1 zákona. Až po takomto ustálení výšky každého z konkurujúcich si nárokov z tohto titulu, možno každý z nich následne (prípadne) podriadiť úprave v zmysle ust. § 81 ods. 2 reagujúcej na konkurenciu s iným už predchádzajúcim nárokom tohto poistenca. Odporkyňa správne vychádzala zo skutočnosti, že suma invalidného dôchodku nebohého otca navrhovateľky bola 305,40 € mesačne. V súlade s § 77 ods. 1 zákona je suma sirotského dôchodku 40% zo sumy 305,40 €. Navrhovateľka má ešte brata, ktorý rovnako ako ona spĺňal podmienky pre priznanie sirotského dôchodku. Sirotský dôchodok každého zo súrodencov teda činí suma 122,20 € po zaokrúhlení smerom nahor. Suma vdovského dôchodku matky navrhovateľky je s poukazom na § 75 ods. 1 zákona 60% zo sumy 305,40 €, teda po zaokrúhlení 183,30 €. Úhrn pozostalostných dôchodkov tak predstavuje 427,70 € (súčet sirotských dôchodkov v sume po 122,20 € a plnej výšky vdovského dôchodku v sume 183,30 €), sirotské dôchodky každého z detí po vynásobení indexom 0,71405 (predstavujúcim podiel sumy invalidného dôchodku nebohého otca navrhovateľky a úhrnu súm pozostalostných dôchodkov) predstavujú po 87,30 € mesačne a vdovský dôchodok matky 130,90 € mesačne. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu a navrhovateľky, že pre aplikáciu § 81 ods. 6 zákona bolo potrebné prihliadať skutočnosť, že matka navrhovateľky bola v rozhodnom čase aj poberateľkou invalidného dôchodku v sume 273,50 € mesačne ktorý je vyšší ako vdovský dôchodok, keďže výška tohto (vdovského) dôchodku mala byť až výsledkom postupu v zmysle § 81 ods. 6 zákona. 7 1So/91/2010 Nemožno opomenúť, že odseky 2 a 6 ust. § 81 zákona upravujú dve rozličné situácie od ktorých sa odvodzuje postup a metodika odporkyne. Kým odsek 2 upravuje súbeh nárokov na viaceré dávky vzniknuté u jednej osoby, ustanovenie § 81 ods. 6 zákona upravuje nároky na pozostalostné dôchodky, ktoré majú byť vyplácané viacerým pozostalým po tom istom poistencovi. Postup navrhovaný navrhovateľkou by znamenal účelové využitie (v zmysle § 81 ods. 2 zákona) redukcie výšky vdovského dôchodku (matky navrhovateľky po porovnaní s výškou jej existujúceho invalidného dôchodku), ktorá výška však ešte nie je ustálená a má sa len zistiť podľa tejto metodiky v zmysle § 81 ods. 6 zákona, pre potreby ustálenia výšky (okrem sirotských) vdovského dôchodku, za účelom zmeny pomeru vdovského dôchodku s konkurujúcim sirotským dôchodkom (dôchodkami), čo je však rozpore s ust. § 75 ods.
1 zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu postup odporkyne pri uvedenej úprave pozostalostných dôchodkov v predmetnej veci (ktorá v intenciách ustanovenia § 81 ods. 6 zákona najprv vychádzala z vdovského dôchodku matky navrhovateľky v takej sume, na aký jej vznikol nárok t. j. 60% zo sumy invalidného dôchodku nebohého a až po prepočte pozostalostných dôchodkov aplikovala § 81 ods. 2 zákona a vdovský dôchodok matky po porovnaní s jej invalidným dôchodkom a zistení, že je nižší, znížila na polovicu) zodpovedá aj právnemu názoru najvyššieho súdu vyslovenému v rozsudku sp. zn. Sdo 1/97 zo dňa 29.4.1997 (uverejnenému pod č. 85/1999), podľa ktorého pred posúdením, ktorý z dôchodkov pri ich súbehu je vyšší, treba najprv vypočítať osobitne výšku každého zo zbiehajúcich sa dôchodkov, ku dňu keď k ich súbehu došlo a zistiť v akej výške by vznikol nárok na samostatnú výplatu každého z nich. Len potom možno zistiť, ktorý z nich patrí dôchodcovi ako vyšší v plnej výške a z ktorého dôchodku ako nižšieho, patrí len jedna polovica. Na základe zisteného skutkového stavu veci, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení odvolacích námietok odporkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade so zákonom a vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, preto s poukazom na § 220 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil (§ 250q ods. 2 OSP). 8 1So/91/2010 Odporkyňa sa v odvolaní domáhala vyslovenia, že nie je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania vzniknuté v konaní pred krajským súdom. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil, musel s poukazom na § 224 ods.
2 OSP v spojení s § 250k ods.
2 OSP zmeniť aj výrok krajského súdu v trovách konania tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.
1 OSP tak, že neúspešnej navrhovateľke trovy konania nepriznal. Úspešnej odporkyni, ktorá podala odvolanie, zákon priznanie trov neumožňuje. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. mája 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.