Najvyšší súd 2 Cdo 187/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ E. S., bývajúcej v P., 2/ R. S., bývajúceho v P., proti ţalovanému O., so sídlom v P., zastúpeného Advokátskou kanceláriou H., so sídlom v P., o neplatnosť vypovedania nájmu družstevného bytu s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11 C 157/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- februára 2011 sp. zn. 2 Co 103/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Poprad rozsudkom z
- mája 2010 č.k. 11 C 157/2009-80 určil, ţe vypovedanie z nájmu druţstevného bytu ţalobcom 1/ a 2/, a to trojizbového druţstevného bytu č. X., nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X. bytového domu súpisné č. X. na ulici Š. je neplatné. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe výpoveď z nájmu druţstevného bytu nebola ţalobcom 1/, 2/ doručená tak, ako to určuje § 710 Občianskeho zákonníka. Ţalovaný nepreukázal skutočnosť, ţe by vyuţil všetky moţnosti dikcie ustanovenia § 710 Občianskeho zákonníka čo sa týka doručovania zásielok, tak ako to ustanovuje § 46 O.s.p. Zo strany ţalovaného nedošlo k opakovanému doručeniu výpovede. Súd mal za to, ţe výpoveď zo strany ţalovaného nebola doručená riadne a v súlade s právnymi predpismi. Nemohla preto plynúť ani výpovedná lehota podľa § 710 a § 711 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd ţalobe vyhovel a určil, ţe výpoveď daná ţalobcom 1/, 2/ je neplatná a je v rozpore s § 3 Občianskeho 2 2 Cdo 187/2011 zákonníka. Zdôraznil, ţe ţalobkyňa 1/ dňa
- septembra 2009 poţiadala o prevzatie výpovede z nájmu bytu, na čo ţalovaný reagoval odmietavo. Prvostupňový súd mal za to, ţe k premlčaniu zo strany ţalobcov 1/, 2/ nedošlo, nakoľko výpoveď nebola doručená a táto výpoveď z nájmu bytu bola predloţená súdu zo strany ţalovaného
- apríla
- O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaného rozsudkom z
- februára 2011 sp. zn. 2 Co 103/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 O.s.p.). Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol (s poukazom na § 710 ods. 1 a 3, § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky), ţe výpoveď z nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom prenajímateľa voči nájomcom. Pre tento úkon je predpísaná písomná forma a okrem všeobecných náleţitostí právneho úkonu (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), uvedenia lehoty, kedy má nájom skončiť, musí byť v ňom uvedený aj dôvod výpovede. Písomná výpoveď sa adresátom doručuje spravidla poštou, prostredníctvom doručovateľskej sluţby alebo aj osobne. O doručovaní výpovede primerane platia ustanovenia § 46 O.s.p. Písomnosť teda moţno doručiť adresátovi v jeho byte, mieste podnikania, na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak adresát nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, písomnosť sa doručí inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať doručenie písomnosti. Ak písomnosť nemoţno doručiť ani týmto spôsobom, uloţí sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa povaţuje za doručenú dňom, keď bola uloţená, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel (§ 46 O.s.p. v znení platnom k 28.11.2007). K odvolacím námietkam krajský súd uviedol, ţe pokiaľ zákon predpokladá doručovanie výpovede z nájmu bytu postupom podľa ustanovenia § 46 O.s.p., ţalovaný v prípade ţalobcov zvolil doručenie do vlastných rúk a preto bolo jeho povinnosťou tento postup dodrţať. Za danej situácie odvolací súd konštatuje, ţe podmienky v § 47 O.s.p. pri doručovaní spornej zásielky ţalobcom neboli zachované, keďţe nepochybne nedošlo k opakovanému doručovaniu zásielok po tom, čo adresáti písomnosti v mieste doručovania zastihnutí neboli. Tento záver pritom plynie z obsahu predloţených listových zásielok, preukazujúcich spôsob ich doručovania vo vzťahu k ţalobcom. Pre platnosť a účinnosť výpovede z nájmu bytu zákon totiţ predpokladá jej riadne doručenie nájomcom. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. 3 2 Cdo 187/2011 Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalovaný dovolanie. Ţiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, ţe ţalobu zamietne. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe v priebehu konania bolo preukázané, ţe ţalovaný dal ţalobcom výpoveď z nájmu bytu listom zo dňa
- novembra 2007 podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, pretoţe ţalobcovia neuhradili nájomné a úhrady za plnenie poskytované s uţívaním bytu za obdobie dlhšie ako 3 mesiace. Výpovedná lehota bola 3 mesiace a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, pričom na doručovanie výpovede sa vzťahuje § 46 O.s.p. Zároveň bolo v konaní preukázané, ţe predmetná výpoveď bola ţalobcom doručovaná
- novembra 2007, kedy obidvaja neboli v mieste doručenia zastihnutí, preto dňom
- novembra 2007 boli zásielky uloţené na pošte. Ţalobcovia si ich neprevzali ani počas odbernej lehoty a preto boli zásielky
- decembra 2007 vrátené ţalovanému. Ţalovaný listinnými dôkazmi preukázal, ţe výpoveď doručil ţalobcom spôsobom, ktorý stanovuje § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe pokiaľ aj zákon predpokladá doručovanie výpovede z nájmu bytu postupom podľa § 46 O.s.p., ţalovaný zvolil doručenie do vlastných rúk a bolo jeho povinnosťou tento postup dodrţať. Tento právny názor ţalovaný nepokladá za správny. Ţalobcom postačovalo doručiť výpoveď podľa § 46 O.s.p. a tento aj bol dodrţaný. Výpovedná lehota začala plynúť
- decembra 2007 a uplynula
- marca
- Ţalobcovia 1/, 2/ sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je 4 2 Cdo 187/2011 prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním ţalovaného je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., preto prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia vyvodiť nemoţno. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ procesné vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. nenamietal a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Pokiaľ ţalovaný namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ako síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových 5 2 Cdo 187/2011 záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenie ţalovaného bolo opodstatnené (dovolací súd ho z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešným ţalobcom 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd ţalobcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe im ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2012 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová