2, písm. d/ O.s.p. z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobkyni trovy konania 132 €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobkyne JUDr. K. M. advokáta v B., L. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. DK-2/2003 zo dňa 29.09.2003, ktorým bolo rozhodnuté, ţe ţalobkyňa sa pri vykonávaní exekúcie dopustila disciplinárneho previnenia, za čo jej bolo uloţené disciplinárne opatrenie peňaţná sankcia 10.000,- Sk. 3 Sţo/45/2011 2 Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe z ustanovenia § 135 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) vyplýva, ţe exekútor poverený vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti vykoná procesné úkony uvedené v § 135 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. upovedomí oprávneného i povinného o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a označí nehnuteľnosť, ktorej sa exekúcia týka, oprávneného poţiada o udelenie súhlasu
1 Exekučného poriadku, zakáţe povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného, alebo aby ju zaťaţil, uloţí povinnému povinnosť oznámiť, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo. Súčasne je povinný vykonať procesné úkony
2 Exekučného poriadku, t.j. upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti doručí aj spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, správe katastra nehnuteľností, daňovému úradu, správe finančnej kontroly a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako aj obvodnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného a vyvesí ho na úradnej tabuli. Keďţe ide o procesné úkony, ktoré časovo súvisia, zákonodarca neupravil pre vykonanie procesných úkonov
2 Exekučného poriadku osobitnú lehotu. Z uvedených dôvodov sa krajský súd nestotoţnil s názorom ţalobkyne, ţe sa nedopustila disciplinárneho previnenia spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd neprihliadol na tvrdenie ţalobkyne, ţe nedoručením upovedomenia nevznikla ţiadnemu účastníkovi ţiadna ujma. Pre posúdenie veci bolo rozhodné, či ţalobkyňa sa svojím postupom v exekučnom konaní sp. zn. EX 63/2002 dopustila disciplinárneho previnenia. Predmetom tohto konania nebola zodpovednosť exekútora za škodu, ktorá by mohla prípadne vzniknúť opomenutím povinnosti doručiť upovedomenie
2 Exekučného poriadku. Tvrdenie ţalobkyne, ţe bola obvinená z disciplinárneho priestupku vzhľadom na osobu povinného, krajský súd povaţoval za účelové. Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa včas odvolanie z dôvodu, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe zákonodarca neurčil osobitnú lehotu na doručovanie písomnosti
2 Exekučného poriadku. Zákonodarca určil lehotu do kedy má súdny exekútor vykonať úkony uvedené v § 135 ods. 2 Exekučného poriadku tým, ţe ich musí vykonať pred vydaním exekučného príkazu, čo ţalobca aj splnil. Ţalobkyňa poukázala na skutočnosť, ţe vydal upovedomenie o začatí exekúcie a pokúšal sa ho doručiť povinnému a oprávnenému. Oprávnenému ho doručil dňa 12.12.2002 a povinný ho odmietol prevziať. Dňa 20.12.2002 bolo ţalobkyni doručené rozhodnutie o odklade exekučného konania. Ďalej namietala, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal otázkami, aké má byť odôvodnenie správneho rozhodnutia, ako aj poučenie, ktoré namietala. Z odôvodnenia správneho rozhodnutia je moţné dozvedieť sa iba, ţe ţalobkyňa porušila ustanovenie § 135 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom v odôvodnení nie je vyjadrené, na základe akej právnej teórie odvolací disciplinárny senát dospel k takému záveru. Odvolací disciplinárny senát nesprávne poučil ţalobkyňu o jej moţnej právnej ochrane, keď zákonodarca ukladá povinnosť uviesť v poučení, či je moţné preskúmať rozhodnutie súdom. Ţalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd 3 Sţo/45/2011 3 Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmenil a rozhodol v súlade s jeho návrhom a zaviazal ţalovaného na zaplatenie trov disciplinárneho a súdneho konania. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe ho nepovaţuje za dôvodné. Zotrval na svojom vyjadrení a na záveroch zistených a vyjadrených v rozhodnutí č. DK- 2/2003. Prvostupňový súd
názoru ţalovaného správne posúdil vec po právnej aj vecnej stránke. Ţalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla ţiadne skutočnosti podporujúce jej tvrdenia, len zopakovala svoje názory z podanej ţaloby. Ţalovaný má za to, ţe krajský súd postupoval správne, keď ţalobu ako nedôvodnú zamietol a preto napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobkyne (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), postupom
2 veta prvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým
3 veta prvá O.s.p. zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/16/2011-27 zo dňa 19.07.2011 tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. DK-2/2003 zo dňa 29.09.2003
2, písm. d/ O.s.p. z dôvodu, ţe výrok prvostupňového rozhodnutia je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, ţe Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím č. DK-2/2003 zo dňa 29.09.2003 rozhodol, o disciplinárnom previnení ţalobkyne nasledovným výrokom : „Disciplinárne obvinená súdna exekútorka Bc. V. H., Exekútorský úrad P. so sídlom P., P. sa pri vykonávaní exekúcie v exekučnom konaní EX 63/2002 svojim postupom d o p u s t i l a d i s c i p 1 i n á r n e h o p r e v i n e n i a, za čo sa jej v súlade s ustanovením § 227 ods.1 v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku ukladá disciplinárne opatrenie: peňažná pokuta vo výške 10.000,- Sk“. Odvolacia disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010
3 veta prvá Exekučného poriadku rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie č. DK 2/2003 zo dňa 29.09.2003 potvrdila. Najvyšší súd zistil, ţe vo výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia absentujú základné náleţitosti rozhodnutia vydaného v správnom trestaní. Ide o sankčné rozhodnutie, v prípade ktorého esenciálnou náleţitosťou je opis skutku, z ktorého je disciplinárne obvinená osoba uznaná vinnou. Identifikácia skutku spôsobom „... sa pri vykonávaní exekúcie 3 Sţo/45/2011 4 v exekučnom konaní EX 63/2002 dopustila disciplinárneho previnenia“ je neurčité a nezrozumiteľné. Z takto formulovaného výroku nie je moţné zistiť, za čo bola ţalobkyňa potrestaná. Skutok musí byť jednoznačne vymedzený a ohraničený a nie je prípustné vyvodzovať ho iba z odôvodnenia rozhodnutia. Ďalšou náleţitosťou, ktorá absentuje je právna kvalifikácia disciplinárneho previnenia zákonným ustanovením, ktoré bolo skutkom naplnené.
1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. V uvedenom ustanovení sú špecifikované jednotlivé druhy disciplinárnych previnení. V prípade disciplinárneho previnenia spočívajúceho v zavinenom porušení povinností pri výkone činnosti exekútora okrem ustanovenia § 220 ods. 1 Exekučného poriadku musí byť vo výroku identifikované aj konkrétne ustanovenie zákona ukladajúceho povinnosť, ktorá bola exekútorom porušená. Právna úprava konania a rozhodovania disciplinárnej komisie ţalovaného je v Exekučnom poriadku iba rámcová. Podrobnosti konania a náleţitosti rozhodnutia sú upravené v Disciplinárnom poriadku.
3 Exekučného poriadku konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie upraví komora v disciplinárnom poriadku.
1 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov (ďalej len Disciplinárny poriadok) v písomne vyhotovenom rozhodnutí sa uvedie označenie senátu disciplinárnej komisie, mená a priezviská členov senátu, označenie účastníkov a ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, znenie výroku s opísaním skutku a právnou kvalifikáciou o disciplinárnom previnení s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené, označenie uloženého disciplinárneho opatrenia, ak sa ukladá, obsah znenia rozhodnutia o trovách konania, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a deň a miesto vyhlásenia.
2 Disciplinárneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uvedie senát podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a posúdi skutkový a právny stav
príslušných ustanovení, ktoré použil.
Disciplinárneho poriadku tento Disciplinárny poriadok sa použije aj pre disciplinárne konania začaté pred jeho účinnosťou. 3 Sţo/45/2011 5 Disciplinárny poriadok je interným predpisom ţalovaného, ktorý je však vydaný na základe zákonného splnomocnenia. Procesný postup disciplinárnej komisie pri vydávaní rozhodnutia preto musí byť s ním v súlade. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
1, 2 O.s.p., § 250j ods. 1, 2 O.s.p. zahŕňa nielen súlad so zákonom, ale i súlad s právnymi predpismi, ktoré boli vydané na základe zákonného splnomocnenia. Z Disciplinárneho poriadku jednoznačne vyplýva, ţe podstatnou náleţitosťou výroku rozhodnutia disciplinárnej komisie je opísanie skutku s právnou kvalifikáciou o disciplinárnom previnení s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené. Napadnuté rozhodnutie tieto náleţitosti nespĺňa. Najvyšší súd hodnotil tieto skutočnosti ako podstatné vady konania i s ohľadom na skutočnosť, ţe uvedenie týchto náleţitostí do rozhodnutia vyplýva i zo základných princípov trestania, ktoré je nevyhnutné aplikovať v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 49 Ústavy SR
ktorého „len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie“. Ide o deklarovanie univerzálneho princípu „nullum crimen, nulla poena sine lege“, ktorý sa po formálnej stránke prejavuje tak, ţe vo výroku rozhodnutia musí byť uvedený opis konania, ktorý je skutkom a súčasne jeho právna kvalifikácia s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené. Následne sa tento princíp prejavuje ako náleţitosť rozsudkov vydaných v trestnom konaní (
3 Trestného poriadku „výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu“). Ďalej sa tento princíp prejavuje ako náleţitosť rozhodnutí o priestupkoch (
372/1990 Zb. o priestupkoch „výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie....“). Napokon prejav tohto princípu je i v právnej úprave ustanovení § 19 ods. 1 Disciplinárneho poriadku ţalovaného. Vzhľadom na tieto okolnosti nerešpektovanie formálnych náleţitostí sankčných rozhodnutí má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, ţe iba táto časť rozhodnutia môţe zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je moţné zistiť, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uloţené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sţo/28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 2 Sţo/106/2007 zo dňa 13.03.2008, sp. zn. 3 Sţp/5/2008 zo dňa 23.07.2009). Nad rámec uvedeného, len obiter dictum, povaţuje senát najvyššieho súdu za potrebné vyjadriť sa k tomu, či je moţné za skutkového stavu vyplývajúceho z exekučného spisu, povaţovať konanie resp. nekonanie ţalobkyne v exekučnom konaní za disciplinárne previnenie v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. V disciplinárnom konaní bolo 3 Sţo/45/2011 6 posudzované, či ţalobkyňa porušila povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom, ktorým je pri výkone svojej činnosti viazaná. K porušeniu zákonom stanovenej povinnosti môţe aj v exekučnom konaní dôjsť opomenutím zo strany exekútora. Povinnosťou exekútora pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľnosti je doručiť upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti oprávnenému a povinnému, ako aj spoluvlastníkom nehnuteľnosti a ďalším osobám a orgánom uvedeným v ustanovení § 135 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok explicitne nestanovuje lehotu, v ktorej je exekútor povinný tak urobiť. Exekúciu predajom nehnuteľnosti vykonáva exekútor jednotlivými krokmi upravenými Exekučným poriadkom, ktoré sú predpokladom ďalšieho postupu v konaní. Z ustanovení Exekučného poriadku je moţné vyvodiť, ţe upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti má byť doručené pred vydaním exekučného príkazu. Z exekučného spisu tak, ako bol predloţený ţalovanému a následne súdu vyplýva, ţe k okamihu podania sťaţnosti resp. návrhu na začatie disciplinárneho konania exekučný príkaz vydaný nebol, keďţe bol povolený odklad exekúcie. Ak je podaný návrh na odklad exekúcie, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môţe exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného (§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku). Tzn., ţe iné úkony exekútor vykonávať nemôţe. Preto, ak bol povolený odklad exekúcie a exekučný príkaz vydaný nebol, je nevyhnutné sa argumentačne vyrovnať s tým, či ţalobkyňa porušila povinnosť stanovenú v § 135 ods. 2 Exekučného poriadku. Aj keď upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti bolo doručené oprávnenému a správe katastra, z ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva, ţe by malo byť doručované v jeden deň všetkým osobám a orgánom uvedeným v ustanovení § 135 ods. 2 Exekučného poriadku, prípadne v akom poradí sa má doručovať. Tieto skutočnosti však musí vyhodnotiť ţalovaný. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe v konaní úspešnej ţalobkyni, ktorá trovy konania nevyčíslila, priznal
2 O.s.p. náhradu trov vyplývajúcich zo spisu. Tie pozostávali z náhrady súdneho poplatku z podanej ţaloby 66 € a z podaného odvolania 66 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 07. februára 2012 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.