Obsah (12)

§ 142§ 150§ 220§ 224§ 239§ 157§ 167§ 211§ 236§ 218§ 16§ 18

Najvyšší súd 2 Cdo 81/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. L., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. M. T., advokátkou v S., proti ţalov

§ 142ods.

1 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, ţe návrh bol podaný dôvodne, pretoţe účastníci sa nedohodli na zrušení 2 2 Cdo 81/2012 a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ţalovaná ešte aj v priebehu tohto konania mala záujem na rozdelení nehnuteľností tak, aby tieto mohla uţívať i ona, avšak po vykonaní znaleckého dokazovania svoje stanovisko zmenila. Súhlasila, aby nehnuteľnosti pripadli ţalobcovi a ţiadala, aby jej bol vyplatený podiel v súlade so znaleckým dokazovaním. Súd rozhodol o náhrade trov konania

§ 150ods.

1 O.s.p. tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Súd mal za to, ţe v danej veci ide o dôvody hodné osobitného zreteľa. Ţalobca mal v konaní úspech, avšak bola to ţalovaná, ktorá mala záujem dohodnúť sa so ţalobcom mimosúdne na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Medzi účastníkmi existovala vzájomná dohoda o prevedení nehnuteľností z roku

1. Bola uzavretá i sprostredkovateľská zmluva s realitnou kanceláriou. O nehnuteľnosti bol prejavený váţny záujem, avšak ţalobca nedodrţal podmienky zmluvy, nasťahoval sa do nehnuteľnosti a tým zmaril jej predaj tretej osobe. Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu uznesením z
2. októbra 2011 sp. zn. 11 Co 190/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi titulom náhrady trov prvostupňového konania sumu 2 202,08 € do rúk právnej zástupkyne ţalobcu JUDr. M. T. do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, ţe sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môţe spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Účastníci konania (spoluvlastníci nehnuteľnosti) sú súrodenci, vzťahy medzi nimi nie sú dobré a neboli schopní sa dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, takţe návrh bol podaný dôvodne. Na základe návrhu ţalobcu bolo spoluvlastníctvo súdom zrušené a vyporiadané. Je preto potrebné v zmysle ustanovenia § 142 O.s.p. zisťovať úspešnosť ţalobcu v konaní. V časti zrušenia spoluvlastníctva a spôsobu vyporiadania bol ţalobca plne úspešný a v časti výplaty bol neúspešný v sume 2 767 €. Ţalovaná v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania ţiadala reálnu deľbu nehnuteľnosti alebo prikázanie nehnuteľnosti ţalobcovi s tým, ţe titulom vyporiadania jej vyplatí sumu 36 513 €. Rozsudkom, s ktorým súhlasila, bola určená cena jej podielu sumou 30 017,70 €, čo je o 6 496 € menej, ako ţiadala. Uvedené skutočnosti svedčia o úspechu 3 2 Cdo 81/2012 ţalobcu v konaní, takţe sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania ţalobcovi. Odvolací súd však mal za to, ţe je správne aplikovať v danej veci § 150 ods. 1 O.s.p., keď sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré správne uviedol aj súd prvého stupňa. Jedná sa o dôvody spočívajúce v predmete veci, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a tieţ o dôvody na strane účastníkov, ktorých podiely sú rovnaké a ktorí sú súrodenci, ich zlé vzájomné vzťahy, a tieţ správanie ţalovanej pred podaním návrhu (snaţila sa tieţ o dohodu). Tieto skutočnosti povaţoval odvolací súd za opodstatňujúce na nepriznanie náhrady trov konania ţalobcovi vo výške 60 % (v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. tarifná hodnota veci : 30 017,17 €, odmena za 1 úkon právnej sluţby 469,74 €, 6 úkonov : prevzatie a príprava, písomné podanie protistrane
3. mája 2009, návrh
4. augusta 2009, účasť na pojednávaniach
5. októbra 2010 a
6. septembra 2010, vyjadrenie
7. júna 2010, 4x reţijný paušál po 6,95 € a 2x reţijný paušál po 7,21 €, 19 % DPH v sume 543,53 €, z uplatnenej sumy 40 %, teda spolu 2 202,08 €). Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v napadnutej časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa

§ 220O.s.p.

zmenil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

1 O.s.p., § 142 ods. 2 O.s.p. tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď v odvolacom konaní mali účastníci úspech pomerný. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť tak, ţe ţalovanej bude uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhrada trov prvostupňového konania v sume 5 505,19 € a náhrada trov odvolacieho konania v sume 288,08 € k rukám advokátky ţalobcu. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania 1 145,69 €. Prípustnosť dovolania vyvodil z § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Uviedol, ţe odvolací súd vymenoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj ďalšie dôvody spočívajúce na strane účastníkov konania, ktoré ho viedli k aplikácii § 150 O.s.p. a to rovnosť podielov účastníkov, existencia súrodeneckého vzťahu medzi účastníkmi, zlé vzájomné vzťahy medzi účastníkmi a správanie ţalovanej pred podaním návrhu. Rovnosť podielov účastníkov a existencia súrodeneckého vzťahu ako aj zlé vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania nemôţu byť dôvodmi pre rozhodnutie súdu v zmysle § 150 O.s.p. Súdy neskúmali príčinu týchto zlých vzťahov a skúmanie príčiny nebolo ani ich povinnosťou. Uviedol, ţe ţalovaná sa dlhodobo nepodieľala na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva nehnuteľností a jej správanie pred a po podaní návrhu nebolo také, ako ho 4 2 Cdo 81/2012 popísal odvolací súd. Takisto snaha ţalovanej o dohodu nebola váţna. Ţalovaná mala veľa moţností na to, aby sa vyhla súdnemu sporu, tieto nevyuţila. Zhodnotenie odvolacieho súdu, ţe ţalobca nemal úspech vo výške 60 % nie je ničím zdôvodnené. Okresný ako aj krajský súd vo svojich rozhodnutiach pochybili. Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietnuť a priznať jej voči ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume 1 145,69 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

§ 239ods.

3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Pretoţe je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení 5 2 Cdo 81/2012 § 239 ods. 3 O.s.p. ako uznesenie, na ktoré sa nevzťahuje § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (uznesenie o trovách konania), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z § 239 O.s.p. nemoţno vyvodiť. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 239

O.s.p., ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie nie je prípustné. Vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. namietané neboli a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, ţe uznesenie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

§ 157ods.

2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 6 2 Cdo 81/2012

§ 167ods.

2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

§ 211ods.

2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z

1. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
2. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
3. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
4. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
5. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). 7 2 Cdo 81/2012 Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci, je potrebné uviesť, ţe ak by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, toto môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti

§ 236a nasl.

O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), a dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania. Rovnako ako dôvod, ţe rozhodnutie súdu/súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ani dôvod, ţe konanie by bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Aj tento dovolací dôvod moţno úspešne uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo). Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

§ 239O.s.p.

prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné

§ 218ods.

1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaná náhradu trov dovolacieho konania uplatnila a ich výšku vyčíslila. Ţalovanej preto dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania za dva úkony právnej sluţby advokáta, ktoré úkony vznikli prevzatím a prípravou veci a vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 26. marca 2012. Odmena advokáta je spolu vo výške 582 €

8 2 Cdo 81/2012 § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (vychádzajúc z hodnoty 30 017,70 €; 469,74 €/2, t.j. 234,87 € za jeden úkon právnej sluţby x 2, t.j. 469,74 €, 2 x reţijný paušál po 7,63 €

§ 16ods.

3 vyhlášky, 20 % DPH 97 €

§ 18ods.

3 vyhlášky). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. apríla 2012 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová