Najvyšší súd 6Sžf/28/2011 Slovenskej republiky 6Sžf/32/2012 6Sžf/33/2012 6Sžf/34/2012 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci ţalobcu A.N – A., s.r.o., so sídlom v Š., B. X., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. K., advokátom, Advokátska kancelária K. s.r.o., so sídlom v B. B., H. X., proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ulica 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného zo dňa 27. júla 2009, č. I/221/11442-80165/2009/991909-r, č. I/221/11443-80176/2009/991909-r, č. I/221/11444-80177/2009/991909-r, a č. I/221/11445-80182/2009/991909-r, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23 S/108/2009-90 zo dňa 16. marca 2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23 S/108/2009-90 zo dňa 16. marca 2011, m e n í tak, ţe rozhodnutia ţalovaného zo dňa 27. júla 2009, č. I/221/11442-80165/2009/991909-r, č. I/221/11443-80176/2009/991909-r, č. I/221/11444-80177/2009/991909-r, a č. I/221/11445-80182/2009/991909-r z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 2 Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatil ţalobcovi trovy konania pozostávajúce zo sumy zaplatenej titulom súdnych poplatkov v sume 132 € a z trov právneho zastúpenia v sume 523,64 €, všetko na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „OSP“) zamietol ţaloby ţalobcu, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného označených vo výrokovej časti tohto rozsudku ako aj prvostupňových rozhodnutí Daňového úradu Fiľakovo (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“, resp. „správca dane“), vrátane konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. Rozhodnutím číslo I/221/11442-80165/2009/991909-r zo dňa 27.7.2009 ţalovaný zmenil dodatočný platobný výmer prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Fiľakovo číslo 663/230/4749/09/Bys zo dňa 16.4.2009, ktorým daňový úrad vyrubil ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm.
- b)bod l zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“ alebo „zák. č. 511/1992 Zb.“) rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej v texte len „DPH“) za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2007 vo výške 2.293,23 € tak, ţe sumu vyrubeného rozdielu dane zmenil zo sumy 2.293,23 € na sumu 2.326,42 €, t.j. zvýšil vyrubený rozdiel dane o sumu 33,19 € a zmenil aj sídlo daňového subjektu – ţalobcu z B. X., X. Š. na B. X., X. Š.. Ostatnými rozhodnutiami zo dňa 27.7.2009 č. I/221/11443-80176/2009/991909-r, č. I/221/11444-80177/2009/991909-r, a č. I/221/11445-80182/2009/991909-r ţalovaný zmenil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Fiľakovo zo dňa 16.4.2009 číslo 663/230/4750/09/Bys, číslo 663/230/4751/09/Bys a číslo 663/230/4752/09/Bys, ktorými daňový úrad vyrubil ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm.
- b)bod l zákona o správe daní 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 3 a poplatkov rozdiely dane z pridanej hodnoty tak, ţe zmenil sídlo daňového subjektu – ţalobcu z B. X., X. Š. na B. X., X. Š.. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď síce daňovej kontrole predloţil faktúry za dodanie plnení, ale vierohodným spôsobom nepreukázal, ţe fakturované plnenia mu boli skutočne aj dodané dodávateľmi - spoločnosťami: M., s.r.o., Č. X., R. S., K., s.r.o., K. X., N., N., s.r.o., T. X., K. a E. – SK, s.r.o., Ľ. Š., N.. Súd sa stotoţnil aj so záverom daňových orgánov, ţe neboli splnené podmienky na odpočítanie DPH v zmysle ust. § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. Zdôraznil, ţe ţalovaný preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení od uvedených spoločností prostredníctvom doţiadaných daňových orgánov, keď vykonal miestne zisťovanie v zmysle § 14 zák. č. 511/1992 Zb. priamo v spoločnostiach dodávateľov ţalobcu, počas ktorých doţiadané daňové subjekty (K., s.r.o., N., s.r.o., E. – SK, s.r.o.) jednoznačne potvrdili, že so žalobcom neobchodovali a ani nevystavili ani jednu z predmetných faktúr. S ohľadom na predmet miestneho zisťovania (predmet činnosti, evidencia sporných faktúr v účtovníctve, skutočnosti o nevystavení predmetných faktúr pre ţalobcu, ako aj potvrdenie o neobchodovaní so spoločnosťou ţalobcu) mal súd za to, ţe v danom prípade pri zisťovaní uvedených skutočností nešlo o výpovede svedkov (konateľov označených dodávateľských spoločností) a nebolo preto potrebné, aby pri úkonoch bol prítomný ţalobca. Ţalobcovi boli skutočnosti zistené miestnym zisťovaním oznámené dňa 3.12.2008, o čom bola s ním spísaná aj zápisnica o ústnom pojednávaní. K oznámeným skutočnostiam zaslal ţalobca správcovi dane písomné vyjadrenie z 13.1.2009 spolu aj s kópiou karty dlhodobého majetku skladových kariet na paletové prírezy a rezivo s prehľadom pouţitia materiálových zásob v roku 2007, ako aj odoslané faktúry. Ţalobca vo vyjadrení nijako konkrétne nerozporoval skutočnosti, ktoré boli zistené v rámci miestneho zisťovania u spoločností dodávateľov, tvrdil len, ţe si spoločnosti dodávateľov overili na internete, či sú registrované ako platiteľ dane, nezisťovali kto jednal za spoločnosti, pretoţe to nie je v obchodných vzťahoch časté, materiál aj práce im však boli dodané, o čom svedčí prijatie na sklad a s tovarom následne obchodovali. Súd uviedol, ţe v rámci zisťovania prostredníctvom doţiadaného Daňového úradu v Rimavskej Sobote pri dodávkach od spoločnosti M., s.r.o. bolo zistené, ţe táto spoločnosť na adrese uvedenej v obchodnom registri Č. X., R. S., nemá označenie svojho sídla, pričom posledné daňové priznanie na DPH podala za obdobie 4. štvrťrok 2001 a odvtedy uţ nepodáva daňové priznania, ani so správcom dane nekomunikuje 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 4 a nespolupracuje. Z oznámenia Mestského úradu v Lučenci sa zistilo, ţe jej jediný konateľ Č. R. zomrel dňa 3.2.2003. Ohľadne spoločnosti M., s.r.o. bol vypočúvaný aj Ing. B. Z., konateľ spoločnosti S., s.r.o., ktorý uviedol, ţe na uvedenej adrese Č. X. nemala spoločnosť M., s.r.o. nikdy sídlo a nebola s ním uzatvorená ani ţiadna zmluva o prenájme priestorov. Krajský súd uviedol, ţe ţalobca rozporoval uvedené zistené skutočnosti, ako aj u ostatných dodávateľov tým, ţe nevedel kto jednal za uvedenú spoločnosť, ktorú si overili na internete, pričom mali za to, ţe jednajú s oprávnenou osobou, tovar aj sluţby im boli dodané a prijaté na sklad a s tovarom aj následne obchodovali a pri vykonaných prácach tieto prebrali, pričom osoba, ktorá sa im predstavila ako konateľ, vystavila faktúry, za ktoré jej zaplatili v hotovosti. Ţalobca rozporoval ďalej aj skutočnosť, ţe budova, v ktorej mala sídlo spoločnosť M. s.r.o. bola vo vlastníctve spoločnosti S. len do roku 2006 a potom bola odpredaná spoločnosti B., s.r.o., takţe subjekt, ktorý podával vysvetlenie (za spoločnosť S., s.r.o. Ing. Z.) uţ nemohol podať relevantné vyjadrenie za obdobie roku 2007. Keďţe spoločnosť M., s.r.o. má podľa výpisu z obchodného registra sídlo na ul. Č. X., R. S. bez zmeny uţ od 7.2.2002, o existencii spoločnosti mohol mať vedomosť aj bývalý majiteľ budovy. Podľa názoru súdu v tomto prípade skutočnosti, ktoré boli zistené v rámci doţiadania, spochybňujú dodanie tovaru a sluţieb týmto subjektom ţalobcovi. Zdôraznil, ţe ţalobca v tomto prípade, ale ani v prípade ostatných dodávateľov nepreukázal hodnoverne, ţe došlo k uskutočneniu sporných zdaniteľných plnení od predmetných dodávateľov, pričom bolo jeho povinnosťou, aby spochybnenie o neuskutočnení zdaniteľných plnení vyvrátil a preukázal, ţe vystavené doklady boli na základe reálneho plnenia, čo sa mu však v celom konaní nepodarilo. Pre vznik nároku na odpočítanie dane nestačí iba to, aby predloţil doklady, na základe ktorých si uplatňoval odpočítanie dane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd skonštatoval, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretoţe sa mu nepodarilo relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či skutočne došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, taktieţ nepreukázal a neuviedol ani ţiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali skutočnosti o realizovaní predmetných dodávok. Zo skutočností zistených daňovými orgánmi, ktoré boli uvedené v napadnutých rozhodnutiach, bolo moţné vyvodiť záver, ţe fakturované plnenia sa neuskutočnili a daňové orgány neuznali ţalobcovi odpočítanie dane dôvodne. Z uvedených dôvodov ako aj s poukazom na skutočnosť, ţe súd v konaní nezistil ani ďalšie procesné vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí, krajský súd ţaloby ţalobcu zamietol a v konaní neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP). 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 5 Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, a to z dôvodov spočívajúcich vo vadách konania a tieţ z dôvodov spočívajúcich vo vadách rozhodnutia. Ţalobca uviedol, ţe odvolanie podal z opatrnosti sám, nakoľko zvolenému zástupcovi krajský súd rozhodnutie nedoručil. Uvedený postup označil za vadu konania, ktorá mu môţe pri bránení práva privodiť nepriaznivé dôsledky aj z dôvodu nemoţnosti vyuţitia všetkých zákonom prípustných prostriedkov a spôsobov poskytovania právnej pomoci, ktoré by mu mohli byť poskytnuté zo strany jeho právneho zástupcu. Ďalej namietal porušenie jeho práva vyplývajúceho z ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, podľa ktorého mal ţalobca právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku totiţ poukázal na skutočnosť, ţe doţiadaní správcovia dane v predmetnej veci nevykonali vo veci ústne pojednávanie a štatutárnych zástupcov označených spoločností nevypočúvali ako svedkov. Nemohlo byť preto porušené ţalobcove právo v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní. Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 7. júla 2008, podľa ktorej doţiadaný Daňový úrad v Námestove vypočúval pri miestnom zisťovaní konateľa preverovanej spoločnosti E.– SK, s.r.o. N. pána M. Š.. Počas miestneho zisťovania mu zamestnanci daňového úradu poloţili viaceré otázky, na ktoré konateľ odpovedal a ktoré sú podrobne zaznamenané v zápisnici o miestnom zisťovaní. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní v prípade spoločnosti K., s.r.o. N. zo dňa 9. júla 2008 je zrejmé, ţe doţiadaný Daňový úrad v Námestove pri miestnom zisťovaní vykonal výsluch konateľa preverovanej spoločnosti K., s.r.o. pána Ing. P. K.. Počas miestneho zisťovania mu zamestnanci daňového úradu poloţili viaceré otázky, na ktoré konateľ odpovedal, a ktoré sú podrobne zaznamenané v zápisnici o miestnom zisťovaní. Podľa zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 28. júla 2008 doţiadaný Daňový úrad Košice I vypočúval pri miestnom zisťovaní konateľa preverovanej spoločnosti pána D. J.. Tento poskytol zamestnancom doţiadaného daňového úradu vyjadrenie, ktoré je zaznamenané v zápisnici. Na ústnom pojednávaní, ktorého hlavným predmetom bolo vyjadrenie sa k prenajatým priestorom spoločnosti M., spol. s r.o. Č. X., R. S. sa podľa zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej Daňovým úradom Rimavská Sobota dňa 9. júla 2008 zúčastnil a bol vypočutý konateľ spoločnosti S., s.r.o., pán Ing. B. Z.. Počas ústneho pojednávania mu zamestnanci daňového úradu poloţili viaceré otázky, na ktoré konateľ odpovedal, a ktoré 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 6 sú podrobne zaznamenané v zápisnici o ústnom pojednávaní. Ţalobca v priebehu konania predloţil do súdneho spisu ako listinný dôkaz list adresovaný mu zo strany Daňového úradu Rimavská Sobota, ktorým ho poverený zamestnanec Daňového úradu Rimavská Sobota upovedomil, ţe dňa 11. augusta 2008 sa na Daňovom úrade Rimavská Sobota o 08:30 hod. uskutoční v súvislosti s podnikateľskou činnosťou spoločnosti M., spol. s r.o. ústne pojednávanie o vypočutí svedka – konateľa spoločnosti R. Č.. S odkazom na zákonné ustanovenie (aj v keď tomto prípade nesprávne) povaţoval doţiadaný daňový úrad osobu konateľa obchodného partnera ţalobcu za svedka. Podľa ţalobcu z uvedeného vyplýva, ţe počas daňovej kontroly boli prostredníctvom doţiadaných daňových úradov vypočuté viaceré osoby, ktorých vyjadrenia ţalovaný zohľadnil vo svojom rozhodnutí, avšak k vypočutiu týchto osôb nebol v rozpore s ustanovením 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní prizvaný ţalobca a nemohol preto vyuţiť svoje zákonné právo klásť svedkom otázky. Ţalobca poukázal tieţ na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 5Sţf/5/2009 a 3Sţf/35/2009 a v súlade s ich závermi uviedol, ţe upretie práva ţalobcu klásť svedkom v priebehu daňovej kontroly otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto mal súd pri preskúmavaní zákonnosti postupu správneho orgánu na túto vadu prihliadnuť a zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátiť vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ako konštatoval sám správca dane nemohol niektoré skutočnosti v priebehu daňovej kontroly preveriť, napriek tomu ich v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 zákona o správe daní, ktoré upravuje jednu zo základných zásad daňového konania, vyhodnotil v neprospech ţalobcu a nedbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov ţalobcu ako daňového subjektu. V čase preverovania doţiadaným daňovým úradom, v roku 2008 a rovnako v roku 2007, kedy sa uskutočnili ţalovaným spochybňované obchodné operácie, nebol subjekt, ktorý podával vysvetlenie ohľadom skutočností dôleţitých pre daňové konanie, vlastníkom budovy, v ktorej sa podľa údajov v obchodnom registri nachádza sídlo spoločností M., spol. s r.o., a nemohol preto ani podať relevantné vyjadrenie. Zo zistení správcu dane počas daňovej kontroly vyplýva skutočnosť, ţe spoločnosť M., spol. s r.o. nesídli na mieste sídla uvedenom v obchodnom registri, a ţe jediný konateľ v čase uskutočnených obchodov uţ neţil. Ţalobca opakovane zdôraznil, ţe uvedené skutočnosti neodôvodňujú záver, ţe uvedený subjekt vo faktúrach popísané sluţby a tovar nedodal. 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 7 Správca dane v tomto prípade nepredloţil ţiaden dôkaz preukazujúci jeho závery. Väčšinu dôkazov správca dane vykonal v rozpore so zákonom a na také dôkazy vôbec nemoţno prihliadať (§ 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní), keďţe boli vykonané bez vedomosti ţalobcu a tento nemal moţnosť sa v daňovom konaní k nim bezprostredne vyjadriť, čím bolo porušené základné právo daňového subjektu, a to právo na úzku spoluprácu podľa § 2 ods. 8 zákona o správe daní. Ide o dôkazy získané na doţiadanom daňovom úrade. Ţalobca naopak v priebehu daňovej kontroly zameranej na kontrolu dane z pridanej hodnoty predloţil správcovi dane k podloţeniu svojich tvrdení dodávateľské faktúry, príjmové pokladničné doklady, odberateľské faktúry, skladovú evidenciu, prehľad pouţitia materiálových zásob za obdobie 1.1.2007 – 31.12.2007, cenovú ponuku zo dňa 14.2.2007 na uskutočnenie stavebných prác, objednávky zo dňa 15.2.2007 a 1.3.2007, ako aj preberacie protokoly zo dňa 1.3.2007 a 14.3.2007 týkajúce sa spochybňovaných obchodných prípadov, ktoré mal vo svojej internej evidencii, a teda predloţil správcovi dane všetky podklady, ktoré mu mohol predloţiť, a ktoré podľa jeho názoru dostatočne preukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení. Ţalobca mal za to, ţe v priebehu daňovej kontroly predloţil správcovi dane viac dôkazov o uskutočnenom zdaniteľnom plnení oproti dôkazom, ktoré zistil správca dane, a ktoré boli navyše zistené v rozpore so zákonom o správe daní a poplatkov, keďţe boli vykonané bez vedomosti ţalobcu, napriek tomu správca dane vyhodnotil dôkazy v neprospech ţalobcu. Vzhľadom na uvedené ţalobca namietal, ţe zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie správneho orgánu, je nedostačujúce a nezohľadnenie uvedených skutočností v rozsudku krajského súdu, má podľa ţalobcu rovnako vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Popísané dôkazné prostriedky predloţené ţalobcom v priebehu daňovej kontroly neboli ţalovaným zohľadnené, a ani sa s ich existenciou ţiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Rovnakým spôsobom sa s ich existenciou vysporiadal aj súd, keď sa v odôvodnení rozsudku obmedzil len na konštatovanie, ţe ţalobca napriek tomu, ţe bol správcom dane poučený o povinnostiach predkladať účtovné a iné dôkazy preukazujúce deklarované účtovné prípady, nepredloţil a ani neoznačil ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie zdaniteľných deklarovaných plnení. Ţalobca podľa súdu tieto nepredloţil, resp. neoznačil ani v odvolacom konaní, resp. preskúmavacom konaní. Uvedené konštatovanie povaţoval ţalobca za nepravdivé, ktoré je v rozpore zo spisového materiálu vyplývajúceho skutkového stavu. Z horeuvedených dôvodov ţalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 8 zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a zároveň ţalovaného zaviaţe k náhrade trov konania. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a ţalovaného zaviazať k náhrade trov konania. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. Krajský súd v danej veci v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 OSP svoj rozsudok doručil len ţalobcovi, hoci bol v konaní zastúpený advokátom. Toto procesné pochybenie odstránil, keď rozsudok doručil aj advokátovi ţalobcu, ktorý si ho prevzal 12. mája 2011. Od tohto dňa začala ţalobcovi plynúť lehota na podanie odvolania, v rámci ktorej mohol advokát podať odvolanie alebo doplniť odvolanie podané ţalobcom. Nakoľko uvedené právo nevyuţil, najvyšší súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci vychádzal z dôvodov odvolania uvedených v odvolaní ţalobcu. Podľa § 244 ods. 1 OSP preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“. 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 9 Podľa § 250i ods. 1 OSP je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívnych spisov bolo zistené, ţe prvostupňový správny orgán – Daňový úrad Fiľakovo vydal dňa 16.4.2009 štyri dodatočné platobné výmery (číslo 663/230/4749/09/Bys, číslo 663/230/4750/09/Bys, číslo 663/230/4751/09/Bys a číslo 663/230/4752/09/Bys), v ktorých vyrubil ţalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa § 44 ods. 6 písm.
- b)bod 1 zákona o správe daní a poplatkov rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2007 v sume 2.293,23 €, za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2007 v sume 6.756,52 €, za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 v sume 2.773,65 € a za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 v sume 8.198,96 € a zaviazal ţalobcu tieto rozdiely dane zaplatiť na účet daňového úradu. Proti všetkým štyrom dodatočným platobným výmerom podal ţalobca včas odvolania. Druhostupňový správny orgán – ţalovaný rozhodol v troch prípadoch (rozhodnutia ţalovaného číslo I/221/11445-80182/2009/991909-r, číslo I/221/11444-80177/2009/991909-r a číslo I/221/11443-80176/2009/991909-r zo dňa 27.7.2009) tak, ţe sídlo ţalobcu zmenil z „B. X., X. Š.“ na „B. X., X. Š.“ a vo štvrtom rozhodnutí číslo I/221/11442- 80165/2009/991909-r zo dňa 27.7.2009 rozhodol okrem uvedenej zmeny sídla ţalobcu aj o zmene vyrubeného rozdielu dane zo sumy 2.293,23 € na sumu 2.326,42 €. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, ţe ţalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie rok 2007 pri určení základu dane vychádzal z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca do daňových výdavkov zahrnul výdavky, ktorých vynaloţenie na daňové účely preukazoval faktúrami od jeho dodávateľov – spoločností E. – S.K, s.r.o. N., N., s.r.o. K., M., s.r.o. R. S., K., s.r.o. N.. Správca dane ako aj ţalovaný v daňovom konaní spochybnili dodanie deklarovaného materiálu (prírezov a hranolov), ako aj uskutočnenie a dodanie stavebných prác uvedenými obchodnými spoločnosťami, nakoľko ţalobcom predloţené doklady a v nich uvedené údaje neodráţali skutočnosť, ţe deklarované plnenia sa reálne aj uskutočnili. Zo zabezpečených 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 10 dôkazov - účtovných dokladov predloţených ţalobcom a protokolov z daňovej kontroly vykonaných doţiadanými správcami za účelom kontroly dane z pridanej hodnoty vyplýva, ţe štatutárne orgány uvedených obchodných spoločnosti ţalobcu nepoznali, neobchodovali s ním, nevykonávali podnikateľskú činnosť s komoditami, ktoré mali byť predmetom zdaniteľných plnení (dodávka materiálu a prác), pouţívali inú formu faktúr, iné druhy pečiatok a podpisy štatutárnych zástupcov nezodpovedali skutočnosti. Konateľ spoločnosti M., s.r.o. R. S. Č. zomrel dňa 3. februára 2003, teda v čase preverovaných obchodov uţ neţil. Ţalobca napriek tomu, ţe bol správcom dane poučený o povinnostiach predkladať účtovné a iné doklady preukazujúce deklarované účtovné prípady, nepredloţil a ani neoznačil ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie zdaniteľných deklarovaných plnení. V odvolacom konaní zostalo posúdenie právnej otázky, či väčšinu dôkazov (dôkazy získané na doţiadanom daňovom úrade) správca dane vykonal v rozpore s ustanovením § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, v dôsledku čoho by na také dôkazy vôbec nebolo moţné prihliadať (§ 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní), nakoľko by boli porušené základné práva daňového subjektu podľa § 2 zákona o správe daní, čo má vplyv na dostatočné zistenie skutkového stavu a v konečnom dôsledku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 11 o správe daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). So zreteľom na dôvody odvolania najvyšší súd ďalej uvádza, ţe daňový subjekt vzhľadom na zásadu rovnosti zbraní má právo zoznámiť sa s dôkazmi, ktoré sa v daňovom konaní vykonali. I na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, ţe správne orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená, umoţniť účastníkovi – ţalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 22 Listiny základných práv a slobôd). Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe správca dane vyuţil svoje oprávnenie a podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o správe daní poţiadal doţiadaných správcov o miestne zistenie ohľadne ţalobcom deklarovaných obchodov, ktoré mali vzniknúť medzi ţalobcom a obchodnými spoločnosťami E. - SK, s.r.o. N., N., s.r.o. K., K., s.r.o. N.. Uvedené právnické osoby ţalobca označil ako zmluvné strany, ktoré mali povinnosť v daňovom konaní vyjadriť sa a predloţiť potrebné listiny a iné veci. V rámci miestneho zisťovania doţiadaní správcovia kládli štatutárnym orgánom uvedených obchodných spoločností otázky k existencii a priebehu kúpy a predaja tovaru a dodávky diela (prác) a odpovede na otázky ako aj výsledok miestneho zisťovania zachytili v protokoloch z daňových kontrol, s obsahom ktorých bol ţalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 3. decembra 2008. Podľa názoru najvyššieho súdu, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka. Vzhľadom na vyššie uvedené správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva ţalobcu upraveného v ustanovení § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, čím ho poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Toto sa však stalo s následkom, ktorý mohol mať priamy dosah na zákonnosť prijatých daňových rozhodnutí. 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 12 Nakoľko najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí (§ 250j ods. 3 OSP), je nutné konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutia správneho orgánu a jeho postup nie sú v súlade so zákonom. Pochybil preto krajský súd, keď ţaloby zamietol. Z dôvodu, ţe uvedená vada sama osebe má za následok nezákonnosť rozhodnutia, k ďalším námietkam ţalobcu uţ najvyššiemu súdu neprináleţalo prihliadnuť. Najvyšší súd tieţ nezistil ţiaden relevantný dôvod (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), aby sa odchýlil od judikatúry najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. 3Sţf/81/2008, 5Sţf/5/2009, 3Sţf/35/2009), preto podľa § 250ja ods. 3 prvá veta OSP rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe horeoznačené rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení § 250k ods. 1 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo sumy zaplatenej titulom súdnych poplatkov v sume 132 € (za ţalobu a odvolanie po 66 €) a z trov právneho zastúpenia ţalobcu advokátom v prvostupňovom a odvolacom konaní v celkovej sume 523,64 €. Trovy konania tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „vyhláška“) za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci 15.3.2011, účasť na pojednávaní dňa 16.3.2011 – z dôvodu dĺţky trvania pojednávania zvýšená o 100 %, t.j. účtovaná ako dva úkony, odvolanie vo veci samej) vo výške po 123,50 € s paušálnou náhradou vo výške 7,41 €. Trovy právneho zastúpenia predstavujú teda spolu sumu 523, 64 €. Náhradu trov konania je ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 OSP. 6Sţf/28/2011 6Sţf/32/2012 6Sţf/33/2012 6Sţf/34/2012 13 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 20. júna 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth