3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. 13S/36/2011 z dôvodu, ţe výsledok zistení a hodnotení z inšpekčnej činnosti vo forme „Správy“ nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe v danej veci neboli splnené podmienky na konanie o ţalobe ţalobcu. Z obsahu ţaloby je zrejmé, ţe smeruje proti výstupnému inšpekčnému materiálu a v ňom obsiahnutých opatreniach, záväzných pokynoch a zrušení vykonaných komisionálnych skúšok. Výsledky zistení a hodnotení z inšpekčnej činnosti boli zaznamenané vo výstupnom inšpekčnom materiáli formou „Správy o výsledkoch inšpekčnej činnosti“. Na základe závaţnosti zistených nedostatkov z inšpekčnej činnosti boli uloţené opatrenia, záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov a zrušené rozhodnutia o výsledkoch vykonaných komisionálnych skúšok, ktoré boli vydané v rozpore so záväzným 3 Sţo/6/2012 2 právnym predpisom (§ 13 ods. 7 písm. d/, f/, g/ zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 596/2003 Z.z.). II. Proti uzneseniu krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca, ktorý ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/39/2011-69 zo dňa 29.11.2011, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a ţalobcovi priznal náhradu trov konania, prípadne, aby vyhovel návrhom ţalobcu. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, dostatočným spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie. Poukázal na rozhodnutie vedené pod č. R 196/2001,
ktorého právomoc súdov v správnom súdnictve na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy
1 a nasl. O.s.p. je daná aj v prípade, ak v osobitnom zákone nie je výslovne uvedené, ţe takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Súd v takýchto prípadoch skúma, či boli splnené podmienky ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p., či boli alebo mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Z uvedeného vyplýva, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je rozhodnutím orgánu verejnej správy a preto je konajúci súd oprávnený ich preskúmať. Konanie ţalovaného a konanie a rozhodovanie Štátnej školskej inšpekcie je špecifickým konaním, keďţe
vyjadrení Štátnej školskej inšpekcie, je nezávislým orgánom, ktorý nepodlieha ţiadnej inej kontrole a nemoţno naň podať riadnu sťaţnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťaţnostiach, keďţe samotné sťaţnosti rieši opätovne orgán, na ktorý je sťaţnosť podaná a v zmysle vyjadrenia ţalovaného nemoţno jeho rozhodnutia preskúmať súdom, napriek tomu, ţe ide o rozhodnutia s váţnymi následkami. V prípade, ak by išlo len o zápis z inšpekčnej činnosti, nemohol by sa ţalovaný vyjadrovať v zmysle porušenia nedodrţania opatrení a ani zákon by nemohol spájať údajné nedodrţanie záväzných pokynov zo strany ţalovaného s následkami v zmysle zákona č. 596/2003 Z.z., akými sú návrh na odvolanie riaditeľa školy, návrh na vyradenie zo siete. Napadnuté opatrenia majú povahu správneho rozhodnutia. Ţalovaný je nepochybne orgánom verejnej správy, dokonca vo svojich vyjadreniach k sťaţnostiam, povaţuje za orgán verejnej správy i ţalobcu. Zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 10/1996 Z.z.) sa na činnosť Štátnej školskej inšpekcie vzťahuje, ale nerieši všetky jej činnosti, náleţitosti rozhodnutí. Ţalobca tieţ poukázal na ustanovenie § 244 ods. 3 O.s.p. Napadnuté záväzné pokyny zakladajú povinnosť ţalobcu, priamo sa dotýkajú práv a povinností ţalobcu i uchádzačov o štúdium jednotlivých predmetov, teda aj vzhľadom na to má súd právomoc napadnutú správu ţalovaného preskúmať. V doplnení odvolania ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu prvostupňový súd napadnuté rozhodnutia ţalovaného 3 Sţo/6/2012 3 nepovaţuje za ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.). III. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Poukázal na to, ţe ţalobca uvádza v odvolaní tie isté argumenty, ktoré uviedol uţ v ţalobe. Vzhľadom na to, ţe prvostupňový súd uţ tieto námietky v konaní posudzoval a vyhodnotil ich tak, ako uviedol v napadnutom uznesení, ţalovaný povaţuje napadnuté uznesenie za správne a vydané v intenciách platnej právnej úpravy. Výkon kontroly v školskej správe a samospráve sa uskutočňuje v súlade so zákonom č. 596/2003 Z.z., vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 137/2005 Z.z. o školskej inšpekcii a zákonom č. 10/1996 Z.z., čím je vylúčená pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), ktorého porušenie ustanovení namieta ţalobca. Ţalovaný po vykonaní kontrolnej činnosti nevydáva ţiadne rozhodnutie, ktoré by mohlo byť preskúmateľné v správnom súdnictve. Výstupným materiálom je Správa o vykonanej inšpekcii. Správa nie je rozhodnutím, ale len písomným záznamom Štátnej školskej inšpekcie, ako nezávislého kontrolného orgánu, v ktorom je opísaný stav a uvedené faktické zistenia vykonanej inšpekcie. Uvedené aspekty, teda, ţe nejde o rozhodnutie a ţe Správa sa nevydáva v správnom konaní, ako aj skutočnosť, ţe opatrenia navrhované v Správe, samé o sebe nezakladajú, nemenia ani nezrušujú práva fyzických ani právnických osôb, tak plne odôvodňujú rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktorý ţalobu zamietol. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a zistil, ţe uznesenie krajského súdu trpí vadami, ktoré mohli mať vplyv na jeho vecnú správnosť, a preto rozhodol
1 písm. h/ O.s.p. tak, ţe napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1 zákona č. 596/2003 Z.z. štátna školská inšpekcia je orgán štátnej správy v školstve. Štátna školská inšpekcia je rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva; jej organizačnými súčasťami sú školské inšpekčné centrá. Štátna školská inšpekcia je vo svojej činnosti nezávislá, riadi sa zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
1 zákona č. 596/2003 Z.z. štátna školská inšpekcia plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania, na pracoviskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach (ďalej len "kontrolovaný subjekt"). V tejto oblasti vybavuje sťaţnosti a petície.
3 zákona č. 596/2003 Z.z. školskú inšpekciu vykonáva Štátna školská inšpekcia (§ 12) prostredníctvom školských inšpektorov poverených na výkon hlavným školským inšpektorom alebo riaditeľom školského inšpekčného centra. Školskú inšpekciu predmetov náboţenstvo a náboţenská výchova vykonávajú školskí inšpektori na základe poverenia hlavného školského inšpektora alebo riaditeľa školského inšpekčného centra a osoby na základe poverenia príslušnej cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti
ich vnútorných predpisov.
6 zákona č. 596/2003 Z.z. školskí inšpektori sú pri výkone školskej inšpekcie oprávnení najmä vstupovať do priestorov kontrolovaných subjektov, kontrolovať výchovno-vzdelávaciu činnosť, nazerať do dokumentácie škôl a školských zariadení, 3 Sţo/6/2012 6 vyţadovať od orgánov štátnej správy v školstve [§ 2 ods. 1 písm. a) aţ d), f) a g)] informácie a písomné podklady potrebné na plnenie svojich úloh. Na činnosť školských inšpektorov
tohto zákona a na ich oprávnenia a povinnosti pri vykonávaní školskej inšpekcie sa primerane vzťahujú osobitné predpisy (zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov).
7 zákona č. 596/2003 Z.z. školská inšpekcia
závaţnosti zistených nedostatkov uplatňuje tieto opatrenia:
osobitného predpisu, h) uloţenie sankcií
2 a 3.
8 zákona č. 596/2003 Z.z. výsledky zistení a hodnotení z inšpekčnej činnosti sa zaznamenávajú vo výstupných inšpekčných materiáloch formou správy o výsledkoch inšpekčnej činnosti. Zistené poznatky a informácie sa súhrnne spracujú
potreby formou správy na základe výsledkov z vykonaných inšpekcií.
9 zákona č. 596/2003 Z.z. výstupné inšpekčné materiály obsahujú označenie inšpekčného orgánu, mená a priezviská školských inšpektorov, ktorí inšpekciu vykonali, označenie kontrolovaného subjektu, miesto a čas inšpekčného výkonu, predmet školskej inšpekcie, zistenia a ich hodnotenie, označenie dokladov a ostatných materiálov, o ktoré sa zistenia opierajú. Správu podpisujú školskí inšpektori, ktorí sa na inšpekcii zúčastnili, a riaditeľ kontrolovaného subjektu po prerokovaní najneskôr do 21 dní po skončení priameho výkonu inšpekcie.
1 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 137/2005 Z.z o školskej inšpekcii školský inšpektor
závaţnosti zistených nedostatkov
písmena c),
nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Záväzné pokyny a ostatné opatrenia, ktoré boli ţalobcovi uloţené v Správe o výsledkoch inšpekčnej činnosti vykonanej v dňoch 17.01.2011 do 21.01.2011 a v dňoch 24.01.2011, 07.02.2011 a 12.02.2011 v S. S. O. Š., M., T. majú autoritatívny charakter vo vzťahu k ţalobcovi. Inšpektori vykonávajúci školskú inšpekciu tu vystupovali ako predstavitelia štátnej moci, keď postupovali
6 zákona č. 596/2003 Z.z. a voči ţalobcovi uplatnil opatrenia uvedené § 13 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z.z. 3 Sţo/6/2012 8
4 zákona č. 596/2003 Z.z. na rozhodovanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní 80) okrem rozhodovania o udelení pokarhania riaditeľom, podmienečného vylúčenia, pochvaly a rozhodovania riaditeľov škôl a školských zariadení zriadených
2 a § 9 ods. 2. Z uvedeného vyplýva, ţe i v tomto prípade musí školská inšpekcia rozhodovať
správneho poriadku. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo (§ 46, § 47 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len správny poriadok). V samotnej správe o výsledkoch inšpekčnej činnosti č. 3088/2010-2011 boli okrem výsledkov školskej inšpekcie na strane 19 a nasl. uloţené i opatrenia ţalobcovi. Zákonné náležitosti správy o výsledkoch inšpekčnej činnosti sú upravené v § 13 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z.z. tak, ţe výstupné inšpekčné materiály obsahujú označenie inšpekčného orgánu, mená a priezviská školských inšpektorov, ktorí inšpekciu vykonali, označenie kontrolovaného subjektu, miesto a čas inšpekčného výkonu, predmet školskej inšpekcie, zistenia a ich hodnotenie, označenie dokladov a ostatných materiálov, o ktoré sa zistenia opierajú. Správu podpisujú školskí inšpektori, ktorí sa na inšpekcii zúčastnili, a riaditeľ kontrolovaného subjektu po prerokovaní najneskôr do 21 dní po skončení priameho výkonu inšpekcie. Súčasťou zákonných náležitostí správy nie sú opatrenia. Tieto v prípade zistených nedostatkov a po prerokovaní správy o výsledkoch inšpekčnej činnosti musia byť v súlade s § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. v spojení s § 46 a § 47 správneho poriadku uloţené len v rozhodnutí. Keďţe v tomto prípade uvedený zákonný procesný postup nebol rešpektovaný, opatrenia boli uložené priamo v správe, je potom povaţovať správu o výsledku inšpekčnej činnosti za rozhodnutie a za spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Vychádzajúc z obsahu ţaloby a z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu povaţuje odvolací súd za potrebné konštatovať, ţe v prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré ţalobca v ţalobe uplatnil.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom 3 Sţo/6/2012 9 chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutím správneho orgánu je kaţdé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo môţu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Súdna prax trvá na tom, že preskúmať je prípustné len rozhodnutie, ktoré bolo objektívne poznateľným spôsobom vydané, doručené alebo iným obdobným spôsobom sprístupnené právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Preskúmaniu rozhodnutia nebráni, ak správny orgán použije formu, ktorá neobsahuje všetky inak predpísané náležitosti správneho rozhodnutia
všeobecných alebo osobitných procesných predpisov upravujúcich administratívny proces. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k ţiadnej osobe, taký úkon nepodlieha súdnemu prieskumu. Základným rozlišovacím znakom takého úkonu je to, ţe správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v pozícii oznamovateľa, alebo orgánu zodpovedného za agendu potvrdení, overení, sťaţností a pod. Postupom správneho orgánu, ktorý je preskúmateľný v správnom súdnictve, je jeho činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Pod činnosťou rozumieme spravidla aktívny postup
procesných i hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v priebehu konania. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti správnym orgánom a rešpektovanie princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Z dispozičnej zásady vyplýva ţalobcovi zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitosti ţaloby (§ 42 ods. 3, § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Za osobitnú náleţitosť ţaloby treba povaţovať aj konkrétne tvrdenie o ukrátení na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť 3 Sţo/6/2012 10 o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený. Ţalobca v zmysle tejto zásady musí aj zdôvodniť, ţe rozhodnutie alebo postup správneho orgánu nepriaznivo zasiahli sféru jeho subjektivity, oprávnení a povinnosti. Musí identifikovať, o ktoré oprávnenie či povinnosti ide, a z čoho vychádza, ţe tu takéto právo a povinnosti sú, a ţe mu prináleţia. Úlohou krajského súdu bude odstrániť vytýkané nedostatky, ozrejmiť si predmet konania a aţ na jeho základe vo veci rozhodnúť. V novom konaní je povinný v súlade s vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu, ktorým je
ustanovenia 226 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. viazaný, znovu posúdiť ţalobu v rozsahu všetkých jej ţalobných dôvodov a rozhodnúť i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie
1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní krajský súd zabezpečí organizačný poriadok ţalovaného a posúdi aj úplnosť predloţeného administratívneho spisu (predloţený administratívny spis nie je úplný, chýbajú v ňom originály dokladov – správa, poverenie na vykonanie školskej inšpekcie, atď.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 03. apríla 2012 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.