Najvyšší súd 5 Cdo 241/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. S.S., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom so sídlom vo V. n. T., proti ţalovaným 1/ M. D.D., 2/ Š. G.G., obom zastúpeným JUDr. M. O., advokátkou so sídlom v P., , 3/ N. J.J., 4/ H. S. (údajne zomrela č.l. 121, poznámka ceruzkou), 5/ H. R., 6/ Ing. Š. S., 7/ S. S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 4 C 115/2006, o dovolaní ţalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- mája 2011, sp.zn. 1 Co 18/2011 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalované 1/ a 2/ sú povinné zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume 128,58 € do rúk alebo na účet JUDr. M.G., advokáta so sídlom vo V. n.T., do troch dní. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z
- októbra 2010, č.k. 4 C 115/2006-86 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H., a to k parcele čísloX. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1 052 m2, k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H., a to k parcele číslo X. - záhrady vo výmere 941 m2, číslo X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 470 m2, číslo X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 457 m2, číslo X. - záhrady vo výmere 4 m2, číslo X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 75 m2 a tieto vyporiadal tak, ţe novovytvorené nehnuteľnosti tak, ako sú zapísané na geometrickom pláne a výkaze výmer Ing. P. z
- júna 2004, číslo plánu 34331450 047/04, a to: 2 5 Cdo 241/2011 - parcelu číslo X. - záhradu vo výmere 480 m2, číslo X. - zastavanú plochu vo výmere 470 m2, číslo X. - zastavanú plochu vo výmere 9 m2, ako aj parcelu číslo X. - záhradu vo výmere 4 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H., prikázal do výlučného vlastníctva ţalobcu Ing. M. S., - parcelu číslo X. - zastavanú plochu vo výmere 448 m2 a číslo X. - záhradu vo výmere 461 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H., prikázal do výlučného vlastníctva ţalovaného 7/ S. S., - parcelu číslo X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1052 m2, zapísanú na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H., ako aj parcelu čísloX. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 75 m2, zapísanú na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H. prikázal do podielového spoluvlastníctva ţalovanej v 1/ M. D. a ţalovanej 2/ Š. G. v pomere po jednej polovici. Ďalej zaviazal ţalobcu Ing. M. S. vyplatiť ţalovanej 3/ mal. N. J. za jej podiel sumu 267,- eur, ţalovaného v 7/ S. S. vyplatiť ţalovanej 3/ N. J. za jej podiel sumu 252,- eur, ţalovanú 1/ M. D. a ţalovanú 2/ Š. G., a to kaţdú z nich vyplatiť ţalovanej 3/ mal. N. J. za jej podiel sumu po 98,- eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobcu, ţalovaného 7/ a ţalované 1/ a 2/ nezaviazal na úhradu za ich podiel ostatným ţalovaným. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na ustanovenia § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím k stanovisku stavebného úradu Mesta H., k tej skutočnosti, ţe prichádza do úvahy reálna deľba tak, ako to navrhol ţalobca a súhlasili s tým aj ostatní podieloví spoluvlastníci, zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov tohto konania (keďţe k mimosúdnej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo). Krajský súd v Prešove rozsudkom zo
- mája 2011, sp.zn. 1 Co 18/2011 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Mal za to, ţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa má podklad v zistení skutkového stavu. So súdom prvého stupňa sa stotoţnil aj v aplikácii ustanovení § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 ods. Občianskeho zákonníka. Poukázal na fakt, ţe v predmetnej veci bol podkladom vyporiadania podielového spoluvlastníctva geometrický 3 5 Cdo 241/2011 plán č. 34331450047/04 z
- júna 2004, vyhotovený geodetom Ing. P. voči ktorému účastníci konania nevzniesli zásadne rozporné pripomienky. Konštatoval, ţe ţalované 1/ a 2/ v priebehu konania jednoznačne deklarovali, ţe s takto navrhovaným spôsobom rozdelenia nehnuteľností súhlasia a po opakovaných otázkach zo strany súdu obe ţalované potvrdili, ţe súhlasia s návrhom ţalobcu a neţiadajú vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel, čo je nepochybne zistené v zápisniciach o pojednávaní a v zápisniciach o výsluch ţalovaných 1/ a 2/. Mal za to, ţe nepriznanie náhrady za spoluvlastnícke podiely nehnuteľností nemoţno hodnotiť ako vyvlastnenie bez náhrady alebo porušovanie ústavných práv ţalovaných 1/ a 2/, pretoţe tieto sa v priebehu prvostupňového konania jasne vyjadrili, ţe tieto náhrady neţiadajú a svojich náhrad za podiely sa takto výslovne vzdali. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalované 1/ a 2/. Namietali, ţe procesný postup oboch súdov bol nesprávny, ţe vydaniu takýchto rozhodnutí nepredchádzalo zákonné konanie súdu, v ktorom by bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých účastníkov, ako aj rovnaké procesné postavanie účastníkov v konaní. Uviedli, ţe síce súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a ţiadali reálne rozdelenie podľa výšky spoluvlastníckych podielov, ţiadali ale prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, tú časť, ktorá zodpovedá výške ich spoluvlastníckeho podielu, ktorú ako vlastníčky do rozhodnutia súdu vlastnili v ideálnom pomere k veci. Ďalej uviedli, ţe nikdy nesúhlasili, ţe v prípade, ak by ich podiely po vyporiadaní boli vo výmere menšie, ţe nepoţadujú za ne primeranú náhradu. Konania súdov označili za špekulatívne a účelové, čomu podľa ich názoru svedčí aj konštatovanie odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia, ţe „po opakovaných otázkach zo strany súdu obe ţalované potvrdili, ţe súhlasia s návrhom ţalobcu a neţiadajú vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel, čo je nepochybne zistené v spise v zápisniciach o pojednávaní a zápisniciach o výsluchu ţalovaných 1/ a 2/“, čo neoprel ani dátumovo ani označením čísla listu súdneho spisu. V konaní ďalej namietali aj nesprávne právne posúdenie veci. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca navrhol dovolanie zamietnuť a zároveň ţiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania. 4 5 Cdo 241/2011 Ţalovaní 3/ aţ 6/ (7/) sa k dovolaniu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpené advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- V danom prípade dovolaním ţalovaných 1/ a 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaných 1/ a 2/ nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 5 5 Cdo 241/2011 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Pokiaľ ide o námietku dovolateliek, ţe ich súdy svojím postupom ukrátili v práve na spravodlivý súdny proces dovolací súd uvádza, ţe podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je umoţniť kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho poţiadavkami (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v ţiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 6 5 Cdo 241/2011 Porušenie práva na spravodlivý proces spájajú dovolateľky so skutočnosťou, ţe v konaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a ţiadali reálne rozdelenie podľa výšky spoluvlastníckych podielov, ţiadali prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, tú časť ktorá zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu, ktorú ako vlastníčky do rozhodnutia súdu vlastnili v ideálnom pomere z veci. Nikdy sa nevyjadrili, ţe v prípade, ak by súd rozhodol, ţe by ich podiely po vyporiadaní boli vo výmere menšie, ţe nepoţadujú za ne primeranú náhradu. Vytýkali odvolaciemu súdu, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, kedy (s poukazom na číslo listu, prípadne dátum pojednávania) sa vyjadrili, ţe súhlasia s návrhom ţalobcu a neţiadajú vyplatenie náhrady za ich spoluvlastnícke podiely. Obsah spisu nesvedčí opodstatnenosti námietok ţalovaných 1/ a 2/. Zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvého stupňa z
- októbra 2010 (č.l. 79-82 spisu) dovolací súd zistil, ţe ţalovaná 1/ na pojednávaní potom, ako sa právny zástupcu ţalobcu vyjadril, ţe „trvá na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam podľa ním podaného návrhu“ (strana 2, ods. 5 zápisnice), ţalovaná 1/ vo svojom mene, ako aj v mene ţalovanej 2/ doslovne uviedla : „po ozrejmení návrhu ţalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva udáva, ţe s návrhom v celom rozsahu súhlasí“ (strana 2, ods. 6 zápisnice). V zápisnici z tohto pojednávania je ďalej zachytené, ţe po vyhlásení dokazovania právny zástupca ţalobcu priamo do zápisnice nadiktoval znenie rozsudku (ktoré sa následne premietlo aj do výroku rozsudku), ostatní ţalovaní na záver uviedli, ţe proti vyššie uvedenému nemajú ţiadne námietky (str. 3, ods. 2). Aj námietku ţalovaných 1/ a 2/, ţe v konaní nebolo zabezpečené rovnaké procesné postavenie účastníkov konania, dovolací súd povaţuje za neopodstatnenú. Právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní bliţšie charakterizuje § 18 O.s.p., podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv. 7 5 Cdo 241/2011 V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Zo spisu nevyplýva, ţe by v prejednávanej veci súdy v prípade dovolateliek nerešpektovali niektoré z týchto práv. Nič tieţ nenasvedčuje tomu, ţe by nezachovali rovnosť účastníkov konania alebo ţe by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnili. Dovolanie preto podľa § 237 písm. f/ O.s.p. prípustné nie je. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe ţalované 1/ a 2/ v dovolaní namietajú, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaných 1/ a 2/ boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovanými 1/ a 2/ vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaných 1/ a 2/ nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako 8 5 Cdo 241/2011 smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobca náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby, ktorú mu poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovaných 1/ a 2/ (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 5 vyhlášky vo výške 121,17 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)] predstavuje spolu 128,58 €. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2012 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová