Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 323/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. D., bývajúceho v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou K., s.r.o.,

§ 142ods.

1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalovaná 2/ podala dovolanie a ţiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec postúpiť na ďalšie konanie miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I. Prípustnosť dovolania odôvodnila tým, ţe jej bola v konaní odňatá moţnosť konať pred súdom a súd nebol správne obsadený, lebo vo veci nerozhodoval zákonný sudca (§ 237 písm. f/ a g/ O.s.p.), keď vo veci konal miestne nepríslušný Okresný súd Bratislava V. Po doručení ţaloby podaním z

1. júna 2007 vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava V konať v danej veci a ţiadala postúpiť vec miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I. Napriek vznesenej námietke súd určil termín pojednávania na
2. septembra 2007, na ktorom zástupca ţalovanej 2/ ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu kolízie pojednávaní (o čom predloţil aj doklad) a navrhol pojednávanie odročiť. Súd jeho ţiadosti nevyhovel a konal v jeho neprítomnosti. Na ďalšom pojednávaní
3. novembra 2007 opätovne vzniesol námietku nedostatku miestnej príslušnosti konajúceho súdu; sudkyňa sa napriek tomu rozhodla vo veci konať a oznámila, ţe námietka sa v spise nenachádza, hoci predloţila doklad o doručení tejto námietky súdu
4. júna
5. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe bol príslušný vo veci konať, pretoţe ţalovaná 2/ nevzniesla námietku miestnej príslušnosti pri prvom úkone. Odvolací súd nepovaţoval námietku nedostatku miestnej príslušnosti za opodstatnenú z dôvodu, ţe k nesprávnemu úradnému postupu došlo tak zo strany ţalovanej 3/ (so sídlom v obvode Okresného súdu Bratislava I), ako aj zo strany ţalovanej 1/ (so sídlom v obvode Okresného súdu Bratislava V), keďţe obom okresným súdom svedčí miestna príslušnosť na prejednanie veci, pričom v zmysle § 11 ods. 2 O.s.p. sa môţe konať na ktoromkoľvek z nich. Podľa dovolateľky miestnu príslušnosť nie je moţné posudzovať podľa sídla ţalovanej 5 3 Cdo 323/2009 1/, ktorá v danej veci nie je pasívne legitimovaná a nemá ani právnu subjektivitu. Vzhľadom na uvedené vo veci nerozhodoval súd vecne a miestne príslušný. V ďalšej časti dovolania dovolateľka namietala nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu, s ktorou námietkou sa súdy oboch stupňov v rozhodnutí nevyporiadali. Dovolateľka tieţ vytýkala súdom nesprávne posúdenie vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku na náhradu škody ako aj nezákonný postup súdov pri vyčíslení výšky škody. Poukázala tieţ na nesplnenie procesnej podmienky konania v zmysle § 9 zákona č. 58/1969 Zb., a to nedostatok predbeţného prerokovania náhrady škody ústredným orgánom. Ţalobca môţe uplatniť v súdnom konaní iba taký nárok, ktorý bol predmetom predbeţného prerokovania, nemôţe sa domáhať ţalobou takých nárokov, ktoré pri predbeţnom prerokovaní neuplatnil. Spoločnosť I., s.r.o. v ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 22 535 848,10 Sk a v ţalobe si ţalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 137 288 994,60 Sk. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie zamietnuť. Z dovolania ani z obsahu spisu nie je zrejmé, v čom spočíva odňatie moţnosti ţalovanej 2/ konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Vo veci nedošlo ani k vade podľa § 237 písm. g/ O.s.p., pretoţe vo veci rozhodovali zákonní sudcovia podľa rozvrhu práce príslušných súdov v dvojinštančnom konaní. Nedôvodná je aj námietka miestnej nepríslušnosti a tieţ aj námietka ţalovanej 2/ o nesplnení procesnej podmienky konania podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., pretoţe právny predchodca ţalobcu si u ţalovanej 2/ uplatnil predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 22 535 848,120 Sk. Súdy správne posúdili konanie daňového úradu ako nesprávny úradný postup, čo zahrňuje aj samotné konečné vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní spoločnosti I., s.r.o. ako platiteľa DPH napriek prechádzajúcim pochybeniam správcu dane. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). 6 3 Cdo 323/2009 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V danom prípade dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ vecne nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy (čo do posúdenia nároku na náhradu škody) viazané. Vzhľadom na to nie je dovolanie ţalovanej 2/ podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie ţalovanej 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O procesnú vadu konania v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo vecné nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie 7 3 Cdo 323/2009 niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe v konaní skutočne došlo k niektorej z taxatívne vymenovaných vád. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ O.s.p. v dovolaní ţalovanou 2/ namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a či rozhodoval vo veci zákonný sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalovanej 2/ realizáciu jej procesných práv. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľka namietala, ţe postupom súdov jej bola znemoţnená realizácia jej práv ako účastníčky konania, keď o veci konal a rozhodol miestne nepríslušný súd, ktorý neakceptoval vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti súdu pri jej prvom úkone, ako aj pri opakovanom úkone na prvom pojednávaní, ktorého sa jej zástupca mohol zúčastniť. Podľa § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť prv, neţ začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak sa uplatní pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. 8 3 Cdo 323/2009 Miestna príslušnosť súdu má v rámci úpravy podmienok konania, medzi ktoré patrí (§ 103 a nasl. O.s.p.), zvláštny reţim. Zatiaľ čo k tomu, či sú splnené ostatné podmienky konania v širšom slova zmyslu, včítane vecnej príslušnosti, prihliada súd kedykoľvek za konania (§ 103 O.s.p.), skúmanie miestnej príslušnosti sa sústreďuje len na začiatok konania (§ 105 ods. 1 O.s.p.). Ak bola podaná ţaloba na miestne nepríslušnom súde, a ak tento súd začal konať o veci samej alebo ak rozhodol vo veci samej bez pojednávania (okrem vydania platobného rozkazu), takţe uţ nemôţe vysloviť svoju miestnu nepríslušnosť z vlastnej iniciatívy a ak premeškal tieţ účastník príleţitosť iniciovať rozhodnutie súdu o jeho miestnej príslušnosti, lebo neuplatnil námietku nedostatku miestnej príslušnosti pri prvom úkone, ktorý mu patril (teda tieţ v prípade, ţe ju uplatnil, ale oneskorene), potom tu uţ nie je k dispozícii procesný postup, ktorým by bolo moţné zmeniť stav, ţe konanie bolo začaté u miestne nepríslušného súdu; miestnu príslušnosť uţ potom za ţiadnych okolností skúmať nemoţno a nedostatok miestnej príslušnosti procesného súdu je tak v dôsledku koncentrácie konania zakotvenej v § 105 ods. 1 O.s.p. zhojený. V zmysle § 105 ods. 1 O.s.p. prvým úkonom, ktorý účastníkovi patrí, je jeho prvý procesný úkon, adresovaný súdu po začatí konania buď z vlastnej iniciatívy účastníka alebo na výzvu súdu. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovanej 2/ Okresný súd Bratislava V doručil ţalobu spolu s uznesením o zastavení konaní z
6. marca 2007 č.k. 16 C 38/2007-18 dňa
7. marca 2007 (viď doručenka na č.l. 17 spisu). Od tohto dátumu mala moţnosť reagovať na nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava V, a to bez ohľadu na poučenie súdu pre účastníka konania, ktoré jej bolo doručené okresným súdom
8. júna
9. To znamená, ţe ţalovanej 2/ po doručení vyššie uvedeného uznesenia uţ vznikla moţnosť, kedy mohla a uţ mala moţnosť namietať miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava V. Ţalovaná 2/ však po doručení ţaloby námietku miestnej nepríslušnosti tohto okresného súdu nevzniesla, ale tak urobila po prvýkrát aţ v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa
10. júna 2007, existenciu ktorého súdu prvého stupňa dodatočne preukázala písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
11. novembra 2007 (č.l. 69 spisu a nasl.). Do tohto dátumu súčasťou spisu okresného súdu námietka miestnej nepríslušnosti vznesená ţalovanou 2/ podaním doručeným súdu
12. júna 2007 nebola. Následne potom uplatnila námietku 9 3 Cdo 323/2009 miestnej nepríslušnosti súdu vo vyjadrení k ţalobe zo
13. novembra 2007 (č.l. 63 a nasl. spisu) a opätovne na pojednávaní na súde prvého stupňa
14. novembra
15. So zreteľom na uvedené moţno dospieť k záveru, ţe ţalovaná 2/ námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava V v danej veci neuplatnila pri prvom úkone, ktorý jej patril, teda neuplatnila ju včas. Ak okresný súd začal vo veci konať a na oneskorene podanú námietku nedostatku miestnej nepríslušnosti neprihliadol, bola tým prípadná miestna nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava V zhojená a konal teda vo veci miestne príslušný okresný súd. Postupom Okresného súdu Bratislava V, ktorý je v súlade so zákonom, nemohla byť ţalovanej 2/ odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V súvislosti s odňatím moţnosti konať pred súdom dovolateľka v dovolaní namietala aj existenciu vady konania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p., ktorú odôvodňovala tými istými dôvodmi ako odňatie moţnosti konať pred súdom, t.j. ţe vec prejednal a rozhodol miestne nepríslušný súd a vo veci nekonal zákonný sudca. Dovolací súd sa preto osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, ţe v prejednávanej veci nerozhodoval zákonný sudca. V ustanovení § 237 písm. g/ O.s.p. sú uvedené dva rovnocenné dôvody, ktoré aj samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia. Týmito dôvodmi sú: a/ rozhodovanie vylúčeným sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným. V danom prípade dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní nerozhodovali súdy nesprávne obsadené. Nesprávne obsadeným súdom (§ 237 písm. g/ O.s.p.) je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec prejednať a o nej rozhodnúť. Súd treba povaţovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca (porovnaj tieţ nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
16. novembra 2008 sp. zn. II. ÚS 136/08). Zákonným sudcom (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Postavenie 10 3 Cdo 323/2009 zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov priamo súvisí príslušnosť súdu na rozhodovanie o veci upravená Občianskym súdnym poriadkom. Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu. Zákonným sudcom je v prípade samosudcu ten sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane predpisov vnútornej povahy, ako napr. rozvrhom práce v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) určený tú – ktorú vec prejednať a rozhodnúť; ak má niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu, sú zákonnými sudcami všetci členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec prejednať a rozhodnúť (viď tieţ § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Vzhľadom na vyššie uvedené závery pokiaľ ide o dovolateľkou namietanú vadu konania podľa § 237 písm. g/ O.s.p., dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie nie je postihnuté touto vadou, keďţe konanie pred súdom prvého stupňa sa uskutočnilo na miestne a vecne príslušnom Okresnom súdu Bratislava V, vo veci konala zákonná sudkyňa tohto súdu určená rozvrhom práce tohto súdu na príslušný kalendárny rok. Pokiaľ ide o konanie na odvolacom súde, o odvolaní ţalovanej 2/ rozhodoval senát príslušného Krajského súdu v Bratislave, ktorý je nadriadeným odvolacím súdom Okresného súdu Bratislava V. Z obsahu zápisnice o vyhlásení rozsudku pred odvolacím súdom z
17. júna 2009 vyplýva, ţe senát Krajského súdu v Bratislave 5 Co rozhodoval v zloţení predseda senátu JUDr. Juraj Povaţan a členovia senátu JUDr. Elena Ďuranová a JUDr. Michal Chalupka, teda v zloţení zodpovedajúcom rozvrhu práce tohto krajského súdu na rok
18. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe dovolateľka spochybňuje správnosť vecnej stránky rozsudku odvolacieho súdu (správnosť právnych záverov, pokiaľ ide o posúdenie aktívnej legitimácie ţalobcu, posúdenie otázky premlčania, nesprávnosť postupu súdov pri 11 3 Cdo 323/2009 vyčíslení výšky škody) a zastáva názor, ţe odvolací súd nerozhodol správne, keď rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti potvrdil. Z obsahového hľadiska ide o námietku, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie; samo nesprávne právne posúdenie veci nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania nezakladá. Názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p., je zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia tohto súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, ţe nebola splnená procesná podmienka konania v zmysle § 9 zákona č. 58/1969 Zb., pretoţe nárok na náhradu škody nebol vopred prerokovaný s ústredným orgánom, táto námietka by v prípade jej opodstatnenosti mohla byť povaţovaná za tzv. inú vadu konania, na ktorú moţno vziať v dovolacom konaní zreteľ, len ak je dovolanie procesne prípustné; sama („iná“) vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá. Formulácie, ktoré dovolateľka zvolila v dovolaní, nasvedčujú tomu, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku povaţuje za čiastočne nepreskúmateľné z dôvodu, ţe súdy sa nevyporiadali s jej námietkou nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, so zreteľom na ktoré nemoţno preskúmať rozhodnutie, je judikatúrou dovolacieho súdu (viď R 111/1998) povaţované za tzv. inú vadu konania, na ktorú moţno vziať v dovolacom konaní zreteľ, len ak je dovolanie procesne prípustné. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalovanej 2/ nie je procesne prípustné, nemohol sa dovolací súd zaoberať otázkou opodstatnenosti námietky dovolateľky, ţe v konaní došlo k namietanej vade. Keďţe prípustnosť dovolania ţalovanej 2/ nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd odmietol jej dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol 12 3 Cdo 323/2009 sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ani opodstatnenosťou tých dovolacích námietok, ktorými dovolateľka spochybňovala správnosť skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. marca 2012 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková