sa javil páchateľovi z jeho znalosti, skúsenosti. Pokiaľ ale ide o posúdenie významu postrehnutých skutočností, či z nich plynú „primerané dôvody“, ţe následok nenastane, je nutné vychádzať z priemerného úsudku nezúčastneného pozorovateľa. V danom prípade postrehnutými skutočnosťami sú tie, ktoré tvoria obsah „lekárskeho záznamu“ (poškodený neotváral oči, nebol s ním ţiaden verbálny kontakt, nemal ţiadnu motoriku), ale i charakter terénu pred obchodom, kde poškodený leţal a príznaky výrazného poţitia alkoholu. (Príznaky postrehnuteľné aj nezúčastnenému pozorovateľovi). „Spracovanie“ týchto informácií obvineným cez „filter“ jeho odborných medicínskych znalostí vyústilo do záveru, ţe primeraným opatrením bude odvoz poškodeného domov, vzhľadom na zistenú opilosť. Práve odborné znalosti obvineného MUDr. Š. mali tohto viesť k záveru, ţe poškodeného je potrebné dopraviť do nemocnice. Stav, v ktorom sa poškodený nachádzal, nie je príznačný len pre intoxikáciu alkoholom, ale (tieţ vzhľadom na charakter terénu a dôvodný predpoklad pádov v stave opilosti) aj pre zlomeniny kosti lebky. Tento poznatok je dostupný i v populárno-náučnej literatúre typu „Lekár v rodine“ prístupnej širokej verejnosti. O tom viac v literatúre odbornej. v konečnom dôsledku to potvrdzujú aj závery znaleckého posudku. I za okolnosti, ţe by sa tieto moţné diagnózy prekrývali, z hľadiska právneho, vedomosť lekára mala zahŕňať jeho predstavu o rozvinutí sa príčinného vzťahu k závaţnejšej z nich aţ do moţnosti smrteľného následku a z toho plynúci záver o nutnej hospitalizácii. Konanie obvineného má povahu porušenia dôleţitej povinnosti plynúcej z jeho zamestnania. 10 3 Tdo 23/2012 Úvahy obvineného obsiahnuté v dovolaní, týkajúce sa či uţ percentuálneho vyčíslenia šancí na preţitie poškodeného spojené s úvahami o prístrojovej vybavenosti najbliţšej nemocnice na neurochirurgickú operáciu, prípadne o absencii predpisu upravujúceho postup pri opitých ošetrovaných, nie sú právne relevantné pre právne hodnotenie konania obvineného, pokiaľ poškodený práve rozhodnutím obvineného nebol hospitalizovaný a následne podrobený ďalším medicínskym úkonom. Za týchto okolností úprava skutkovej vety rozsudku krajským súdom nebola dôvodná. V konečnom dôsledku ale aj po tejto úprave bola zachovaná totoţnosť skutku ako aj pôvodná právne kvalifikácia konania obvineného MUDr. Š.. Pretoţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania
1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol tak, ako je to vo výroku tohto rozhodnutia uvedené, t.j. bez preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťaţnosť prípustná. V Bratislave 16. mája 2012 JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.