1 písm. d/ a priestupku proti majetku
1 zákona č. 372/1990 Zb., ktorých sa dopustil tým, ţe 7. apríla 1995 odpálil časť plota ţalobkyne a vyrezal jej 3 stromy. Týmto rozhodnutím bolo pôvodnému ţalovanému 1/ R. Š. uloţené uviesť plot do pôvodného stavu. Ţalovaní sa po právoplatnosti správneho aktu pokúsili dať plot do pôvodného stavu, tento plot však nezodpovedal kvalite pôvodného plota, bol len provizórne privarený, nestabilný, kýval sa. Z tohto dôvodu si dala ţalobkyňa postaviť nový plot, za ktorý účtovala náklady v sume 8 090,-- Sk a náklady za odstránenie budovy v sume 4 010,-- Sk. Súd posúdil nárok ţalobkyne na zaplatenie uvedenej čiastky ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol na strane ţalovaných, keď
Občianskeho zákonníka sa bezdôvodne obohatil ten, za koho sa plnilo, čo
práva mal plniť sám. V prejednanej veci rozhodnutím Obvodného úradu ţivotného prostredia v R. bolo uloţené ţalovaným odstrániť hospodársku budovu. Títo si však svoju povinnosť nesplnili. Oprávnený teda pristúpil k výkonu rozhodnutia a dal súhlas ţalobkyni, aby hospodársku budovu na náklady povinných odstránila. Tieto náklady jej zo strany ţalovaných neboli uhradené. Pokiaľ išlo o zvyšok nároku ţalobkyne (náhrada za postavenie nového plota), taktieţ v tomto prípade išlo o bezdôvodné obohatenie (§ 454 Občianskeho zákonníka). Súd mal teda za preukázané, ţe návrh ţalobkyne je opodstatnený a nie je premlčaný. Ţalobkyňa je v konaní aktívne legitimovaná a ţalovaná (pôvodná ţalovaná 2/) ako manţelka pôvodného ţalovaného 1/ R. Š., ktorý v priebehu konania zomrel a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, je pasívne legitimovaná v tomto spore. Zároveň súd rozhodol, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 9. decembra 2010 sp. zn. 10 Co 303/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bola pôvodnej ţalovanej 2/ uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 133,11 € do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, potvrdil. V časti výroku, ktorým bola pôvodnej ţalovanej 2/ uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 263,56 € zmenil tak, ţe návrh ţalobkyne zamietol. Vyslovil, ţe rozhodnutie sa nedotýka výroku rozsudku, ktorým bolo konanie voči pôvodnému ţalovanému 1/ zastavené. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pokiaľ ide o nárok 3 2 Cdo 27/2012 ţalobkyne v časti o zaplatenie 133,11 € za zbúranie hospodárskej budovy, túto čiastku okresný súd ako bezdôvodné obohatenie posúdil správne. Bezdôvodné obohatenie vzniklo ţalovaným tým, ţe ţalobkyňa plnila za nich to, čo
práva mali plniť sami. Pokiaľ ide o zaplatenie zvyšnej časti odvolací súd uviedol, ţe odvolanie ţalovanej bolo v tejto časti opodstatnené. Rozhodnutím Obvodného úradu R. zo 14. júna 1995 č. P. bol pôvodný ţalovaný 1/ R. Š. uznaný vinným z priestupku. Teda len jemu bolo uloţené pokarhanie, povinnosť nahradiť ţalobkyni škodu za vyrúbané 3 stromy v sume 450,-- Sk a povinnosť dať plot do pôvodného stavu. Za nesplnenie tejto povinnosti pôvodným ţalovaným 1/ nemoţno postihnúť v zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka ţalovanú E. Š., pretoţe nejde o právny úkon, z ktorého sú ţalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne. Preto vo zvyšnej časti – v časti nároku ţalobkyne na zaplatenie 263,56 € za vybudovanie nového plota (poznámka dovolacieho súdu : 396,67 € – 133,11 €, t.j. 263,56 €) krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a v tejto časti návrh ţalobkyne ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd poukázal na to, ţe dedičské konanie po zomrelom pôvodnom ţalovanom 1/ bolo zastavené pre nemajetnosť, preto nemohol súd rozhodnúť v zmysle zásady, ţe dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, keďţe má byť o nich rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti podala ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti tak, ţe ţalobkyni súd prizná voči ţalovanej nárok na zaplatenie 263,56 €, prípadne zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Uviedla, ţe so závermi odvolacieho súdu sa nestotoţňuje a konečné právne posúdenie celej veci je chybné. Mala za to, ţe ide o solidárny záväzok. Ak ţalovaná pripustila, aby pôvodný ţalovaný 1/ zasiahol do vlastníckeho práva ţalobkyne, moţno konštatovať, ţe s jeho konaním súhlasila a teda na tomto konaní sa nepriamo podieľala. Uvedené sa dialo z pozemku ţalovaných a s nástrojom patriacim ţalovaným, preto ide o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí. Ak teda došlo k odpíleniu plota spoločným konaním, hoci za nepriamej a pasívnej účasti ţalovanej, z tohto protiprávneho konania i jej vznikla povinnosť dať plot do pôvodného stavu a to nie na základe rozhodnutia, ale titulom spoločného konania. V prípade, ţe by sa dovolací súd nestotoţnil s týmto názorom, poukázala ţalobkyňa aj na to, ţe ak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane pôvodného ţalovaného 1/ muselo dôjsť i k bezdôvodnému obohateniu na strane ţalovanej (pôvodnej 4 2 Cdo 27/2012 ţalovanej 2/), pretoţe v čase, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, boli ţalovaní manţelmi. Preto
názoru ţalobkyne je ţalovaná v konaní (v časti o zaplatenie 263,56 €) pasívne legitimovaná. Ţalovaná navrhla dovolanie odmietnuť s poukazom na § 238 ods. 5 O.s.p. a zároveň vyčíslila trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu
prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. 5 2 Cdo 27/2012 Prípustnosť dovolania ţalobkyne v danej veci vylučuje ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. Návrh bol podaný na Okresný súd Ruţomberok 9. októbra 1997. Minimálna mzda
1 písm. b/ zákona č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde účinného ku dňu podania návrhu bola 2 700 Sk, a jej trojnásobok predstavuje 268,87 €. Suma 263,56 €, ktorá ostala predmetom dovolacieho konania (t.j. zmeňujúca časť rozsudku), neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde a preto dovolanie ţalobkyne je v zmysle § 238 ods. 5 O.s.p. neprípustné. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie nie je prípustné. Vady v zmysle § 237 namietané neboli a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci, je potrebné uviesť, ţe ak by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, toto môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie je dôvodom jeho prípustnosti
O.s.p. 6 2 Cdo 27/2012 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), a dovolateľkou vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania. Rovnako ako dôvod, ţe rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ani dôvod, ţe konanie by bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Aj tento dovolací dôvod moţno úspešne uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo). Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaná náhradu trov dovolacieho konania uplatnila a ich výšku vyčíslila. Dovolací súd preto ţalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby advokátky – vyjadrenie k dovolaniu z 23. marca 2011. Odmena advokátky je spolu vo výške 34,79 €
1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (vychádzajúc z hodnoty 263,56 €; t.j. 21,58 €, reţijný paušál 7,41 €
3 vyhlášky, 20 % DPH t.j. 5,80 €
3 vyhlášky). 7 2 Cdo 27/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.