← Slovensko

zák. č. 312/2001 Z.z.

Najvyšší súd 4Sžo/9/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci ţalobkyne MVDr. D., nar. X., trvale bytom Ţ., právne zastúpenej JUDr. L., advokátkou, so sídlom v P.P., proti ţalovanej Krajskej veterinárnej a potravinovej správe Bratislava, so sídlom v Bratislave, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovanej zo dňa

  1. marca 2010 č. k. 3/2010/Ma-3, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/57/2010-37 z
  2. decembra 2011 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/57/2010-37 zo dňa
  3. decembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 3/2010/Ma-3 z 26.3.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobkyni trovy konania v sume 622,15 € k rukám JUDr. L., so sídlom v P., do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2 4Sžo/9/2012 O d ô v o d n e n i e : I. Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia ţalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového sluţobného orgánu o jej odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu závaţného porušenia sluţobnej disciplíny – porušenia obmedzenia podnikania štátnej zamestnankyne v súvislosti s jej členstvom v riadiacich a kontrolných orgánoch právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotoţnil so skutkovými zisteniami a správnymi závermi ţalovanej, ktoré boli uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a ktoré krajský súd v plnom rozsahu prevzal do svojho rozsudku. Podľa krajského súdu z obsahu administratívneho spisu predloţeného ţalovanou vyplýva, ţe ihneď potom ako sa Regionálna veterinárna a potravinová správa v Prešove ako prvostupňový správny orgán dozvedel o evidovaní ţalobkyne ako konateľky spoločnosti s ručením obmedzeným, zvolal ústne konanie ohľadom prerokovania porušenia zákona o štátnej sluţbe na deň
  4. júla
  5. Zo záznamu z rokovania vyplýva, ţe na základe podnetu bola vykonaná kontrola Obchodného registra vedeného na Okresnom súde v Prešove, pri ktorej bolo zistené, ţe ţalobkyňa ako štátna zamestnankyňa – odborný radca je evidovaná ako konateľka a spoločníčka spoločnosti G., s.r.o., so sídlom v Prešove a uvedený stav je v rozpore so zákonom č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe. S poukazom na tieto skutočnosti bola ţalobkyňa upozornená na tento nesúlad, na čo ţalobkyňa uviedla, ţe podľa jej názoru uvedená skutočnosť nie je v rozpore s citovaným paragrafom zákona a ţiadala o zaujatie stanoviska k predmetnej problematike nadriadený orgán. V súlade s uvedenou skutočnosťou prvostupňový správny orgán poţiadal o stanovisko Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré svojim písomným podaním zo dňa
  6. júla 2009 uviedlo, ţe podľa jeho názoru porušenie zákazu upraveného v ustanovení § 59 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe je porušením sluţobnej disciplíny, a ako také by mohlo byť dôvodom na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe. Porušenie uvedeného zákazu však predpokladá, ţe štátny zamestnanec musí byť členom 3 4Sžo/9/2012 riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, prípadne niektorú z týchto činností vykonáva sám ako jednotlivec. S poukazom na vyjadrenie sluţobného úradu, ako aj na tvrdenia ţalobkyne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR k uvedenej problematike navrhlo, aby tieto skutočnosti boli vyvrátené štátnym zamestnancom a to dôkaznými prostriedkami, nielen tvrdením určitej skutočnosti. Sluţobný úrad musí ešte pred odvolaním z funkcie dať štátnemu zamestnancovi podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe moţnosť vyjadriť sa k týmto skutočnostiam. Zároveň Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uviedlo, ţe nie je oprávnené podávať záväzné výklady právnych predpisov. Na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bola ţalobkyňa predvolaná na ústne prerokovanie porušenia zákona o štátnej sluţbe zvolaného na deň
  7. augusta 2009 za prítomnosti Vedúceho sluţobného úradu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Prešove, kedy bola ţalobkyňa oboznámená so stanoviskom Ministerstva PSVaR SR. Na základe uvedeného bola ţalobkyňa poţiadaná, aby v lehote do jedného mesiaca odo dňa konania prerokovania porušenia, t.j. od
  8. augusta 2009 predloţila dôkazné prostriedky písomnou formou, ktorými by vyvrátila, ţe ona ako štátny zamestnanec svojím členstvom vo firme G., s.r.o. Prešov neporušila zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov. Súčasťou predmetného písomného záznamu zo dňa
  9. augusta 2009 je aj prezenčná listina, z ktorej vyplýva účasť prítomných vrátane ţalobkyne a zároveň zo záznamu vyplýva, ţe ho podpísala aj ţalobkyňa s citáciou, ţe nesúhlasí s textom v časti ..... „ porušením zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe.“ Reakciou na predmetné prerokovanie bol list ţalobkyne zo dňa
  10. septembra 2009, v ktorom uviedla, ţe od
  11. júna 2008 vykonávala prácu so ţivnostenským oprávnením, ku ktorému mala súhlas od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prešov. Od
  12. júna 2009 nevlastní ţivnostenské oprávnenie, pretoţe toto bolo pozastavené. Uviedla, ţe sa vzdala postu konateľky tejto spoločnosti
  13. júna
  14. Čo sa týka jej členstva v riadiacich a kontrolných orgánov, v súčasnosti je len spoločníkom, t.j. nie je členom riadiacich, kontrolných orgánov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Podľa jej názoru činnosť vo vyššie uvedenej spoločnosti, ktorú vykonáva nie je aktívna činnosť zabezpečujúca pravidelný príjem, t.j. nepodniká za účelom vytvárania zisku. Činnosť vyplývajúcu zo spoločníctva vykonáva vo svojom voľnom čase, po pracovnej dobe. Prvostupňový správny orgán poţiadal listom zo dňa
  15. septembra 2009 o stanovisko vo veci obmedzenia podnikania a inej podnikateľskej činnosti štátneho zamestnanca aj nadriadený orgán Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Bratislava. V písomnom stanovisku zo dňa
  16. októbra 2009 ŠVPS uvádza, ţe vychádza z ustanovenia § 59 ods. 2 Zákona o štátnej sluţbe, v ktorom ide 4 4Sžo/9/2012 o zákaz podľa ktorého štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, vykonávajúcich podnikateľskú činnosť aţ na výnimku, ak bol do týchto orgánov vyslaný vládou alebo sluţobným úradom. S poukazom na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nesmie byť štátny zamestnanec ani spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, lebo v momente kedy sa stane jeho spoločníkom, stáva sa členom valného zhromaţdenia. Zároveň s poukazom na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je potrebné, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril štátny zamestnanec, ktorý by vyvrátil nielen svojimi tvrdeniami určité skutočnosti, ale aj dôkaznými prostriedkami. S poukazom na reakciu ţalobkyne na výzvu sluţobného úradu v predmetnej veci však ţalobkyňa neposkytla ţiadne dôkazné prostriedky, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe nie je konateľkou ani spoločníčkou spoločnosti, naopak uvádza, ţe ostáva spoločníčkou predmetnej spoločnosti. Zároveň poukazuje nadriadený orgán na to, ţe ţalobkyňa síce v liste uvádza, ţe nepodniká za účelom vytvárania zisku, čo ale nepotvrdzujú predloţené ponuky nehnuteľností, v ktorých je uvedená ako kontaktná osoba za predmetnú spoločnosť. Toto svoje tvrdenie vyvrátila poslednou vetou v liste označenom ako vysvetlenie. Nadriadený orgán vyslovil názor, ţe svoje tvrdenie obsiahnuté v liste musí ţalobkyňa podloţiť hodnovernými dôkaznými prostriedkami, inak porušenie zákona upraveného v § 59 ods. 2 o štátnej sluţbe je porušenie sluţobnej disciplíny. V súlade s týmto stanoviskom nadriadeného orgánu zvolala Regionálna veterinárna a potravinová správa Prešov ústne pojednávanie na deň
  17. októbra 2009, z ktorého je v administratívnom spise písomná zápisnica, ktorá je podpísaná ţalobkyňou, ako aj ostatnými členmi prítomnými na tomto ústnom pojednávaní. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa
  18. októbra 2009 vyplýva, ţe vedúci sluţobného úradu zvolal ústne pojednávanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. c/ Zákona o štátnej sluţbe a v súlade s čl. 8 ods. 3 Sluţobného poriadku z dôvodu porušenia ustanovenia § 59 ods. 2 uvedeného zákona. Vedúci sluţobného úradu oboznámil prítomných s výkladom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj stanoviskom Vedúcej osobného úradu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR vo veci obmedzenia podnikania zárobkovej činnosti štátneho zamestnanca. Ţalobkyňa bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k činnosti v obchodnej spoločnosti G., s.r.o. Prešov, pričom ţalobkyňa skonštatovala, ţe jej vyjadrenie je obsiahnuté v liste zo dňa
  19. septembra 2009 a na obsahu tohto listu trvá a do termínu
  20. októbra 2009 predloţí hodnoverné dôkazy k činnosti predmetnej spoločnosti. Z písomného podania ţalobkyne zo dňa
  21. októbra 2009 5 4Sžo/9/2012 adresovaného Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Prešov vyplýva, ţe ţalobkyňa poţiadala o presun termínu predloţenia dokumentácie z dôvodu práceneschopnosti a priloţila aj kópiu dokladu o práceneschopnosti vystavenú pod č. 260079 dňa
  22. októbra 2009 MUDr. D., všeobecným lekárom pre dospelých. Ako vyplýva z administratívneho spisu ţalovanej Regionálna veterinárna a potravinová správa Prešov reagovala písomným podaním zo dňa
  23. októbra 2009 s tým, ţe vedúci sluţobného úradu po preskúmaní všetkých skutočností nesúhlasí s presunom predloţenia poţadovaných dokladov nakoľko ţalobkyni bol poskytnutý dostatočný priestor zdokladovania predmetných záleţitostí s poukazom na záznam prerokovania podnikateľskej činnosti konaného dňa
  24. augusta
  25. Následne na tieto skutočnosti bolo prvostupňovým správnym orgánom Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou v Prešove vydané Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne odvolaním zo dňa
  26. októbra 2009 pod č. k. 09/
  27. Ako vyplýva z vyššie popísaných skutočností prvostupňový správny orgán, ako aj následne ţalovaná podľa názoru krajského súdu náleţite zistili skutkový stav, pričom rozhodnutia obidvoch správnych orgánov boli náleţite odôvodnené a zrozumiteľné. V rozhodnutiach správnych orgánov bolo poukázané na dôvody, z ktorých vychádzali, pričom vyjadrili správny právny záver na základe tých skutočností, ktoré boli v správnom konaní jednoznačne preukázané. S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 písm. c/ a § 125 ods. 1, 2 zák.č. 312/2001 Z.z. a § 131 zák.č. 400/2009 Z.z., o štátnej sluţbe, § 18 ods. 1, 2 Správneho poriadku, § 59 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe, § 122 ods. 1, § 23 ods. 1, § 125 ods. 1 a § 132 ods. 1 a § 133 Obchodného zákonníka, správne orgány postupovali v intenciách týchto ustanovení zákona, keď účasť ţalobkyne v kontrolných a riadiacich orgánoch právnickej osoby bola preukázaná, spoločnosť vyvíja aktívnu činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Správne orgány obidvoch stupňov rozhodovali v intenciách účinného zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe, s poukazom na začiatok správneho konania v zmysle § 18 ods. 2 Zákona o správnom konaní, ktorého účinky aj podľa názoru súdu nastali dňom
  28. októbra 2009, kedy prvostupňový správny orgán zvolal ústne pojednávanie vo veci štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, ktoré sa povaţuje za prvotný úkon vykonaný voči účastníkov správneho konania – ţalobkyne. S námietkami ţalobkyne uvedenými v odvolaní sa podľa názoru krajského súdu ţalovaná dôsledne vysporiadala a na tieto námietky adekvátne reagovala v odôvodnení napadnutého preskúmavaného rozhodnutia, pričom sa súd v plnom rozsahu s vysloveným právnym názorom ţalovanej stotoţnil. Správne s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákona o štátnej sluţbe v nadväznosti na ostatné zákonné 6 4Sžo/9/2012 ustanovenia Zákona o správnom konaní a Obchodného zákonníka postupovali tak prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaná a nimi vydané rozhodnutia náleţite a zrozumiteľne odôvodnili, pričom výrok rozhodnutí mal právnu a skutkovú oporu vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach. Na základe uvedeného krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, ţe ţalobu ţalobkyne ako nedôvodnú zamietol . II. Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa odvolanie a ţiadala ho zrušiť a vrátiť vec súdu na nové konanie, prípadne ho zmeniť a ţalobe vyhovieť zrušením rozhodnutia ţalovaného. Ţalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 OSP a to písm. c/ (nesprávne posúdenie veci), písm. d/ (neúplné zistenie skutočného stavu veci), písm. f/ (nesprávne skutkové zistenia). Uviedla, ţe ako konateľka som bola zapísaná len do 22.06.
  29. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti G., s.r.o. bolo nesporne preukázané, ţe v čase začatia konania nebola štatutárnym orgánom – konateľom spoločnosti a táto spoločnosť ţiaden ďalší riadiaci, kontrolný a ani dozorný orgán pri svojom vzniku nezriadila tzn., ţe v tom čase som nebola členkou riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. V zmysle ust. § 13 Obchodného zákonníka, právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je v prípade spoločností s ručením obmedzeným jeden alebo viac konateľov. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, ţe len konatelia priamo vykonávajú konkrétne úlohy podnikateľskej činnosti v mene podnikateľa – právnickej osoby. Zdôraznila ţe aj v prípade, ak by sa bola stotoţnila s názorom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a priznala by, ţe svojou účasťou na valnom zhromaţdení by sa skutočne stala členkou riadiaceho orgánu spoločnosti (táto skutočnosť nemení nič na tom, ţe daný výklad zásadne popiera), dala do pozornosti, ţe valné zhromaţdenie spoločnosti G., s.r.o. zaloţenej dňa 29.05.2009 do skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru nebolo ani raz zvolané a neuskutočnilo sa zasadnutie valného zhromaţdenia obchodnej spoločnosti tak ako to predpokladá Obchodný zákonník. Keďţe spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej bola spoločníkom, nemá zriadený ţiaden riadiaci orgán, kontrolný orgán ani dozornú radu, tak ako to má na mysli § 59 ods. 2 citovaného zákona, je nesporné, ţe členom takéhoto orgánu nebola a ani nemohla byť. Poukázala na to, ţe nebola ani riadiacim orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným G., s.r.o., ktorým je jedine štatutárny orgán, t.j. konateľ spoločnosti, ktorý spoločnosť riadi, koná v mene právnickej osoby, podpisuje za ňu a je tým orgánom, ktorý zastupuje spoločnosť 7 4Sžo/9/2012 navonok a ktorý priamo vykonáva konkrétne úlohy podnikateľskej činnosti spoločnosti ako právnickej osoby. Ďalej poukázala na to, ţe podľa § 59 ods. 1 zákona č. 312/2011 Z.z. o štátnej sluţbe účinného do 31.10.2009, štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná, alebo obdobná s predmetom výkonu štátnej sluţby, ak tento zákon neustanovuje inak. Z tohto ustanovenia potom vyplýva záver, ţe štátny zamestnanec môţe podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá nie je zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu štátnej sluţby. Ţalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe ţivnostenského listu v tom čase nepodnikala a nevykonávala zárobkovú činnosť, ktorá by bola zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu štátnej sluţby. Ustanovenie § 59 ods. 1 a 2 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe ţiadnym spôsobom neobmedzuje štátnych zamestnancov v tom smere, ţe by nemohli disponovať a nakladať so svojim majetkom aj takým spôsobom, ţe ho vloţia do základného imania obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa názoru ţalobkyne v ţiadnom prípade nedošlo k závaţnému porušeniu sluţobnej disciplíny. Uţ listom zo dňa 04.09.2009 uviedla, ţe je len spoločníkom spoločnosti G., s.r.o., pričom majetková účasť v obchodnej spoločnosti sama osebe nie je podnikaním, ale len formou dispozície s vlastným majetkom. K dôvodom rozsudku krajského súdu, ktorý sa zaoberal právami spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ako je nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak a súd zistil vklad ţalobkyne, ktorý k 29.05.2009 predstavoval splatenú výšku vkladu vo výške 2.500,- Eur, ţalobkyňa v odvolaní uviedla, ţe takéto zistenie skutočnosti, o ktoré aj konajúci súd oprel svoje rozhodnutie je nedostatočné a neodôvodniteľné, pretoţe obchodná spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra dňom 29.05.2009 a ku dňu skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. k 02.11.2009 ešte nemohol správny orgán objektívne dospieť k záveru a ani nemohlo byť hodnoverným spôsobom preukázané, ţe obchodná spoločnosť, ktorej spoločníčkou som bola, vykázala za obdobie od svojho vzniku (od 29.05.2009) do ukončenia môjho štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. do 02.11.2009 nejaký zisk a vôbec nemohlo byť objektívne zistené a preukázané aký by bol jej nárok na podiel zo zisku a to z dôvodu, ţe daňové priznanie za rok 2009 bola povinná právnická osoba podať aţ v lehote do 31.03.
  30. Tak správne orgány – prvostupňový aj druhostupňový – ako aj konajúci Krajský súd v Prešove preto vychádzali len z fikcie a formálnej aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. 8 4Sžo/9/2012 Podľa názoru ţalobkyne prvostupňový správny orgán aj ţalovaný v tomto konaní vykonali výklad nejasnej a neurčitej právnej normy v jej neprospech, keďţe nie je zrejmé, aký riadiaci orgán právnickej osoby mal zákonodarca na mysli pri formulácii ust. § 59 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe č. 312/2001 Z.z., či valné zhromaţdenie právnickej osoby, alebo štatutárny orgán – konateľa, ktorý ako jediný orgán právnickej osoby, koná a riadi obchodnú spoločnosť, podpisuje za obchodnú spoločnosť ako právnickú osobu a zastupuje ju navonok vo vzťahoch voči tretím osobám. Takýto výklad ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe č. 312/2001 Z.z. v platnom znení je jediný moţný, v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, logický a racionálny. Výklad ust. § 59 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe ako ho vykonali príslušné správne orgány a následne aj konajúci súd postráda akúkoľvek logiku. V ţiadnom prípade sa ţalobkyňa nemôţe stotoţniť so stanoviskom vo veci obmedzenia podnikania a inej podnikateľskej činnosti k výkladu ust. § 59 ods. 2 Zákona o štátnej sluţbe spracovaným Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Bratislava a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a to z dôvodu, ţe nie je moţné pripustiť, aby orgán štátnej správy, ktorými oba vyššie uvedené orgány sú, si uzurpoval právo a kompetencie, ktoré mu nepatria a sám vykonával výklad právnych noriem, pričom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsob, ktorý ustanoví zákon. Podľa ţalobkyne je § 59 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe je ustanovením nejasným a neurčitým aj preto, ţe nie voči kaţdému a rovnakým spôsobom štátne sa posudzuje účasť spoločníka na valnom zhromaţdení, keď členovia vlády môţu byť a sú spoločníkmi spoločnosti a ich účasť ako spoločníka spoločnosti nie je povaţovaná za členstvo v riadiacom a kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa názoru ţalovaného skutočnosti popísané v odvolaní nemenia zistený stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Dôvodom odvolania ţalobkyne zo štátnozamestnaneckého pomeru bolo porušenie obmedzenia podnikania štátnej zamestnankyne v súvislosti s jej členstvom v riadiacich a kontrolných orgánoch právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť – obchodnej spoločnosti G., s.r.o., H., IČO: X.. V tejto súvislosti správne orgány vychádzali zo znenia ustanovení § 40 ods. 2 písm. c/, § 59 ods. 2 zákona č. 312/2011 Z.z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 122 ods. 1, § 125 ods. 1, § 133 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a sluţobného poriadku sluţobného úradu RVPS Prešov. Ţalovaná naďalej trvá na svojom 9 4Sžo/9/2012 právnom názore, ţe štátny zamestnanec nemôţe byť konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, nakoľko ide o výkonný, riadiaci a za spoločnosť konajúci orgán. Nesmie byť ani spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, pretoţe ako taký sa stáva členom jej valného zhromaţdenia, prostredníctvom ktorého riadi a kontroluje činnosť spoločnosti. To všetko za predpokladu, ţe spoločnosť vykonáva aktívnu podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti uviedol, ţe nebolo povinnosťou správneho orgánu skúmať, kedy a v akej frekvencii zasadá valné zhromaţdenie obchodnej spoločnosti, nakoľko členom tohto orgánu sa stala ţalobkyňa okamihom vzniku spoločnosti. Zákaz uvedený v § 59 ods. 2 Zákona o štátnej sluţbe sa viaţe na členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne, nie na účasť na zasadnutí týchto orgánov. Ţalovaný poukázal na Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností a ktorý sa okrem iných vzťahuje aj na funkcie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a členov vlády Slovenskej republiky. Podľa čl. 5 ods. 2 tohto zákona: „Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaţdenia a členskej schôdze. Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ súčasní, resp. bývalí členovia vlády sú spoločníkmi spoločností s ručením obmedzeným, vykonávajú túto činnosť v súlade s Ústavným zákonom č. 357/2004 Z.z. Navyše znenie čl. 5 ods. 2 tohto zákona potvrdzuje právny názor, ţe valné zhromaţdenie treba povaţovať za riadiaci a kontrolný orgán obchodnej spoločnosti. III. Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne je dôvodné. Vo veci rozhodol odvolací súd bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 250j ods. 2 OSP, keď verejné vyhlásenie rozhodnutia oznámil v súlade s § 156 ods. 3 OSP. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku krajského súdu z dôvodov uvedených v podanom odvolaní dospel k záveru, ţe krajský súd sa síce obsiahlym spôsobom zaoberal postupom sluţobných orgánov a vyjadreniami ich nadriadených orgánov, opomenul však skúmať zákonnosť samotného rozhodnutia o odvolaní zo štátnej sluţby z dôvodov uvedených v ţalobe, najmä hľadiska skutkového a právneho vymedzenia dôvodov skončenia 10 4Sžo/9/2012 štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom. Najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil prvostupňový rozsudok a ţalované rozhodnutie zrušil pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci v konaní o odvolaní ţalobkyne zo štátnozamestnaneckého pomeru, pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok právne relevantných dôvodov rozhodnutia, pre nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k členstvu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným v riadiacich a kontrolných orgánoch podnikajúcej právnickej osoby, ako aj pre vady konania (§ 250j ods. 2, písm. a), c), d.) a e) OSP). Podľa rozhodnutia z 28.10.2009 bola ţalobkyňa odvolaná z dôvodov podľa § 40 ods. 2 písm.c) zák.č. 312/2001 Z.z. ( ďalej len „ zákon“) v znení platnom a účinnom do 31.10.2009, t.j. z dôvodu závaţného porušenia sluţobnej disciplíny. Zákon účinný v čase rozhodnutia neustanovuje skutkové podstaty „závaţného porušenia sluţobnej disciplíny“ a nevymedzuje ani samotný pojem „sluţobná disciplína“. Porušenie sluţobnej disciplíny nie je samé osebe predmetom právnej úpravy konania vo veciach štátnej sluţby. Aj preto bola zrejme predmetom posudzovania vyšších orgánov (MPSVR či ŠVPS) otázka, či porušenie obmedzenia podnikania štátneho zamestnanca je závaţným porušením sluţobnej disciplíny. Podľa dôvodov rozhodnutia je kvalifikácia konania ţalobkyne ako závaţného porušenia sluţobnej disciplíny (za porušenie § 59 ods. 2 zákona) daná čl. 7 Sluţobného poriadku RVPS v Prešove č. 2/2008 z 31.12.
  31. Odvolací súd len pripomína, ţe podľa § 40 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z.z. sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa právnej úpravy platnej do 31.5.2006 dňom právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho orgánu o uloţení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej sluţby. Od 1.6.2006 zákon č. 312/2001 Z.z. disciplinárne konanie ani disciplinárnu zodpovednosť v štátnej sluţbe neupravuje. Právna kvalifikácia porušenia obmedzení podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona uvedená v § 59 ods. 8 zákona č. 312/2001 Z.z. ako závaţného sluţobného previnenia (§ 60 ods. 2 cit. zákona) bola zrušená od 1.6.2006 (zák. č. 231/2006 Z.z.). Za tejto právnej situácie úprava obsiahnutá v čl. 7 Sluţobného poriadku v časti PRACOVNÁ DISCIPLÍNA – Práva o povinnosti štátneho zamestnanca , ktorá o.i. uvádza, ţe štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť len parafrázuje § 59 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. o samotnom obsahu obmedzenia. Aţ čl. 8 Sluţobného poriadku upravuje 11 4Sžo/9/2012 Následky porušenia sluţobnej disciplíny, keď ustanovuje v bode 1., ţe akékoľvek neplnenie základných povinností zamestnanca bude povaţované za porušenie sluţobnej disciplíny a v bode
  32. za závaţné disciplinárne previnenie sa povaţuje o.i. “ porušenie obmedzenia podnikania a inej zárobkovej činnosti“. Preskúmavané rozhodnutie prvostupňového orgánu sa však na čl. 8 Sluţobného poriadku neodvoláva. Kvalifikácia vytýkaného konania ako závaţného porušenia sluţobnej disciplíny v predpise niţšej právnej sily ako je zákon nie je obvyklým spôsobom vymedzenia závaţného porušenia sluţobnej disciplíny, najmä ak s účinnosťou od 1.6.2006, ako uţ bolo uvedené, bola disciplinárna zodpovednosť ako taká zo zákona o štátnej sluţbe vypustená. Preto odvolací súd nepovaţuje za vecne správne vychádzať z definície závaţného porušenia sluţobnej disciplíny podľa sluţobného poriadku. Z rozhodnutia ţalovaného nevyplýva, v čom spočíva konkrétna miera závaţnosti konania ţalobkyne, ktorá viedla k nevyhnutnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Sluţobné orgány sa v rozhodnutí ani nezaoberali okolnosťami prípadu, napriek tvrdeniam ţalobkyne a objektívnemu zisteniu, ţe konateľkou zapísanou v obchodnom registri bola len krátku dobu(cca 1 mesiac) a ţe uvedený stav skončil skôr (22.6.2009), ako bola po prvý raz upozornená na porušenie povinnosti (7.7.2009). Odvolací súd nezdieľa názor krajského súdu, ţe sluţobné orgány postupovali v konaní v súlade so zákonom potom, ako sa začalo správne konanie o skončenie sluţobného pomeru (26.10.2009, ako to sám stanovil prvostupňový správny orgán). Samotná skutočnosť, ţe ţalobkyni bola daná moţnosť predloţiť ďalšie doklady do 28.10.2009 a pri neakceptovaní ţiadosti o predĺţenie termínu ešte v ten istý deň (28.10.2009) sluţobný orgán rozhodol o odvolaní ţalobkyne zo štátnozamestnaneckého pomeru, svedčí o porušení ustanovení §§ 32 a 33 Správneho poriadku, keďţe ţalobkyni nebola daná moţnosť oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutia s jeho podkladmi a vyjadriť sa k nim, pričom ţalovaný na ústnom pojednávaní 26.10.2009 aţ do 28.10.2009 neformuloval jednoznačne dôvod skončenia sluţobného pomeru tak, aby sa ţalobkyňa mala moţnosť ku konkrétnemu dôvodu vyjadriť. V konaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z dôvodu podľa § 40 ods. 2 písm.c) zákona nie je úlohou štátneho zamestnanca preukazovať hodnovernými dokladmi, ţe jeho konanie nie je v rozpore so zákonom, ale bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o porušení sluţobnej disciplíny, vrátane tvrdenia o jeho závaţnosti znáša sluţobný orgán, ktorý súčasne vykonáva aj dokazovanie tejto skutočnosti. To, ţe ţalobkyňa 12 4Sžo/9/2012 nepredloţila „hodnoverné dôkazy“, nie je dôkazom o tom, ţe ţalobkyňa porušila obmedzenia uvedené v § 59 ods. 2 zákona. Ak bolo predmetom rozhodnutia porušenie § 59 ods. 2 zákona, mal ţalovaný tvrdiť a preukázať, ţe ţalobkyňa je členom konkrétneho riadiaceho alebo konkrétneho kontrolného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Také tvrdenie vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedené nie je, pričom výrok postráda aj časové ohraničenie trvania tvrdeného porušenia sluţobnej disciplíny. Pokiaľ v dôvodoch rozhodnutia prvostupňový ako aj odvolací orgán argumentoval členstvom ţalobkyne, ako spoločníčky spoločnosti s ručením obmedzeným, na valnom zhromaţdení právnickej osoby, ako s členstvom v riadiacom a kontrolného orgáne, povaţuje odvolací súd uvádzané dôvody za prejav formálneho a účelového výkladu zákona bez toho, aby sa najmä odvolací orgán dôsledne zaoberal dôvodmi odvolania ţalobkyne proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak má byť členstvo vo vymenovaných orgánoch obchodnej spoločnosti samé osebe dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru preto, ţe je závaţným porušením sluţobnej disciplíny, musí byť pojem „členstvo spoločníka v riadiacom a kontrolnom orgáne právnickej osoby“ jednoznačný a určitý či uţ z hľadiska náleţitostí členstva ako aj identifikácie riadiaceho či kontrolného orgánu. Len zo skutočnosti, ţe sa ţalobkyňa ako spoločníčka s.r.o. mohla (mala právo osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca) zúčastňovať valného zhromaţdenia, ako najvyššieho orgánu spoločnosti, ešte nemoţno vyvodiť, ţe bola členkou riadiaceho orgánu spoločnosti, keďţe účasť na valnom zhromaţdení vyplýva z právnej skutočnosti, ktorou je postavenie spoločníčky, a nie z inej právnej skutočnosti, ktorá by zakladala členstvo (voľba, menovanie, vyslanie). Valné zhromaţdenie nie je permanentne zasadajúci orgán, ktorý riadi obchodné aktivity spoločnosti. Ţalovaný však nevykonal ani ţiadny dôkaz o tom, či sa ţalobkyňa vôbec takého valného zhromaţdenia zúčastnila, či bolo zvolané a či sa uskutočnilo, prípadne či malo kompetencie orgánu riadiaceho samotné podnikanie spoločnosti prípadne kontrolné právomoci. Najvyšší súd § 59 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. vykladá tak, ţe štátny zamestnanec nesmie byť sám štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu spoločnosti, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená 13 4Sžo/9/2012 na výkon podnikateľskej činnosti a to odlišným od valného zhromaţdenia. Uvedený právny názor najvyšší súd povaţuje za ústavne konformný (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) s čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a so zreteľom na práva a povinnosti všetkých verejne činných osôb aj s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z., pretoţe niet rozumného dôvodu, aby osoby v štátnej sluţbe mali viac obmedzení , neţ osoby pomenované v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (najmä ústavní činitelia). V danom prípade to znamená, ţe ani osoba v štátnej sluţbe, rovnako ako verejný funkcionár uvedený v osobitnom zákone, pokiaľ je spoločníkom v s.r.o., nemôţe byť bez ďalšieho len z dôvodu, ţe je spoločníkom, posudzovaná ako člen riadiaceho alebo kontrolného orgánu spoločnosti len preto, ţe má právo zúčastniť sa valného zhromaţdenia. Pokiaľ ţalovaný v priebehu konania argumentoval aj tým, ţe ţalobkyňa naďalej vykonávala realitnú činnosť, o čom svedčí dokumentácia inzerátov, odvolací súd je toho názoru, ţe takú činnosť nie je moţné subsumovať pod § 59 ods. 2 zákona, pričom prípadné porušenie § 59 ods. 1 zákona nebolo podľa rozhodnutia dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Preto uvedenú argumentáciu povaţuje súd za irelevantnú. Podľa § 250k ods. 1 ţalobkyni súd priznal náhradu trov celého konania v sume 622,15 Eur, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia a paušálnej náhrady za dva úkony v roku 2010 v sume 303,31 Eur (2 x 120,23 Eur + 2 x 7,21 Eur + 19 % DPH), za jeden úkon v roku 2011 v sume 130,91 Eur (123,50 Eur + 7,41 Eur) a za jeden úkon v roku 2012 v sume 134,79 Eur (127,16 Eur + 7,63 Eur), v oboch DPH vo výške 20%, t.j. za dva úkony 318,84 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  33. apríla 2012 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.